Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200437 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200437.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., S. XXXX/XX, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Domov Sociálnych služieb Dominik, nezisková organizácia Veľká Lehota 431, zastúpenej kolíznym opatrovníkom E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., S. XX, za účasti K.. Y. Y., nar. XX. O. XXXX, bytom L. Y., ul. J. P. XX, zastúpená advokátkou Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, so sídlom Žiar nad Hronom, Pod Donátom č. 5 a za účasti Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o odvolaní K.. Y. Y. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Ps/1/2014-126 z 29. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony U. F. a na ochranu jej práv a záujmov jej ustanovil opatrovníka v osobe jej syna A.. Y. F. (navrhovateľa), ktorého oprávnenia vymedzil tak, že je oprávnený U. F. zastupovať pri všetkých právnych úkonoch, spravovať jej záležitosti a majetok v bežných veciach, preberať za ňu dôchodok a nakladať s ním. Opatrovníkovi uložil povinnosť vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme U. F., hájiť jej práva a záujmy, dbať na pokyny súdu a vždy k 31. máju a 30. novembru príslušného kalendárneho roka predkladať súdu správy o nesvojprávnej a stave jej majetku. Výrokom rozhodnutia vyslovil, že rozhodnutie opatrovníka v podstatných veciach týkajúcich sa nesvojprávnej vyžaduje pre svoju platnosť súhlas súdu. Rozhodol, že od doručenia rozsudku U. F. upúšťa a že trovy konania platí štát. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie pozbaviť U. F. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu odôvodnil okresný súd s odkazom na § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou H.. A. Y. práve pre účely tohto konania, kde znalkyňa konštatovala u U. F. duševnú poruchu sekundárnu, symptomatickú demenciu v diagnostickom závere označenú ako multiinfarktová demencia. Z dôkazov súd vyvodil, že U. F. nie je schopná sama realizovať právne úkony a pozbavenie spôsobilosti na právnej úkony v plnom rozsahu je odôvodnené. Záujem o funkciu opatrovníka U. F. mali obe jej deti. Za opatrovníka ustanovil jej syna A.. Y. F. a výber odôvodnil tým, že návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podal syn A.. Y. F., u ktorého nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ho diskvalifikovali z výkonu funkcie opatrovníctva. Zdôraznil, že v tomto konaní nerieši súrodenecký spor A.. Y. F. a K.. Y. Y., preto K.. Y. Y. navrhované dôkazy výsluch riaditeľky domova, v ktorom U. F. žije, výsluch jej logopéda a vnučky, ako aj jej susedy nevykonal. Upustenie od výsluchu U. F. a doručenia rozhodnutia U. F. odôvodnil ustanovením § 187 ods. 2 a § 189 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Priamo zákon ustanovuje, kto hradí trovy takéhoto konania (štát). Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala dcéra U. F. K.. Y. Y.. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) a h) O. s. p.. Okresnému súdu vytýkala nesprávne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonaného dokazovania na preukázanie dôvodnosti pozbavenia spôsobilosti na právne úkony U. F. a za účelom zistenia, v akom rozsahu je návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony dôvodný. V rozhodnutí vychádzal okresný súd výlučne z posudku znalca a výsluchu navrhovateľa, ktorý má na veci osobný záujem. I keď závery znaleckého dokazovania nespochybňuje, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony U. R. v celom rozsahu nie je opodstatnené. Súd iba mechanicky prevzal závery znaleckého posudku a nevykonal odvolateľkou navrhnuté ďalšie dôkazy, ktorými by konfrontoval závery znaleckého posudku. Ústavný súd Slovenskej republiky neschvaľuje privilegovanie znaleckého posudku a prenášanie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca považuje z ústavnoprávnych hľadísk za neakceptovateľnú. Nevykonaním odvolateľkou navrhovaných dôkazov súd porušil vyšetrovaciu zásadu, ktorá ovláda nesporové konanie. Na správne zistenie skutkového stavu mal súd vypočuť aj bez návrhu ošetrujúceho lekára matky, zamestnancov zariadenia sociálnych služieb a predovšetkým U. F.. Ústavný súd Českej republiky a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012 konštatovali, že obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať záujem samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je súd povinný skúmať ex offo. Ak duševná porucha celkom nevylučuje schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony je na mieste iba ich obmedzenie a nie pozbavenie. V konaní pred okresným súdom nebolo preukázané, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony U. F. je v jej záujme. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, na základe akých skutkových zistení a právnych úvah dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, odporuje zmluvnému medzinárodnému právu a záväzkom Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z ratifikovaných medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Rozhodnutie okresného súdu o ustanovení opatrovníka je iba navonok v súlade so zákonom, keď za opatrovníka ustanovil príbuzného osoby o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide, ale vôbec sa nevyporiadal s otázkou vhodnosti výberu osoby, ktorá má vykonávať funkciu opatrovníka z hľadiska vôle U. F., jej záujmu a vzťahu a dôvery U. F. k ustanovenému opatrovníkovi. Ak súd výber opatrovníka odôvodnil tým, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by A.. Y. F. diskvalifikovali z výkonu tejto funkcie stalo sa tak z dôvodu, že nevykonal odvolateľkou navrhnuté dôkazy. Dôvodiť rozhodnutie o ustanovení opatrovníka tým, že súd nerieši súrodenecký spor nie je legitímne. Pri výbere opatrovníka mal súd skúmať, kto sa v akom rozsahu o U. F. stará, kto disponuje lepšími osobnostnými a morálnymi predpokladmi na výkon tejto funkcie, ktorej základom je ochrana práv a záujmov U. F.. Súd sa osobou K.. Y. Y. ako žiadateľom o túto funkciu vôbec nezaoberal, čím nielenže nedostatočne zistil skutkový stav, ale dcéru U. F. do značnej miery diskriminoval. Z dôvodu absencie dokazovania súd nezistil, že vzťah U. F. a navrhovateľa nie je dobrý. Jeho záujem o matku je čisto formálny a účelový, vyvolávajúci pochybnosti, že bude konať v záujme matky. Do funkcie opatrovníka by mal súd ustanoviť osobu, ktorá má k osobe o spôsobilosť na právne úkony ktorej ide, najbližší vzťah. Takýto vzťah má k U. F. práve dcéra K.. Y. Y., ktorá zabezpečuje všetky jej potreby, ktoré nezabezpečuje zariadenie sociálnych služieb. Matku navštevuje minimálne dvakrát týždenne v rozsahu najmenej 5 hodín. Vždy donesie matke niečo navarené čo má rada, chodí s ňou na prechádzky na miesta, ktoré obľubuje. Pomáha jej pri osobnej hygiene, komunikuje s ňou, doprevádza ju k lekárovi a to aj napriek tomu, že odvoz a sprievod k lekárovi je plne zabezpečený zo strany zariadenia, v ktorom je umiestnená. Pre U. F. je z psychického hľadiska dôležité, aby s ňou bol niekto, komu dôveruje. Lekári prístup dcéry hodnotia veľmi pozitívne. Odvolateľka má k matke veľmi silný citový vzťah, váži si ju a rešpektuje. Odvolateľka považuje konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony matky za nemorálne a neetické. Hanbí sa, že je účastníkom takéhoto konania. Navrhovateľ účelovo vyvolal toto konanie zo zištných dôvodov. Lepšie predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka má odvolateľka, pre ktorú je matka najdôležitejší človek v jej živote. Samotná U. F. žiadala dcéru, aby ju vo všetkých veciach zastupovala a preto jej udelila všeobecné plnomocenstvo. Pri výbere opatrovníka mal súd zohľadniť vzájomný vzťah medzi dotknutou osobou a osobou opatrovníka, ale tento vzťah U. F. k navrhovateľovi ani odvolateľke súd nezistil z dôvodu, že ju v konaní vôbec nevypočul. Európsky súd pre ľudské práva považuje nevypočutie vyšetrovaných ľudí v konaní o spôsobilosti na právne úkony za porušujúce spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v priebehu konania vôbec nezaujímal o U. F., nenavštívil ju, nekomunikoval so zariadením a neplnil si funkcie opatrovníka. Odvolateľke okresný súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej práva na spravodlivý proces. Právna zástupkyňa odvolateľky prevzala zastúpenie K.. Y. Y. dňa 22. 09. 2015. Následne dňa 25. 09. 2015 požiadal emailom informačné centrum Okresného súdu Žiar nad Hronom o objednanie spisu za účelom nahliadnutia do spisu. Okresný súd neumožnil právnej zástupkyni K.. Y. nahliadnuť do spisu s odôvodnením, že vo veci je vytýčený termín pojednávania na 29. 