Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/504/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200035 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XX, XXX XX N., zastúpený G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XX, XXX XX N., o zaplatenie 361,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 12C/68/2014 - 62 zo dňa 01. 12. 2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách prvostupňového konania. V nenapadnutých výrokoch sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a . Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie ohľadom sumy 29,10 Eur zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57,12 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že žaloba bola len čiastočne dôvodná po sumu 57,12 Eur, na zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal. V prevyšujúcej časti žaloba žalobcu dôvodná nebola pre vznesenú námietku premlčania, a preto vo vyššom rozsahu nemohol súd uplatnenú pohľadávku žalobcovi priznať. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na čiastočný úspech v konaní náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na sumu 389,06 Eur a ako aj povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol, ako aj vo výroku, ktorým nebola priznaná žalobcovi náhrada trov konania. V súvislosti s tým poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Podľa názoru žalobcu, súd si nesprávne vyložil otázku premlčania uplatneného nároku žalobcom. Podľa názoru žalobcu, centrálny depozitár vykonáva svoju činnosť za odplatu, čo vyplýva z § 99 ods. 8 Zákona o cenných papieroch. Jednou z uplatnených činností je aj vedenie účtu majiteľa, pričom bolo nesporné, že žalovaný má účet vedený v Centrálnom depozitári cenných papierov. Centrálny depozitár cenných papierov má prijatý prevádzkový poriadok, pričom v zmysle čl. 16 tohto poriadku poskytuje svoje služby za cenu tvorenú cenníkom služieb centrálneho depozitára. Z tohto je nesporné, že platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry formou bezhotovostného prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na to, že v čase vystavenia faktúry pre žalovaného zákon nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti. Žalobca určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň 15. 02. 2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku, ako aj samotné doručenie faktúry žalovanému. Vo faktúre žalovaného č. XXXXXXXXXX určil dátum splatnosti na deň 15. 02. 2010. Žalobca postupoval teda v súlade so zákonom, pričom žalovaný mal povinnosť zaplatiť poplatok na základe osobitnej výzvy - faktúry. 3. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúca doba splatnosti. Táto doba splatnosti bola určená, a preto žalobca nemohol svoju pohľadávku uplatňovať skôr, pričom túto uplatnil v zákonom určenej 4-ročnej premlčacej lehote. Nárok žalobcu, ktorý v prevyšujúcej časti bol zamietnutý, tak nemohol byť premlčaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nesprávne. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu. 4. Vyjadrenie žalovaného na odvolanie žalobcu podané nebolo. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ako nový procesný predpis, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do ustanovení § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia. Z týchto vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Z vyššie uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Zákon tiež pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 CSP. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v danej veci začalo do 30. 06. 2016. Do tohto termínu boli vykonané v danom konaní procesné úkony strán sporu ako aj súdu, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 01. 12. 2014 č. k. 12C/68/2014 - 62 a proti rozsudku súdu prvej inštancie bol podaný v lehote do 30. 06. 2016 aj opravný prostriedok - odvolanie. Aj keď z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva okamžitá aplikabilita procesných predpisov, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v danej veci procesné úkony súdu a strán sporu, vydané rozhodnutia, opravný prostriedok boli podané do 30. 06. 2016, teda za účinnosti ešte zákona č. 99/1963 Zb. - OSP. Vzhľadom na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. musel krajský súd prihliadnuť na uvedený procesný stav, a to z hľadiska právnej istoty, keďže u strán sporu je legitímne očakávanie, že ich vec bude spravodlivo posúdená, v súlade s ustálenou súdnou praxou a v súlade s procesným stavom, za ktorého boli vykonané jednak procesné úkony strán sporu, ako aj v súdu v danom konaní. 9. Je nesporné, že žalobca podal odvolanie v danej veci ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na to, že vstúpil do účinnosti už nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, skúmal krajský súd, či nová procesná úprava má úpravu zodpovedajúcu ustanoveniu § 212 ods. 1 OSP. Nová právna úprava má úpravu v § 379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov: a/ ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, ak odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd je viazaný aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Z uvedeného je teda zrejmé, že aj nová procesná úprava zodpovedá rozsahu úpravy v § 212 ods. 1 CSP, a teda krajský súd aj na základe nového procesného predpisu mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu podaného odvolania a dôvodov, ktoré boli v podanom odvolaní uplatnené do 30. 06. 2016. 10. Z podaného odvolania vyplynulo, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie len vo výroku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol, a preto krajský súd v nenapadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie ani nepreskúmaval. Na základe podaného odvolania teda preskúmaval len výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté podaným odvolaním. 