Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203535 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. nad Y., Y. XXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PRO CIVITAS, s. r. o., Bratislava, Astrova 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/34/2014-60 zo dňa 02. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom Senkiewiczova 4, 811 09 Bratislava pod sp. zn. PC-B/0313/0062 zo dňa 14. 02. 2014 s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občiansko-súdnom konaní (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na okresný súd 331,50 Eur ako súdny poplatok v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 753,48 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní konštatoval, že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a. s. a žalobkyňa uzatvorili dňa 21. 01. 2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 995,85 Eur, ktoré sa zaviazala splácať spolu s úrokmi na úverový účet, uvedený v zmluve o úvere v pravidelných mesačných splátkach. Žalobkyňa však úver nesplácala v zmysle dojednaných podmienok a splnila si svoju povinnosť vo výške 797,20 Eur; neuhradená istina predstavovala 198,62 Eur, vyčíslené dlžné úroky a úroky z omeškania ku dňu splatnosti úveru predstavovali 130,84 Eur. Právny predchodca žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2012 pohľadávku voči žalobkyni postúpil na obchodnú spoločnosť Bosnut Investments Limited, so sídlom na Cypre, ktorá spoločnosť následne pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013, uzatvorenou so žalovaným, postúpila na žalovaného. Na základe žaloby žalovaného rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť 198,62 Eur spolu so 7,50 % úrokom z dlžnej sumy ročne od 19.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,62 Eur odo dňa 19. 12. 2012 do zaplatenia, ako i dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu 18. 12. 2012 vo výške 130,84 Eur a tiež k náhrade trov rozhodcovského konania a náhrade trov právneho zastúpenia. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 04.03.2014; žalobu na začatie konania v prejednávanej veci žalobkyňa podala 24.03.2014, teda v zákonnej lehote. Po preskúmaní dôkazov v prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že podľa bodu 9.2 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 21.01.2005, sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikajú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov, vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva podľa článku 9.2 Všeobecných obchodných podmienok nie je obsiahnutá priamo v zmluve, resp. v osobitnej zmluve, a nie je podpísaná obidvomi zmluvnými stranami; nemá charakter zmluvy s individuálnymi dojednaniami, bola vopred naformulovaná; miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil právny predchodca žalovaného v Bratislave. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa musela nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu a riešiť spory medzi účastníkmi úverovej zmluvy pred rozhodcom; žalobkyňa nemohla vopred ovplyvniť formulárové znenie rozhodcovskej zmluvy, ak chcela úver, nemala možnosť takúto rozhodcovskú doložku nepodpísať. Žalobkyňa preukázala, že rozhodcovská zmluva jej bola predložená ako podmienka uzavretia samotnej zmluvy o úvere, keďže bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalovaného, nebola jej slobodným rozhodnutím (aj svedeckou výpoveďou W. E.). Žalobkyni ako spotrebiteľovi nikto nevysvetlil ani dôsledky rozhodcovskej doložky ani dôvody, čo uzavretie samotnej rozhodcovskej doložky pre ňu znamená. Rozhodcovská zmluva, pokiaľ by mala byť akceptovaná ako prejav zmluvnej voľnosti, musí byť výsledkom vôle oboch zmluvných strán. Preto, aby sa žalobkyňa takýmto spôsobom rozhodla, bolo nutné jej poskytnúť náležité informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami pre prípad sporov medzi účastníkmi konania, čo však žalovaný neurobil. Nedošlo ani k zachovaniu zákonnej písomnej formy pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože táto nie je obsiahnutá v dokumente, podpísanom oboma zmluvnými stranami. V prejednávanej veci neboli dodržané podmienky, preto nemožno konštatovať, že uzatvorená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne; preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku s výrazným oslabením postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany bez konkrétneho vyjednania, individualizácie a splnenia zákonných predpokladov. Žalovaný v priebehu konania vzájomným návrhom uplatnil nárok vo vzťahu k žalobkyni na zaplatenie sumy 198,62 Eur spolu s príslušenstvom, o ktorom súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v tomto konaní. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení vzhľadom na to, že žalobkyňa je od poplatku oslobodená. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len „O. s. p.“) a úspešnej žalobkyni priznal uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 61,87 Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb, za prípravu, spísanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach dňa 24. 07. 2014 a 02. 10. 2014, 4x režijný paušál po 8,04 Eur, náhradu hotových výdavkov, stratu času za pojednávania - 14 polhodín x 13,40 Eur v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za cestu Košice - Žiar nad Hronom a späť; obdobne náhradu za stratu času na vyššie citované pojednávania osobným motorovým vozidlom značky Opel Astra, evidenčné číslo KE XXX HO pri cene pohonných hmôt 1,499 Eur za 1 liter pri počte 462 km a paušálnej náhrade 0,1863 Eur/km, náhrada cestovného za pojednávanie, konané dňa 02.10.2014 vo výške 129,96 Eur pri cene PHM 1,584 Eur/l na 462 km a paušálnej náhrade 0,1863 Eur/km, spolu trovy vo výške 753,48 Eur, k náhrade ktorých zaviazal žalovaného, ako účastníka v konaní neúspešného, na účet právneho zástupcu žalobkyne v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.. 