09. 2015 a spis bude u sudcu na študovanie. Štúdium spisu sudcom a určenie termínu pojednávania nemôžu byť dôvodom na odmietnutie na nahliadnutie do spisu. Rozhodnutie súdu podľa názoru odvolateľky je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v rozpore s dobrými mravmi). Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odvolateľky, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu vychádzajúc iba zo znaleckého posudku H.. Y.. Okresný súd vypočul účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a lekárskymi správami, kde už ošetrujúci lekár U. F. v roku 2011 odporučil jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa H.. Y. konštatovala u U. F. duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, v dôsledku ktorej nedokáže U. F. ovládať svoje konanie ani pochopiť jeho význam. Správne potom okresný súd podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Postup okresného súdu, ktorý nevypočul U. F. bol v súlade s ustanovením § 187 ods. 2 O. s. p.. Odvolateľka spochybňuje vhodnosť osoby ustanovenej do funkcie kolízneho opatrovníka a tiež osoby opatrovníka ustanoveného U. F. na jej zastupovanie pre prípade pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Sám zákon predpokladá, že za opatrovníka bude ustanovená osoba blízka účastníkovi konania. Navrhovateľ už v návrhu uviedol, z akého dôvodu podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony matky. Bolo to predovšetkým v záujme ochrany jej práv a majetku. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom vo vyjadrení k odvolaniu K.. Y. Špakovej uviedla, že dôvodnosť a nutnosť pozbavenia U. F. spôsobilosti na právne úkony bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom, ktorá má v dôsledku duševnej poruchy podstatne zníženú až vymiznutú schopnosť porozumieť situácii. Podľa znalkyne nie je s ňou možné komunikovať, pretože stratila schopnosť reči. Práve z týchto dôvodov ju nebolo možné ani vypočuť k otázkam spôsobilosti na právne úkony a osobe opatrovníka. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania a zdravotného stavu U. F. je nevykonateľná a bezpredmetná aj námietka zistenia a preukázania vôle matky ohľadom výberu opatrovníka. Nesúhlasil s názorom odvolateľky, že nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tiež navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu. V reakcii na vyjadrenia navrhovateľa a okresnej prokuratúry K.. Y. Y. v písomnom podaní doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici 15. februára 2016 zopakovala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu odvolania a zdôraznila, že súd bol povinný vynaložiť potrebné úsilie na to, aby zistil názor U. F. na prejednávanú vec. Súd sa nezaoberal podstatnou skutočnosť, že matka svoju nedôveru k navrhovateľovi a dôveru k dcére prejavila tým, že práve K.. Y. Y. splnomocnila na jej zastupovanie vo všetkých záležitostiach. F. súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Hmotnoprávnym základom pre rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony je § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postup súdu v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony upravujú ustanovenia § 186 až 191 a § 192 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie okresného súdu nie jej v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami, ale nezohľadňuje vývoj judikatúry v konaniach o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Uvedené ustanovenia nie je možné vykladať a aplikovať izolovane z dôvodu, že rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony zasahuje do základných ľudských práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného ľudského práva alebo slobody môže byť uskutočnené len na základe zákona a nesmie odporovať medzinárodným záväzkom, ktoré na seba Slovenská republika prevzala medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v zbierke zákonov (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. - Listina základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov publikovaný v zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.). Slovenská republika ratifikovala a v zbierke zákonov pod č. 317/2010 Z. z. vyhlásila aj Dohovor organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Článok 12 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zakotvuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 