11. Keďže však procesné úkony strán sporu a súdu, ako aj rozhodnutie boli vydané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., tak krajský súd sa musel zaoberať aj tým, v akom rozsahu je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo strany súdu dostali strany sporu poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení strany sporu prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. 12. Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2a až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Toto zákonné ustanovenie má úpravu v § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prevej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 13. Krajský súd však nezistil, že by boli dôvody na opakovanie dôkazov alebo doplnenie dokazovania podľa ustanovenia § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP, ale ani podľa § 383 CSP v spojení s § 384 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 14. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel krajský súd k záveru, že (v napadnutom rozsahu podaným odvolaním) súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v tom čase s platným ustanovením § 132 OSP a svoje rozhodnutie odôvodnil v tom čase v súlade s § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 16. Z obsahu spisu bolo nesporné, že žalovaný má u žalobcu vedený účet majiteľa cenných papierov, pričom vedenie takéhoto účtu podlieha odplate. Táto okolnosť nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. 17. V priebehu konania bolo nesporne preukázané, že žalovaný poplatok za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 29,10 Eur zaplatil, žalobca preto v danom rozsahu žalobu o sumu 29,10 Eur vzal späť a v dôsledku toho správne súd prvej inštancie konanie o sumu 29,10 Eur zastavil. Uplatnenú pohľadávku zo strany žalobcu, a to poplatok vo výške 57,12 Eur, ktorý predstavoval neuhradené faktúry za rok 2011 vo výške 28,56 Eur a za rok 2012 vo výške 28,56 Eur, teda celkom v sume 57,12 Eur žalovaný v priebehu konania uznal. Na túto sumu preto správne súd prvej inštancie žalovaného aj zaviazal a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi 57,12 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto výroku žalobca odvolanie ani nepodal, pričom suma 57,12 Eur predstavuje samostatný nárok za rok 2011 a 2012. 18. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie však žalovaný neuznal uplatnený nárok vo výške 331,94 Eur za rok 2009 a proti tomuto nároku vzniesol námietku premlčania. Vznesenou námietkou premlčania sa preto správne súd prvej inštancie zaoberal a skúmal, či táto námietka, ktorú žalovaný vzniesol, je dôvodná alebo nie. 19. V tejto súvislosti sa správne súd prvej inštancie zaoberal posúdením právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Aj podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie správne vyvodil, že právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným je treba posúdiť ako obchodnoprávny vzťah a na daný právny vzťah sa vzťahuje Obchodný zákonník. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 105 ods. 5 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Pri vznesenej námietke premlčania preto správne súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak zákon neustanovil pre jednotlivé právo inak, je premlčacia doba 4 roky. 20. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie akoby premlčaný, keď pri začatí plynutia premlčacej lehoty vychádzal z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého začala plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade nebolo určené, kedy žalovaný je povinný zaplatiť predmetný poplatok a ani nebolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí poplatok na základe osobitnej výzvy - faktúry. 21. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý poukazoval na to, že poplatok vo vzťahu k žalovanému vyrubil za rok 2009 faktúrou, pričom vo faktúre stanovil aj lehotu splatnosti, do ktorej mal žalovaný predmetnú pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi zaplatiť. Lehota na splatenie bola určená na deň 15. 02. 2010 a keďže žaloba v danej veci bola na súde podaná dňa 03. 01. 2014, tak žalobca uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby, a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný. 22. V tejto súvislosti však krajský súd poznamenáva, že uvedený záver žalobcu by bol správny v tom prípade, pokiaľ by sa faktúra dostala do dispozície žalovaného a tento by vedel o tom, že pohľadávku, ktorá bola určená vo vystavenej faktúre, má povinnosť zaplatiť v tam určenej lehote. Na súde prvej inštancie však žalobca túto okolnosť nepreukázal, pričom bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, ale ani z podaného odvolania nevyplýva, že by tak mohol urobiť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podané odvolanie žalobcu a na stranu 5 tohto odvolania, bod 17, z ktorého jednoznačne vyplýva, že takýto dôkaz žalobca nepredložil, a teda ho ani predložiť nemôže. 23. Za daných okolností potom záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal možnosť uplatniť svoju pohľadávku na súde už prvý krát dňa 01. 01. 2010, je správny, a preto aj správne od tejto doby počítal premlčaciu 4-ročnú lehotu. Keďže žaloba nebola podaná v lehote 4 rokov, správne považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu v prevyšujúcej časti za premlčaný, a preto z tohto dôvodu správne v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. 24. Odvolanie žalobcu nepovažoval v napadnutom výroku krajský súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách prvostupňového konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako správny. 25. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech. Z obsahu celého konania je preukázané, že mu žiadne trovy nevznikli, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).