Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/190/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200786 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu mmcité2, s.r.o., so sídlom Brnianska 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36 320 854, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Hoffmannom, so sídlom Námestie sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, proti žalovanému BELAN SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hrabičov 257, 966 78 Hrabičov, IČO: 44 005 725, zastúpenému advokátom Mgr. Petrom Luptákom, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2.250,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/20/2014-150 zo dňa 16. februára 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/20/2014-150 zo dňa 16. februára 2016 v napadnutej časti prvého výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.081,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14.416,80 Eur odo dňa 7.6.2011 do 7.8.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.626,80 Eur odo dňa 8.8.2011 do dňa 2.11.2011, spolu s 9,25 % ročne zo sumy 4.501,44 Eur odo dňa 3.11.2011 do dňa 8.12.2011, spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.376,08 Eur odo dňa 9.12.2011 do dňa 31.1.2012, spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.081,52 Eur odo dňa 1.2.2012 do zaplatenia ako i zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 18.979,20 Eur odo dňa 7.6.2011 do zaplatenia a tretieho výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 344,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.328,49 Eur potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.081,52 Eur s príslušenstvom vyšpecifikovaným v prvom výroku rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 344,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.328,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil žalovanú sumu 2.250,72 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za vykonané dielo, ako aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu špecifikovanú v žalobe. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.2.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž prvkov mestského mobiliára pre rekonštrukciu mestskej zóny mesta W.. Za riadne a včasné vykonanie diela vyfakturoval žalovanému dohodnú cenu zníženú o sumu žalovaným uhradenej zálohy vo výške 4. 731,60 Eur. Fakturovanú sumu 14.416,80 Eur žalovaný zaplatil len čiastočne, a to platbami vo výške 8.790,-Eur a 3 x po 1.125,36 Eur, preto sa žalobca domáha zaplatenia zvyšnej sumy 2.250,72 Eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou fakturovanej sumy, uplatnil žalobca aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z celkovej fakturovanej sumy za každý kalendárny deň omeškania až do zaplatenia. 3. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že síce nespochybňuje uzatvorenie zmluvy, ani postúpenie pohľadávky zo zmluvy na spoločnosť M. M., a.s., ale namieta postúpenia pohľadávky v zostatkovej výške 2.250,72 Eur spätne na žalobcu s tým, že o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť, keďže žiaden list mu nebol doručený. Tvrdil, že žalobca z tohto dôvodu nie je v spore aktívne legitimovaný a žiadal jeho žalobu zamietnuť. Spochybnil tiež oprávnenosť uplatneného príslušenstva pohľadávky. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo číslo J. zo dňa 8.2.2011, a to na základe písomnej objednávky zo strany žalovaného, pričom sa zaviazal zaplatiť cenu 18.979,20 Eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť na základe jednej zálohovej faktúry vo výške 4.731,60 Eur s DPH a jednej vyúčtovacej faktúry v celkovej zvyšnej sume 14.247,60 Eur s DPH. Žalobca zálohovou faktúrou č. 74001 vystavenou a splatnou dňa 17.1.2011 vyúčtoval žalovanému zálohu vo výške 4.731,60 Eur a faktúrou č. 21018 zo dňa 8.3.2011, splatnou dňa 6.6.2011 vyúčtoval žalovanému sumu 14.416,80 Eur, z toho za zástavkový prístrešok 7.682,40 Eur, montáž prístreškov 1.132,80 Eur, parkovú lavičku 6.204,-Eur, odpadkový kôš 3.960,-Eur a dopravu montážnikov 169,20 Eur. Fakturovaná suma 14.416,80 Eur zohľadňovala uhradenie zálohy vo výške 4.731,60 Eur. Žalobca k faktúre č. 21018 predložil dodací list podpísaný obidvomi stranami konania. Zároveň mal okresný súd preukázané , že z fakturovanej sumy žalovaný zaplatil dňa 6.6.2011 sumu 8.790,-Eur a dňa 3.11.2011, 9.12. 