50/2012 v bode 32 odôvodnenia zdôrazňoval, že pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa ani všeobecné súdy nemôžu obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale musia vždy vziať do úvahy aj ústavný rozmer zbavovania/obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V bode 35 odôvodnenia citovaného nálezu ústavný súd uviedol, že zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom „ultima ratio“ (posledným prostriedkom), ku ktorému môže súd pristúpiť až vtedy, ak sa iné menej represívne prostriedky nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podľa názoru ústavného súdu neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou, ktorej rozsah musí súd skúmať ex offo, keďže konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je konaním nesporovým, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada. Odvolanie K.. Y. Y., dcéry U. F., ktorú Okresný súd Žiar nad Hronom pribral do konania ako účastníka konania na základe ňou vysloveného záujmu zúčastniť sa tohto konania uznesením č. k. 10Ps/1/2014-35 z 03. 06. 2014 vytýka okresnému súdu (a odôvodnene), že vo vec konal v súlade so zaužívanou dlhoročnou praxou súdov v konaniach o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a nevzal do úvahy záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym právom. Z obsahu spisu je zjavný záver, že konanie bolo vyvolané súrodeneckým sporom navrhovateľa A.. Y. F. a odvolateľky K.. Y. Y., ktorí sa navzájom obviňujú z nezáujmu o matku U. F. a sledovania svojich vlastných zištných záujmov získať majetok U. F.. Práve z toho dôvodu mal súd prvého stupňa osobitnú pozornosť venovať priebehu konania a postupovať tak, aby v prvom rade boli hájené a zabezpečené práva U. F. o pozbavenie spôsobilosti ktorej ide, keď už navrhovateľom predkladané správy lekára o jej zdravotnom stave nasvedčovali, že pre duševnú chorobu nie je úplne spôsobilá samostatne konať a obhájiť svoje práva. Závažnosť konania o obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je zdôraznená aj tým, že podľa § 35 ods. 2 O. s. p. môže prokurátor vstúpiť do začatého konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony za účelom ochrany práva a zákonom chránených záujmov osoby, o ktorej súd koná. Napriek účasti prokurátora nemôže odvolací súd konštatovať, že konanie vo veci sp. zn. 10Ps/1/2014 prebehlo podľa zásad spravodlivého procesu. Podľa § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti o osvojenie vo veciach obchodného registra, v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Konanie o spôsobilosti na právne úkony sa môže podľa § 81 ods. 1 O. s. p. začať aj bez návrhu. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrh na začatie konania podal syn U. F. A.. Y. F. dňa 17. januára 2014, v ktorom tvrdil, že U. F. trpí duševnou poruchou zapríčinenou poškodením a dysfunkciou mozgu, ktorá podľa lekárskej správy zo 16. augusta 2011 nie je len prechodná, preto sa domáhal pozbavenia spôsobilosti na právne úkony U. F. v celom rozsahu. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj iné lekárske správy o zdravotnom stave U. F. z roku 2011 a jednu zo 16. februára 2014. O tom, kto bude U. F. zastupovať v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodol okresný súd po dopyte na navrhovateľa o ním navrhovanej osoby uznesením č. k. 10Ps/1/2014 z 18. februára 2014 a do funkcie kolízneho opatrovníka do právoplatného skončenia konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ustanovil E. F., nar. XX. XX. XXXX, vnuka U. F.. V tom čase nič nenasvedčovalo, že by záujmy súdom ustanoveného opatrovníka pre konanie mohli byť v kolízii so záujmami U. F.. Až keď K.. Y. Y. dňa 10. marca 2014 nahliadla do súdneho spisu po preukázaní sa plnou mocou udelenou jej U. F. 31. marca 2011 (dcéra U. F.) K.. Y. v písomnom podaní na č. l. 28 spisu z 10. marca 2014 namietala, že E. F. nemôže vykonávať funkciu opatrovníka U. F. z dôvodu, že sa o U. F. nezaujíma a z tejto funkcie ho vylučuje skutočnosť, že je synom navrhovateľa. Vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorým do funkcie opatrovníka pre účely konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ustanovil okresný súd E. F. preskúmal odvolací súd v konaní sp. zn. 16CoP/67/2014, kde uznesením z 26. septembra 