Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/431/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201473 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414201473.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., H. K. č. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, v mene ktorej pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zaplatenie 772,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/14/2014-51 zo dňa 28.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 59,84 € na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 772,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 772,- € od 07.02.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a súčasne povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 524,16 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka a odporca uzavreli zmluvu o úvere č. 609600259 zo dňa 18.04.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v sume 800,- €, ktorý sa navrhovateľka spolu s dohodnutou odplatou v sume 772,- € zaviazala vrátiť odporcovi v 12 mesačných splátkach v sume 131,- € počnúc dňom 06.05.2011; navrhovateľka v období od 11.05.2011 do 30.11.2011 uhradila na účet odporcu sumu 1.572,- €; výzvou zo dňa 31.01.2014 vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia do 06.02.2014. Podľa právneho posúdenia okresného súdu je potrebné navrhovateľku považovať za spotrebiteľa, nakoľko sporná zmluva mala formulárový charakter, odporca ju uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah; nič na tom nemení ani poukaz v zmluve, že úver bol navrhovateľke poskytnutý na účel povolania, pretože to nič nemení na postavení navrhovateľky ako spotrebiteľa; po preskúmaní spornej zmluvy o úvere dospel okresný súd k záveru, že dojednanie o odplate za poskytnutie úveru v sume 772,- € je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pretože táto odplata dosahuje takmer 100 % poskytnutého úveru; súčasne dospel okresný súd k záveru, že sporná zmluva o úvere neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd uzavrel, že odporca poskytol navrhovateľke úver v sume 800,- € a mal nárok len na vrátenie tejto sumy; nakoľko navrhovateľka zaplatil o sumu 772,- € viac, získal odporca od navrhovateľky plnenie bez právneho dôvodu a musí ho vydať tomu, na úkor koho ho získal; okresný súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 772,- € spolu s úrokmi z omeškania v dôsledku omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a j), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej na ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania v sume 524,16 € v podobe trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb po 51,45 € a jeden po 25,73 € (prevzatie a príprava zastúpenia; podanie návrhu na súd; účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014; vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 22.09.2014) spolu so štyrmi režijnými paušálmi po 8,04 €, k tomu náhrada za stratu času v sume 187,60 € a náhrada hotových výdavkov v podobe cestovného a náhrady za použitie osobného motorového vozidla spolu v sume 124,32 €. Pokiaľ ide o námietku odporcu o miestnej nepríslušnosti okresný súd v rozsudku uviedol, že túto námietku zamietol uznesením č.k. 18C/14/2014-16 zo dňa 18.06.2014 nakoľko v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. je miestne príslušný na konanie a nebol dôvod vec v zmysle § 105 ods. 2 O.s.p. postúpiť inému súdu, keď na odvolanie odporcu toto uznesenie odvolací súd uznesením č.l. 16Co/1138/2014-36 zo dňa 08.10.2014 potvrdil. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 29.01.2015 (č.l. 81-83 spisu). Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súčasne okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný; okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že sporná zmluva o úvere č. 609600259 je spotrebiteľskou zmluvou, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka; podľa jeho názoru sa okresný súd s charakterom tejto zmluvy vysporiadal nedostatočne a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenie právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval; odporca zdôraznil, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože spornú zmluvu o úvere uzavrela za účelom výkonu jej povolania, keď tento záver potvrdila aj Slovenská obchodná inšpekcia v konaní sp. zn. P/0355/01/2012, ktorá konštatovala, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 17.04.2015 (č.l. 94-96 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu odporcu uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s rozsudkom okresného súdu a navrhuje jeho potvrdenie. Nesúhlasila s názorom odporcu, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. S poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov v znení v čase uzavretia zmluvy argumentovala, že spornú zmluvu o (spotrebiteľskom) úvere neuzavrela v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a pri jej uzavretí ani nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.), preto je sporná zmluva o úvere jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a ona má postavenie spotrebiteľa. Navrhovateľka uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu doručil odvolací súd odporcovi dňa 17.02.2016 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 103 spisu) a dňa 22.02.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 101 spisu) na vedomie. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie odporcu nie je dôvodné. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odporcu ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom okresného súdu o tom, že sporný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto zaplatením sumy zo strany navrhovateľa nad poskytnutú sumu úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, ktoré je povinný navrhovateľke vydať, keď odvolacie námietky odporcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku. Odporca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, čím malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2. Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia okresného súdu nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a odvolania odporcu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne vyplýva, na základe akých skutočností a ustanovení zákona dospel k záveru o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ako aj na základe akých skutočností došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky; okresný súd presne označil konkrétne ustanovenie príslušného zákona, ktoré bolo porušené ako aj konkrétne ustanovenie príslušného zákona, na základe ktorého je sporný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov; z odôvodnenia je tiež zrejmé, prečo považoval okresný súd navrhovateľku za spotrebiteľa. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočne určité a preskúmateľné a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k rozhodnutiu o vyhovení návrhu navrhovateľky. Odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože sporný spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý za účelom výkonu povolania, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako formulárovú zmluvu predložil navrhovateľke na podpis odporca; táto zmluva obsahuje aj vyhlásenie dlžníka o tom, že úver je poskytovaný za účelom výkonu povolania; z dokazovania nevyplynul záver, že toto dojednanie bolo individuálne dojednané; preto bremeno preukázania, že išlo o individuálne zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve zaťažovalo v konaní odporcu (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka); zo spisu nevyplýva unesenie tohto dôkazného bremena odporcom, naopak navrhovateľka v konaní predložila rozhodnutie zo dňa 25.04.2009 o priznaní starobného dôchodku s účinnosťou od 24.01.2009 (č.l. 44-46 spisu), preto nie je zrejmé, na výkon akého povolania jej mal byť sporný spotrebiteľský úver v roku 2011 poskytnutý; okresný súd preto správne na toto dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka) neprihliadal. Odvolací súd súhlasí aj so záverom okresného súdu, že sporná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou; v tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka ako aj samotného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z ktorých jednoznačne vyplýva rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, t.j. každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ, nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľka predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; preto len jej vyhlásenie, že úver použije na výkon povolania nemohol spôsobiť, že sporná zmluva sa nebude považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka; navyše z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné vyhlásenie je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné, preto spornú zmluvu je možné považovať aj za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, z čoho vyplýva, že okresný súd správne hodnotil spornú zmluvu o úvere č. 609600259 zo dňa 18.01.2011 aj z hľadiska splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následkov ich nesplnenia (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd dospel k záveru, že úver podľa spornej zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.); tento právny záver odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil; je zrejmé, že uvedené údaje (doba trvania zmluvy spolu s termínom konečnej splatnosti úveru a ročná percentuálna miera nákladov) v spornej zmluve o úvere absentujú; ako bolo uvedené vyššie sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, keď tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a súčasne podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; okresný súd preto správne na prejednávanú vec aplikoval výklad dotknutých právnych predpisov, ktorý je priaznivejší pre navrhovateľku ako spotrebiteľa; odporca ako dodávateľ bol povinný dodržať všetky ustanovenia dotknutých právnych predpisov a zabezpečiť, aby sporná zmluva o úvere uzavretá s navrhovateľkou ako spotrebiteľom mala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predmetné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. musí mať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na to, či sa spravuje Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom); pokiaľ odporca túto svoju povinnosť nesplnil a uvedené obligatórne náležitosti zmluvy o úvere nevyjadril spôsobom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musí znášať dôsledky v podobe zákonného následku, že na úver podľa spornej zmluvy o úvere sa hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov (okresný súd síce v tomto smere poukázal len na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., hoci presne išlo o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z obsahového hľadiska to na správnosť záveru okresného súdu nemalo vplyv); zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je predpisom, ktorý by odchylne upravoval podstatné náležitosti jednotlivých zmlúv (zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere), ale v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje od veriteľov (dodávateľov), aby do jednotlivých zmlúv uviedli aj ďalšie náležitosti za účelom informovania spotrebiteľa a tým vyrovnania nerovného kontraktačného postavenia zmluvných strán tohto typu právneho vzťahu (t.j. právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ); ak tak odporca neurobil, tento jeho nesprávny (nezákonný) postup nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky ako spotrebiteľa. Z uvedeného preto vyplýva správny záver okresného súdu o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto je správny aj záver okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky v sume 772,- € zaplatením sumy 1.572,- € hoci úver predstavoval len sumu 800,- € (odporca nenamietal tvrdenie navrhovateľky, že na jeho účet zaplatila sumu 1.572,- €, preto z tohto skutkového zistenia okresného súdu vychádzal aj odvolací súd); nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neustanovujú jeho splatnosť táto sa riadi výzvou na zaplatenie (§ 563 Občianskeho zákonníka); zo spisu vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 31.01.2014 a poskytla mu lehotu na plnenie do 06.02.2014; dňom 07.02.2014 sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď k tomu dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,25 %, po zvýšení o osem percentuálnych bodov tak úroky z omeškania predstavujú 8,25 % ročne; nakoľko odporca výšku priznaných úrokov z omeškania ani prvý deň omeškania v odvolaní výslovne nenamietal, odvolací súd pri viazanosti odvolaním a jeho dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti priznaného príslušenstva prisúdenej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.); proti výške priznanej náhrady trov konania odporca v podanom odvolaní nenamietal, preto v tomto smere odvolací súd tiež poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 59,84 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €; spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky v sume 59,84 €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.