2011 a 1.2.2012 zaplatil 3 x po 1.125,36 Eur, teda spolu zaplatil 12.166,08 Eur. Ani ohľadne tejto skutočnosti medzi stranami konania nebol žiaden spor. Vyhodnotením všetkých jednotlivých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti o zaplatenie sumu 2.081,52 Eur ( cena diela 18.979,20 Eur mínus zaplatená záloha 4.731,60 Eur, mínus čiastkové úhrady 2.166,08 Eur). Nedôvodná je teda žaloba v časti o zaplatenie sumy 169,20 Eur. Žalobca totiž vo faktúre č. 21018 splatnej dňa 6.6.2011 fakturoval žalovanému aj dopravu montážnikov vo výške 169,20 Eur, hoci zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by žalovaný zadal aj vykonanie takéhoto diela. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v tejto časti 169,20 Eur neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd v tejto sume žalobu zamietol a vyhovel žalobe vo výške 2.081,52 Eur. 5. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s uzavretím zmluvy o dielo oznámil žalobca žalovanému, že pohľadávky z tejto zmluvy postupuje spoločnosti M. M., a.s. so sídlom v T.. Z oznámenia o vrátení pohľadávok zo dňa 19.9.2012 bolo zistiteľné, že medzi spoločnosťou M. M., a.s. a žalobcom došlo v súlade s dojednaním v článku 7 ods. 1 Obchodných podmienok k factoringovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou M. M. a.s. dňa 9.5.2003 v znení dodatkov k nej k „ spätnému“ postúpeniu spornej pohľadávky voči žalovanému. Táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 28.9.2012. Postúpenie pohľadávky zo žalobcu, ako postupcu na spoločnosť M. M. a.s., ako postupníka bolo žalovanému oznámené v uzatvorenej zmluve o dielo aj postúpenie späť na žalobcu prostredníctvom pošty, najneskôr však súčasne s doručeným žaloby žalovanému dňa 10.9.2014. Oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému bola bez ďalšieho založená aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky v predmetnom spore. K námietke žalovaného, že v prípade spoločnosti M. M. a.s. nebol dodržaný spôsob konania štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri, keď oznámenie o „ spätnom“ postúpení pohľadávky podpisoval len jeden člen predstavenstva a klientský pracovník, žalobca preukázal, že klientskému pracovníkovi bolo dňa 2.1.2012 členmi predstavenstva udelené poverenie na zastupovanie vo veci dotknutého právneho úkonu - Oznámenie o vrátení pohľadávok. 6. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením vyfakturovanej sumy, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, pričom zohľadnil čiastočné plnenia zo strany žalovaného postupujúc podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1955 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Okresný súd teda žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 344,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.328,49 Eur. 8. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol s tým, že v prípade úspechu si uplatňuje právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že s ohľadom na nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie. 9. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok v prvom a treťom výroku považuje za nezákonný a nesprávny. Druhý výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, považuje za vecne správny a voči tomuto výroku sa neodvoláva. 10. Odvolateľ poukázal na to, že v celom priebehu konania na okresnom súde namietal, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný Žalobca na základe žalovaným vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie v priebehu konania predložil „ Oznámenie o vrátení pohľadávok“ datované dňom 19.9.2012 a údajné spätné postúpenie pohľadávky na žalobcu preukazoval týmto oznámením. Na ďalšiu námietku žalovaného, že toto oznámenie je podpísané E.. W. G. - členom predstavenstva a R. P. - klientským pracovníkom, teda osobami, ktoré neboli podľa výpisu z obchodného registra M. M. a.s. oprávnené konať za túto spoločnosť, žalobca požiadal o odročenie pojednávania a následne predložil súdu listinu označenú ako „ poverenie“. Z tohto poverenia má vyplývať že, „ M. M.. a.s., za ktorú konajú O.. R. T., člen predstavenstva a E.. W. G., člen predstavenstva poveruje O.. R. T.len predstavenstva M., E.. W. G.len predstavenstva M. ( ďalej len „ člen predstavenstva“ ) a G. U. zamestnanca M. osobné číslo XXXXX R. P. zamestnanca M. osobné číslo XXXXX, P. R. zamestnanca