2014 potvrdil prvostupňové uznesenie s poukazom na zákonné ustanovenia upravujúce postup súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony a zdôraznil, že ustanovený opatrovník E. F. je príbuzným U. F., ktorého funkcia je obmedzená len na dobu do právoplatného skončenia tohto konania a že dcéra U. F., ktorá sa stala účastníčkou konania na základe rozhodnutia súdu má dosah na priebeh konania z dôvodu, že jej prislúchajú práva účastníka konania. I napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení kolízneho opatrovníka v osobe E. F. je právoplatné odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o nezmeniteľné rozhodnutie, ale o procesné uznesenie, ktoré môže súd zrušiť alebo zmeniť, ak sa preukáže, že ustanovený opatrovník pre konanie svoju funkciu nezastáva plnohodnotne a neháji záujmy zastúpeného. K.. Y. Y., dcéra U. F. sa dožadovala vstupu do konania s odôvodnením, že chce byť ustanovená ona za opatrovníka svojej matky U. F., z čoho sa odvolaciemu súdu spolu s jej prednesom na pojednávaní dňa 29. 09. 2015, že súhlasí s pozbavením spôsobilosti na právne úkony svojej matky, pretože aj podľa jej názoru matka v súčasnej dobe nie je spôsobilá na právne úkony vzhľadom na vek, ako i ochorenia, ktorými trpí javí, že proti konaniu o spôsobilosti na právne úkony K.. Y. nemá námietky, nesúhlasí len s tým, aby za opatrovníka U. F. bol ustanovený jej brat A.. Y. F.. Keďže však okresný súd v uznesení, ktorým pribral K.. Y. za účastníčku konania nevymedzil rozsah konania, v akom sa K.. Y. Y. stáva účastníčkou konania (v konaní o ustanovenie opatrovníka) stala sa účastníčkou pre celé konanie a odvolací súd musel na jej odvolanie proti celému rozsahu okresného súdu prihliadnuť. Odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu ku svojej osobe dáva K.. Y. Y. do súvisu s postupom okresného súdu, ktorý jej neumožnil nahliadnuť do spisu z dôvodu, že spis bol u sudcu, ktorý sa pripravoval na pojednávanie. Odvolateľka sama v odvolaní zdôrazňuje, že v prípade námietky odňatia možnosti konať účastníkovi pred súdom musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ale neuvádza, aké práva účastníka (okrem nahliadnutia do spisu) jej boli odopreté a z akých úkonov ju vylúčil postup súdu, ktorý právnej zástupkyni odvolateľky spis na jej požiadanie na nahliadnutie nepredložil. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že K.. Y. Y. sa osobne zúčastnila pojednávania dňa 29. 09. 2015 a súd jej dal priestor na vyjadrenie k veci. Na tomto pojednávaní nenamietala K.. Y. Y. porušenie svojich práv účastníka z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 44 ods. 1 O. s. p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenia fotokópií alebo kópie zvukového záznamu pojednávania za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov. Je možné súhlasiť s názorom odvolateľky, že Občiansky súdny poriadok nelimituje právo účastníka alebo jeho zástupcu časom ani rozsahom, kedy môže nahliadať do súdneho spisu. Nesprávny postup okresného súdu, ktorý na požiadanie právnej zástupkyne K.. Y. Y. v súlade s § 44 ods. 1 O. s. p. nepripravil spis na nahliadnutie však nemal za následok obmedzenie žiadnych procesných práv odvolateľky. Pokiaľ odvolací súd v predchádzajúcom texte konštatoval, že konanie pred prvostupňovým súdom neprebehlo v zmysle zásad spravodlivého procesu, tento záver sa vzťahuje k právam U. F., ktorá sa nezúčastnila konania len preto, že súd ju nepredvolal na predvolávanie a nedoručoval jej písomnosti. Zo spisu odvolací súd zistil, že znalecké dokazovanie na posúdenie duševného stavu U. F. nariadil okresný súd uznesením č. k. 10Ps/1/2014-83 z 02. 12. 2014 predtým, než vypočul ktoréhokoľvek z účastníkov. Najvyšší súd Českej republiky už v stanovisku z 18. 11. 