Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200370 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: D.. V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. A. XX, B., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Attila Nagy s.r.o., IČO : 36 868 272, so sídlom Cibická cesta 2, Svätý Jur, proti žalovanému: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX, zast. Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o 1 364,54 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 14. januára 2015, č. k.: 4C/17/2014 -68, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 364,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 364,54 € od 11.1.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 924,20 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, ak by súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1364,54 €, ktorá škoda mu vznikla z dôvodu fyzického útoku žalovaným. Náhrada škody pozostávala zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, z náhrady bolestného a z náhrady za poškodenie motorového vozidla. 3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný bol dňa 23. 04. 2013 rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 3 T/198/2012 uznaný za vinného pre prečin výtržníctva z dôvodu, že dňa 10. 09. 2011 okolo 13.00 hod. v blízkosti vstupnej brány do kúpeľného parku v Obci Sklené Teplice, Okres Žiar nad Hronom, po tom, čo bol upozornený, aby do kúpeľného parku nechodil so psom, napadol poškodeného D.. V. F., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho udrel cez otvorené okno na osobnom motorovom vozidle, v ktorom sedel poškodený na mieste vodiča do tváre a hrudníka, následne D.. V. F. z vozidla vystúpil, po čom ho obvinený K. V. opätovne napadol a došlo medzi nimi k vzájomnej bitke, čím mu spôsobil zranenia - pohmoždenie prednej strany hrudníka, povrchové poranenie úst, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 4 až 5 dní. Tento rozsudok bol rozhodnutím krajského súdu zo dňa 31.07.2013 pod spisovou značkou 4To 48/2013 potvrdený. 4. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o spáchanom trestnom čine, priestupku a o tom, kto ich spáchal. 5. Po vydaní platobného rozkazu proti tomu podal odporca odpor, navrhoval návrh zamietnuť z dôvodu, že k poškodeniu zdravia u navrhovateľa mohlo dôjsť aj náhodne pri útoku alebo obrane alebo obyčajnej ťahanici a pri poškodení motorového vozidla bol majiteľom motorového vozidla Prvá Slovenská propanbutánová spoločnosť a preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na náhradu škody. 6. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obžaloba uvádzala aj to, že došlo k zlomenine koncového článku malíčka pravej ruky, ktorá vznikla najpravdepodobnejšie pri vzájomnom naťahovaní sa a taktiež došlo k poškodeniu zadného bočného skla na osobnom motorovom vozidle Hyundai Terracan evidenčného č. ZH XXX AL, pričom tieto časti z obžaloby v rozsudku prebrané neboli, súd poukázal na to, že trestné stíhanie sa viedlo pre prečin výtržníctva a nie pre ublíženie na zdraví, preto sa súd v trestnom konaní nemusel zaoberať podrobne týmto skutkom. Zdôraznil, že nebyť násilného agresívneho správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, nebolo by došlo k zlomenine malíčka, pričom znalecký posudok nevylučuje spôsob vzniku zranenia tak, ako popisoval žalobca. Pri hodnotení celkovej situácie, súd vychádzal z toho, že žalovaný útočil na navrhovateľa, udieral ho na dôležitý orgán a to na hlavu, preto k zlomenine malíčka a ublíženiu na zdraví sa od žalovaného nevyžadoval úmysel, stačila aj nevedomá nedbanlivosť. Prihliadol aj na správu obce o povesti žalovaného, ktorá ho hodnotí ako konfliktnú osobu, často napáda ľudí slovne a z jeho strany boli pokusy aj o fyzické napadnutie niektorých občanov a obyvateľov obce. Z priloženého odpisu z registra trestov mal preukázané, že už 29.10.2008 bol odsúdený za spolupáchateľstvo pre trestný čin výtržníctva a aj keď sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený, neznamená to, že by toto odsúdenie necharakterizovalo osobu odporcu. Súd mal preukázané, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že to bol žalovaný, ktorý mu pri útoku dňa 10.9.2011 spôsobil zlomeninu malíčka s následnou stratou na zárobku. Rovnako mal dokázané, že pri agresívnom útoku žalovaný spôsobil aj poškodenie motorového vozidla. Návrhu na doplnenie dokazovania o výsluch znalca F.. V., ktorý by sa mal vyjadriť, za akých okolností došlo k zraneniu malíčka, nevyhovel z dôvodu, že znalecký posudok nevyvrátil tvrdenie žalobcu o útoku žalovaného na žalobcu a ani nevyhovel návrhu na vypočutie svedka X.. P. O., ktorý mal byť vypočutý, ako došlo k rozbitiu skla, pretože výpoveď žalobcu na pojednávaní a v trestnom konaní zostávala stále rovnaká. 7. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 444, 420, 445, 442 ods. 1 ako aj § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu u žalovaného ako i výšku nároku uplatneného žalobcom. Návrhu v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 8. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 9. Považoval za pravdivé, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 3 T/198/2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: 4 To/48/2013 bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva, pričom poškodeným mal byť žalobca. Súd pri vykonanom dokazovaní vypustil z obžaloby skutkovú vetu, že spôsobil žalobcovi zlomeninu koncového článku malíčka pravej ruky a taktiež, že došlo k poškodeniu zadného bočného skla na osobnom motorové vozidle. Súd pritom poukázal na odborné vyjadrenie znalca F.. P. V., z ktorého vyplýva, že k zlomenine malíčka došlo pri náraze vystretého malíčka, čo sa pri bitke mohlo prihodiť náhodne pri útoku alebo obrane. Súd taktiež uviedol, že nemal jednoznačne preukázané, či pri naťahovaní obžalovaného a poškodeného pri zadnej časti vozidla toto poškodenie spôsobil obžalovaný alebo poškodený. Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej poškodením vozidla, žalobca predložil faktúru za opravu vozidla, kde je uvedený odberateľ Prvá slovenská propánbutánová spoločnosť, a. s., so sídlom v Žiari nad Hronom. Táto spoločnosť bola v čase skutku aj vlastníkom vozidla, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatniť náhradu škody na súde. 10. Je pravdou, že po podaní odporu žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že postupca postúpil žalobcovi pohľadávku vo výške 506,60 €. Túto listinu však považuje za účelovú a fiktívnu. Žalobca nepredložil doklad o tom, že poistnú udalosť nahlásil poisťovni. Z toho usudzuje, že k poškodeniu vozidla nedošlo dňa 10. 09. 2011 pri incidente, ktorý bol predmetom trestného konania. Odvolaciemu súdu dal na zváženie, či je vôbec možné, aby úderom ruky rozbil sklo na motorovom vozidle. Podľa jeho názoru je to vylúčené a ak by do vozidla udrel rukou, musel by byť zranený. 11. Pokiaľ súd uvádza, že je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní, poukázal na to, že trestné stíhanie sa viedlo pre prečin podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, t. j. aj pre ublíženie na zdraví. Nebolo dokázané, že by bol vinný z toho, že zapríčinil zlomeninu malíčka žalobcu a poškodil motorové vozidlo. V tejto časti súd už asi nebol viazaný rozhodnutím v trestnom konaní. Následne nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré navrhoval, odmietol vypočuť znalca F.. V., ktorý sa mohol podrobnejšie vyjadriť k mechanizmu zranení ako aj k tomu, či vôbec je možné, aby rozbil rukou bez akýchkoľvek následkov bočné sklo na motorovom vozidle. Súd odmietol vypočuť svedka X.. P. O., člena hliadky OO PZ, ktorý bol na mieste po incidente a z ktorého výpovede nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že žalobca mal poškodené sklo na vozidle. Žalobca taktiež nepreukázal, že by on sám uhradil škodu za poškodenie vozidla vo výške 506,60 €. Preto je toho názoru, že žalobca nepreukázal protiprávny úkon, výšku škody, zavinenie a ani príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom a súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu. 12. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by neboli prednesené v priebehu súdneho konania. Opätovne zvýraznil, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody nie je rozhodujúci úmysel žalovaného ako v trestnom konaní, ale príčinná súvislosť medzi trestným činom, ktorý žalovaný spáchal a za ktorý bol v trestnom konaní odsúdený a vznikom zranenia žalobcu, ako aj vznikom poškodenia vozidla. Je nepochybné, že žalovaný vyprovokoval fyzický kontakt medzi účastníkmi konania a ako prvý zaútočil na žalobcu. Pôvodcom škody je teda žalovaný a jeho konanie, za ktoré bol uznaný vinným z trestného činu. 13. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nebol aktívne legitimovaný pre uplatnenie nároku na zaplatenie 506,60 € titulom poškodenia vozidla, je toho názoru, že aktívnu legitimáciu pre uplatnenie tohto nároku jednoznačne preukázal, keď predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky. Zároveň namietal, že by súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré v priebehu súdneho konania navrhoval. Konajúci súd postupoval správne, keď nepristúpil k predmetnému dokazovaniu, pretože svedkovia navrhnutí žalovaným už boli vypočutí v trestnom konaní, išlo by o vykonávanie nadbytočného dokazovania, ktoré je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Pretože dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku bola v súdnom konaní dôkladne preukázaná, žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom uviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie. Námietky žalovaného smerujú proti záverom okresného súdu, pokiaľ priznal nárok za zlomený malíček, poškodené bočné sklo motorového vozidla. Súd prvej inštancie na tieto námietky vo svojom rozhodnutí dostatočne odpovedal. Zvýraznil rozdiel medzi trestným a civilným konaním. Bol to žalovaný, ktorý vyvolal konflikt, keď napadol žalobcu sediaceho v jeho aute. Nebyť konania žalovaného, k potýčke nemuselo dôjsť a je samozrejmé, že žalobca sa bránil útoku. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., ktorý aplikoval súd prvej inštancie, tento bol viazaný iba výrokom rozsudku v danom v trestnom konaní a nie jeho odôvodnením. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanou Trestným zákonom. Treba zdôrazniť, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p., pokiaľ ide o výšku škody. Je nepochybné, že konaním žalovaného bolo porušené právo, resp. záujem chránený právom, a to zdravie. Protiprávnym je tak už samotné poškodenie zdravia. Protiprávnosť predpokladá faktické správanie, ktoré porušuje právnu povinnosť. Protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď konaním contra legem alebo i fraudem legis. Je nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť, keď konal v rozpore s objektívnym právom. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že z takéhoto konania vznikla škoda, pričom nebyť konania žalovaného, ku škode by nedošlo. Pokiaľ ide o škodu na zdraví, žalobca ju dostatočne preukázal. Ku škode na zdraví žalobcu došlo práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, teda príčinná súvislosť je daná. Nie je rozhodujúce, že za tento skutok nebol žalovaný odsúdený. Nebráni to právnemu posúdeniu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. K poškodeniu zdravia došlo pri útoku žalovaného na žalobcu, pričom mechanizmus vzniku tohto poškodenia zdravia nie je rozhodujúci. 18. Pokiaľ ide o poškodenie motorového vozidla, aj v trestnom konaní svedkovia vypovedali, že sklo poškodil žalovaný. Svedok I. V. konkrétne uviedol, že žalobca stál v čase útoku pri zadnej časti auta, žalovaný ho udieral päsťami, žalobca sa snažil týmto útokom brániť. Bolo počuť puknutie skla, čo vzniklo tým, ako žalovaný búchal a žalobca sa zrejme uhol a tak trafil do okna. Zo Zápisnice o obhliadke miesta priestupku zo dňa 10. 09. 2011, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, vyplýva, že ohliadku vykonal X.. P. O., X. a F. A.. Bola zistená prasklina na ľavom hornom rohu na bočnom zadnom okne. Prasknuté okno bolo riadne zdokumentované. Poškodenie okna bolo dostatočne preukázané. Okresný súd správne uzavrel, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Námietka žalovaného, či vôbec mohol rozbiť sklo, pričom za týmto účelom žiadal vypočuť znalca F.. V., nie je akceptovateľná, pretože lekár byt na túto otázku nemohol odpovedať, pretože táto otázka nepatrí do jeho oboru. Ako vyplýva z obsahu spisu, okno bolo len prasknuté, nie rozbité, sklo na aute je špecifické, nemá vlastnosti ako tabuľové sklo. Pri údere sa žalovaný nemohol porezať. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu, došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, odvolací súd ani túto námietku nepovažuje za opodstatnenú. 19. To, či žalobca nahlásil udalosť poisťovni, pre posúdenie uplatneného nároku nie je relevantné, preto aj táto námietka nie je dôvodná. Pretože žalobca preukázal protiprávny úkon ( žalovaný bol uznaný pre prečin výtržníctva ), výšku škody ako aj príčinnú súvislosť, okresný súd vo veci správne rozhodol sa odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).