M. osobné číslo XXXXX ( ďalej len „ poverený zamestnanec“ ) zastupovaním M. vo veci právneho úkonu - podpisovania Oznámenia o vrátení pohľadávok, ktorý má zaväzovať spoločnosť, a to tak, že k podpisu jedného člena predstavenstva sa pripojí vždy podpis povereného zamestnanca, resp. k podpisu povereného zamestnanca sa pripojí vždy podpis druhého povereného zamestnanca“. Predmetné „ Poverenie“ bolo právnemu zástupcovi žalovaného predložené až na pojednávaní dňa 16.2.2016, pričom podľa záverov z pojednávania konaného dňa 24.11.2015 mal byť doklad preukazujúci oprávnenie osôb podpísaných na Oznámení o vrátení pohľadávky konať za spoločnosť doručený právnemu zástupcovi žalovaného v lehote 30 dní od konania pojednávania zo dňa 24.11.2015. Žalobca predmetné „ Poverenie“ nezaslal právnemu zástupcovi žalovaného, ale v dvoch vyhotoveniach ho zaslal súdu, pričom súd jedno vyhotovenie právnemu zástupcovi žalovaného nezaslal. Zároveň týždeň pred konaním pojednávania sa žalovaný snažil nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, čo mu však nebolo umožnené, že spis sa nachádza u zákonného sudcu, ktorý sa pripravuje na pojednávanie. Podľa názoru odvolateľa tým, že predmetné „ Poverenie“ nebolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného v dostatočnej lehote pred pojednávaním konaným dňa 16.2.2016, bola podľa jeho názoru spoločnosti žalovaného postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, resp. bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.2.2016 spochybnil autentickosť tejto listiny a trval na tom, aby zo strany žalobcu bol predložený jeho originál s tým, aby tento bol podrobený znaleckému dokazovaniu na zistenie, či tento doklad nebol vyhotovený účelovo, dodatočne pre účely tohto súdneho konania a v krátkom čase pred jeho predložením súdu . Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu zamietol. Žalovaný teda naďalej trvá na svojich pochybnostiach vo vzťahu k predmetnej listine. Zároveň uviedol, že namieta neplatnosť a neúčinnosť spätného postúpenia pohľadávok aj z dôvodu, že predmetné „ Poverenie“ je neplatné. Žalovaný má za to, že ak akciová spoločnosť nemôže svojho člena predstavenstva poveriť konaním za spoločnosť, teda poveriť ho, aby konal ako poverený zástupca, pretože jeho oprávnenie konať za spoločnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Okrem toho predložené „ Poverenie“ sa vzťahuje na „ zastupovanie M. M. vo veci právneho úkonu - podpisovanie oznámenia o vrátení pohľadávok, ktorý má zaväzovať spoločnosť“. Takéto vymedzenie je podľa názoru žalovaného absolútne všeobecné, pretože nie je zrejmé, na podpisovanie akého „ oznámenia o vrátení pohľadávok“ sa vzťahuje. Predmetný úkon je preto podľa jeho názoru nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný, a teda s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalovaný tiež poukázal na to, že predložené „ Poverenie“ v tomto súdnom konaní sa nepochybne týka len podpisovania oznámenia o vrátení pohľadávok, teda nie samotného vrátenia pohľadávok. Ak by vrátenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania malo byť právne perfektné, „ Poverenie“ by sa malo vzťahovať na podpísanie vrátenia, resp. spätného prevodu konkrétne špecifikovaných pohľadávok konkrétnemu subjektu a ďalej na podpísanie oznámenia o takomto vrátení pohľadávok. Takéto poverenie však vôbec neexistuje. Z týchto dôvodov žalovaný trval na tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, a preto mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. 11. Ku zmluvnej pokute, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi, žalovaný uviedol, že v článku VI. ods. 6.2 zmluvy o dielo č. J. sa uvádza, že „ v prípade, že objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi faktúry v dohodnutom termíne, zaplatí zhotoviteľovi pokutu vo výške 0,05 % z celkovej fakturovanej čiastky za každý kalendárny deň omeškania až do zaplatenia“. Žalovaný tvrdí, že podľa tohto zmluvného dojednania bolo dohodnuté, že ak by objednávateľ nezaplatil zhotoviteľovi v dohodnutom termíne faktúry, pričom v danom prípade boli vystavené dve faktúry, z ktorých jedna - vystavená na sumu 4.731,60 Eur - bola zaplatená riadne a včas, čo v priebehu konania potvrdil aj samotný žalobca. Keďže k nezaplateniu faktúr v dohodnutom termíne v tomto prípade nedošlo, lebo nezaplatená v dohodnutom termíne bola len jedna faktúra, súd mal návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako nedôvodný zamietnuť aj z tohto dôvodu. 