1977 sp. zn. Cpj 160/1976 ku konaniu o spôsobilosti na právne úkony uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR vo zväzku 2-3, ročník 1979 pod poradovým číslom 3/1979 konštatoval, že znalcom posudzujúcim duševný stav osoby, o ktorej pozbavenie spôsobilosti ide je potrebné zabezpečiť pred vypracovaním znaleckého posudku dostatok skutkových zistení o tom, ako sa vyšetrovaná osoba správa v bežnom živote, aby svoje odborné závery znalca mohli konfrontovať so zisteniami súdu. Súčasná právna úprava nedovoľuje okresnému súdu prejednať vec spôsobilosti na právne úkony bez nariadenia pojednávania. Povinnosťou súdu je podľa § 115 ods. 1 O. s. p. predvolať na pojednávanie účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. U. F. je účastníčkou konania, napriek tomu ju súd na pojednávanie vo veci samej nepredvolal. Od povinnosti predvolať účastníka na pojednávanie v zmysle § 115 ods. 1 O. s. p. je potrebné odlíšiť možnosť upustenia od výsluchu vyšetrovaného podľa § 187 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že tento výsluch nemožno vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného. Osobným kontaktom súdu s U. F., ktorú v prípade, že by sa neustanovila na pojednávanie mohol vypočuť aj v zariadení, v ktorom je umiestnená, si mohol okresný súd utvoriť vlastný obraz o správaní sa, možnosti komunikácie s U. F. a jej zdravotnom stave a mal by tak lepšiu východiskovú situáciu pre formovanie svojho úsudku na vyhodnotenie záverov znaleckého posudku ako jedného z možných dôkazov pre správne rozhodnutie vo veci a či sú naplnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 187 ods. 2 a § 189 O. s. p.. Občiansky súdny poriadok ukladá súdu v § 189a ods. 1 priamo v rozhodnutí o pozbavenie alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony určiť opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Odvolací súd súhlasí s názorom K.. Y. Y., že pre správny výber osoby opatrovníka nemal okresný súd dostatok skutkových podkladov. Za účelom zistenia osoby najvhodnejšej na funkciu opatrovníka nevykonal okresný súd žiadny dôkaz. Dôkazy navrhované K.. Y. Y. na pojednávaní dňa 29. 09. 2015 (výsluch riaditeľky Domova sociálnych služieb Veľká Lehota, kde je U. F. umiestnená, výsluch C. R., ktorá bola susedou U. F. alebo A.. C. Y.) mohli súdu poskytnúť obraz o vzťahu K.. Y. Y. a U. XX. nezanedbateľným dôkazom o vzťahu K.. Y. Y. k matke je aj spôsob jej konania a hospodárenia s majetkom matky na základe plnej moci udelenej jej 31. marca 2011 a súd mal zisťovať aj dôvod, z akého bola U. F. umiestnená do sociálneho zariadenia v Senci v období niekoľko rokov späť, keď sa o ňu podľa výpovede kolízneho opatrovníka E. F. starala navrhovateľa rodina a akým spôsobom sa o matku zaujímal a staral niekoľko rokov späť navrhovateľ A.. Y. F., ktorý má tiež záujem vykonávať funkciu opatrovníka U. F.. Okresný súd rozhodol vo veci predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a tým založil dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Úlohou okresného súdu bude vec opätovne prejednať za účasti všetkých účastníkov (v prípade nemožnosti zo strany U. F. zúčastniť sa pojednávania vypočuť ju v mieste jej bydliska), priebežne sledovať, či kolízny opatrovník háji v konaní záujmy U. F., vykonať dokazovanie na zistenie, akým spôsobom sa správa U. F. v domove sociálnych služieb v bežnom živote, vo vzťahu k spolubývajúcim a vedeniu domova za účelom zistenia, či je schopná a aké úkony vykonávať samostatne, zistiť aký je vzťah U. F. k navrhovateľovi a k odvolateľke pre výber najvhodnejšej osoby, ktorú podľa § 192 O. s. p. ustanoví do funkcie opatrovníka pre prípad, že rozhodne o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony U. F.. Ak do nového rozhodnutia okresného súdu uplynie dlhší čas, nevyhne sa súd prvého stupňa nutnosti aktualizácie správy o zdravotnom stave U. F. formou doplnenia znaleckého posudku alebo výsluchu znalkyne. Pri rozhodovaní bude mať okresný súd na zreteli, že obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sledovať v prvom rade záujem fyzickej osoby, o obmedzenie alebo pozbavení spôsobilosti ktorej súd rozhoduje a že rozhodnutie súdu musí byť v súlade s medzinárodnými zmluvami vzťahujúcimi sa k inštitútu pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a Ústavou Slovenskej republiky. Návod na postup poskytne okresnému súdu nielen nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012, stanovisko Najvyššieho súdu Cpj 160/1976 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/230/2011, na ktoré poukazuje odvolateľka, ale aj mnohé rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu Českej republiky vzťahujúce sa ku konaniu o spôsobilosti na právne úkony, ktoré sú vzhľadom na príbuznú právnu úpravu aplikovateľné aj na území Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie odôvodní okresný súd v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.