2. Proti rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie a žiadal rozsudok v celom rozsahu zmeniť tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodcovská zmluva v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní môže byť uzavretá dvomi spôsobmi, a to ako samostatná zmluva alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve, ktoré musia spĺňať náležitosti podľa § 3 a § 4 ods. 2 citovaného zákona. Formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma; aj akékoľvek zmeny alebo doplnenia rozhodcovskej zmluvy musia mať písomnú formu; ustanovujú sa alternatívne spôsoby, kedy je písomná forma zachovaná. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom nezmluvnom dokumente, môže byť uzavretá vzájomnou korešpondenciou (listom, telefaxovou správou, e-mailovou správou), pričom návrh a akceptácia nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. Aj odkaz v zmluve na akýkoľvek dokument, obsahujúci rozhodcovskú doložku, zakladá rozhodcovskú zmluvu v písomnej forme za predpokladu, že tento odkaz zároveň vyhlasuje takúto doložku za súčasť zmluvy. Zmluva o úvere v zmysle platného a účinného ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, je absolútnym obchodom, a preto je potrebné pre tento zmluvný typ aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje časť obsahu zmluvy určiť odkazom na obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. V súlade so zásadou, čo nie je zákonom výslovne zakázané je dovolené konštatoval, že ak by bolo zámerom zákonodarcu zneplatniť všetky ustanovenia, ktoré sú uvedené na predtlačených formulároch, tak by to bolo uvedené v zákone alebo aspoň v dôvodovej správe zákona. Odvolateľ poukázal na proces uzatvárania zmluvy o úvere s tým, že klient má dostatok priestoru na preštudovanie si všetkých podmienok, spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí a teda má možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však v danom prípade žalobkyňa neurobila. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, uvedeným v žalobe a mala možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, slúžiacich v jej prospech a tým ovplyvniť rozhodnutie rozhodcovského súdu. Avšak na výzvu rozhodcovského súdu ani neodpovedala a ani inak v rozhodcovskom konaní nereagovala; nemožno konštatovať, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti žalobkyne. Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu), avšak túto výzvu rozhodcu žalobkyňa ignorovala. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojím klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Banky sú teda povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu o poskytnutí úveru bankou, zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách, podliehajúcou dohľadu Národnej banky Slovenska. Teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Právny predchodca žalovaného, Poštová banka, a. s. je subjektom, ktorý podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán tak dodávateľa ako aj spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Preto treba skúmať aj to, či konaním okresného súdu naopak nedochádza k porušovaniu práv na súdnu ochranu veriteľovi, t. j. žalovanému. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, podala žalobu na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote. Vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že podľa ustanovení Zákona o bankách žalobkyňa nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a že o tejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie § 93b a nasledujúcich Zákona o bankách nijako nezbavovalo právneho predchodcu žalovaného povinnosti predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho zrejmé, že jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo vlastne znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovaného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup žalovaný nepreukázal v konaní, okresný súd správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, avšak jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu; v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, a to princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov (napr. zákon o bankách) spotrebiteľom realite praktického života a teda i zdravého rozumu. Preto neinformovať spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Pokiaľ žalovaný namietal, že v zmysle § 93 ods. 1 zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, je potrebné uviesť, že žalovaný neuzatvoril so žalobkyňou osobitnú rozhodcovskú zmluvu a ani jej nedal osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie, ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp. obchodných podmienok. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako tomu bolo v predmetnom prípade. Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy, chrániace spotrebiteľa. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola pri uzatváraní zmluvy o úvere v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami príjme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane; samotná žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že pre ňu bolo prioritou úver dostať. 9. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, tento vzťah teória aj prax označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil , a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým. 10. V dôsledku úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške prípadnej náhrady trov konania (žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila a trovy odvolacieho konania si neuplatnila až do rozhodnutia krajského súdu) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.. 11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).