12. K tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celej uplatnenej výške odvolateľ uviedol, že žaloba nemala byť úspešná vo veci samej, a teda právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nemal priznať. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou týkajúcou sa rozhodnutia vo veci samej, vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia z opatrnosti namietol, že súd nemal právo na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi priznať v ním vyčíslenej výške minimálne vo vzťahu k odmene za zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 24.11.2015 a 16.2.2016. Uvedené pojednávania sa konali po tom, ako došlo k odročeniu pojednávaní na základe žiadosti o odročenie podaných zo strany žalobcu, keby žalobca nebol vlastným zavinením schopný reagovať na námietky žalovaného, týkajúce sa žalobcom predložených listín. V prvom prípade sa jednalo o to, že žalobca na pojednávaní nemal, a teda súdu nemohol predložiť dodatky k zmluve o factoringovej spolupráci a v druhom prípade na pojednávaní nemal, a teda súdu nemohol predložiť doklad o tom, že osoby podpísané na oznámení o vrátení pohľadávok sú oprávnené podpisovať v mene M. M. a.s. 13. Žalovaný následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.4.2016 zaslal vyčíslenie trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. 14. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. Odvolanie je účelové z dôvodu predlžovania konania a neexistuje žiadny dôvod na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. Aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj oprávnenosť nárokov žalobcu uplatnených žalobou považuje za preukázanú dôkazmi vykonanými pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.250,72 Eur s príslušenstvom, ktorý je predmetom žaloby. Napriek tomu však predmetný dlh ani čiastočne nesplnil, a to ani voči žalobcovi, ani voči spoločnosti M. M. a.s. 15. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.12.2016 reagoval na vyjadrenie žalobcu a k jeho tvrdeniam uviedol, že odvolanie podal práve z dôvodu, že uplatnený nárok považuje za nedôvodný a neuznáva ho. Uplatnený nárok spochybnil vecnými argumentmi aj počas celého prvostupňového konania. Na podanom odvolaní teda trvá v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd predmetnému odvolaniu vyhovel. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ) a rozsudok v napadnutej časti prvého a tretieho výroku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou podanou dňa 27.1.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 2.250,72 Eur s príslušenstvom. Okresný súd dňa 6.8.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 16Rob/80/2014-33, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, v ktorom namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Tiež namietol nesprávne uplatnené príslušenstvo pohľadávky, konkrétne úrok z omeškania pokiaľ ide o výšku, ako aj dátumy, od ktorých je úrok z omeškania uplatňovaný. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený len v sume 2.081,52 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, žalobca riadne a včas dielo vykonal, o čom svedčí podpísaný dodací list a námietku žalovaného ohľadne skutočnosti, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný považoval za nedôvodnú, čo v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnil. 18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 19. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. 20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vyhovel žalobe v sume 2.081,52 Eur s príslušenstvom, ako aj výrok o trovách konania. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, pričom okresný súd sa v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými v rámci konania, správne ich vyhodnotil a následne vec správne právne posúdil. 16. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nemal možnosť sa oboznámiť pred konaním pojednávania s poverením predloženým zo strany žalobcu a zároveň tým, že súd prvej inštancie nepripustil znalecké dokazovanie, ktoré navrhol žalovaný uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.2.2016, na ktorom mu bolo predmetné poverenie zo strany súdu predložené nenamietal skutočnosť, že žiada z tohto dôvodu pojednávanie odročiť, nakoľko sa nemohol pripraviť na pojednávanie, ale naopak po prevzatí tohto poverenia navrhol vykonanie dôkazov ohľadne tejto listiny zo strany súdu. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil uznesenie, že súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania formou znaleckého dokazovania zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je výlučne v kompetencii konajúceho súdu v súlade s § 185 ods. 1 CSP, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie je síce dôkazným prostriedkom podľa § 187 ods. 2 CSP, avšak odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že takéto znalecké dokazovanie by bolo v danom konaní neúčelné, a to s ohľadom na to, že samotná žalovaná suma uplatnená žalobcom nebola v konaní vôbec žalovaným spochybnená. Námietky žalovaného smerovali len k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vystupovať v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že postupca relevantným oznámením o postúpení pohľadávky oznámil dlžníkovi spätné postúpenie pohľadávky, čím je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení ( rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo 201/01 ). 17. Pokiaľ žalovaný namietal poverenie zo dňa 2.1.2012 vystavené spoločnosťou M. M. a.s. so sídlom v T. pre R. P., ktorá zároveň podpísala spolu s členom predstavenstva tejto spoločnosti oznámenie o vrátení pohľadávok, odvolací súd uvádza, že pre založenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní postačuje druhá časť oznámenia o vrátení pohľadávok zo dňa 19.9.2012 ( č.l. 129 ) týkajúca sa postupcu, z ktorého textu vyplýva, že postupca sa zaväzuje splniť oznamovaciu povinnosť voči dlžníkovi, preto akékoľvek znalecké dokazovanie ohľadne úkonov postupníka je v danom prípade právne irelevantné. 18. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami konania bola zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z fakturovanej sumy, čo odvolací súd nepovažuje za zmluvnú pokutu dohodnutú v neprimeranej výške. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta bola dojednaná za omeškanie s platením ceny diela, kde cena je vyjadrená celkovou fakturovanou čiastkou. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd námietky odvolateľa ohľadne zmluvnej pokuty za nedôvodné. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že zmluvná pokuta je upravená v § 300 až 302 Obchodného zákonníka a nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu zakotvenú v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Podmienkami platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma, čo bolo splnené a podmienka platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute, teda určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Nakoľko zákonné podmienky pre platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute boli v danom prípade splnené a žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, na zabezpečenie ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal právo na úrok z omeškania, ako aj na zmluvnú pokutu. 19. K námietke odvolateľa ohľadne nesprávneho priznania trov konania žalobcovi odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal v danom prípade len nepatrný neúspech, a preto okresný súd postupoval správne, keď na trovy konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. K žalovaným namietaným dvom úkonom právnej pomoci za účasť na dvoch pojednávaniach a k tomu prislúchajúci režijný paušál, ktoré podľa názoru žalovaného žalobcovi nepatria z dôvodu, že z jeho viny boli tieto pojednávania odročené, odvolací súd zastáva názor, že žalobca sa vytýčených pojednávaní zúčastnil, aktívne sa podieľal na priebehu pojednávania a jeho návrhy na odročenie pojednávania boli len reakciou na námietky žalovaného vznesené na týchto pojednávaniach. Pokiaľ by bol žalovaný svoje námietky oznámil súdu, alebo priamo žalobcovi pred konaním pojednávania, bol by mal žalobca možnosť pripraviť sa na pojednávanie a doniesť so sebou relevantné dôkazy. Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie ohľadne priznaných trov konania v celom rozsahu. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prvého a tretieho výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil. 21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s ustanovením § 470 CSP. 22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).