Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203997 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203997.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému: Kameňolom SOKOLEC s.r.o., so sídlom v Bzenici, IČO: 36 023 574, zastúpený konateľmi, oprávnenými konať v mene spoločnosti M.. Y. C. a G. I., zastúpení advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o návrhu na určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v plnom rozsahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cpr/1/2014 - 222 zo dňa 08. 07. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa XX. XX. XXXX, v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 802,84 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca pri plnení pracovných úloh u žalovaného dňa XX. XX. XXXX utrpel pracovný úraz, v čase vzniku pracovného úrazu bol sám, nebol pod vplyvom alkoholu, omamných látok a ani psychotropných látok, nebolo sporné ani to, že žalobcovi pri pracovnom úraze odtrhlo X. U. v oblasti O.. Sporná medzi účastníkmi bola hlavne tá skutočnosť, akým spôsobom, pri akej činnosti došlo k pracovnému úrazu a či zo strany žalobcu boli porušené určité povinnosti, ako aj otázka vplyvu ochranného krytu na pracovný úraz. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, súd skúmal, či žalovaný sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa zodpovednosti či už celkom, alebo sčasti zbavil. V konaní nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný ani nepreukázal, že jednou z príčin bolo porušenie zo strany žalobcu, zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný nepreukázal, že k pracovnému úrazu došlo takým spôsobom, ako tvrdil, to znamená pri vykonávaní pracovného úkonu zo strany žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu, nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný si pracovný úraz spôsobil sám. Naopak, konanie, ktoré popísal žalobca a ktoré malo viesť k pracovnému úrazu, čiže pohyb s lopatou v ruke popri dopravníkovom páse, kedy sa mu šmyklo a lopatu zachytili dopravníkový pás a stiahol ruku, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Žalobca postupoval spôsobom obvyklým, nebolo preukázané, že by porušil právne predpisy. Poukázal na to, že žalovaný porušil podstatnú povinnosť, a to, že nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového pásu pri takejto skutočnosti. Takisto ochranný kryt nebol umiestnený takým spôsobom, aby sa s ním mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. Nebolo preukázané, že by žalobca si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a ani to, že by konal ľahkomyseľne, pričom za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať konanie, pri ktorom ide len o bežnú neopatrnosť a konanie, ktoré vyplýva z rizika vykonávanej práce. Žalovaný nepreukázal, že žalobca vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu si počínal spôsobom, pri ktorom vedome postupoval riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie, že by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Keďže zodpovednosť žalobcu je objektívna a žalobca sa zodpovednosti nezbavil celkom ani sčasti, návrh žalobcu považoval prvostupňový súd za dôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie, prípadne, aby rozsudok v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli predmetom dokazovania v rámci konania. Niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil, pričom niektoré dôkazy vôbec nebral do úvahy, rozhodnutie okresného súdu považuje za predčasné - jednostranné z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predkladal žalovaný v rámci konania, tieto dôkazy opomenul súd vyhodnotiť a uviesť v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rôznymi výpoveďami žalobcu vo vzťahu k tomu, ako malo dôjsť k pracovnému úrazu, keď výpoveď žalobcu v konaní pred súdom nekorešponduje s výpoveďou žalobcu, ktorá je uvedená v zázname o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol predložený Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici, ani s výpoveďou, ktorá je zapísaná v oznámení poistnej udalosti na sociálnu poisťovňu, ani s výpoveďou v čase, keď po pracovnom úraze bol prijímaný na lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici a nekorešponduje ani s výpoveďami poškodeného v zápisniciach o vypočutí poškodeného vedúcim vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 12. 2013 a dňa 10. 12. 2014. Poukázal na to, že žalobca tesne po úraze v čase prijatia na ošetrenie uviedol, že mu vznikol pracovný úraz, že pracoval pri valci, ktorý čistil. Poukázal na to, že ošetrujúci lekár uviedol, že bol orientovaný časom, priestorom a komunikoval v norme. Obdobne vypovedal žalobca aj v zápisnici, keď bol vypočúvaný vedúcim vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, kde bližšie neuviedol spôsob vzniku pracovného úrazu, teda v takom zmysle, ako to už uvádza na pojednávaní. Neskôr v uvedených zápisniciach odmietol spolupracovať s tým, že sa nepamätá, že sa nevie vyjadriť, nevedel vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi - vzhľadom na svoju výpoveď pred prijímacím lekárom. Zo samotného záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že v čase úrazu pracoval pri valci, čo je v rozpore s jeho výpoveďou, ktorú urobil na pojednávaní. Napriek tejto skutočnosti okresný súd jednoznačne zobral za pravdivú výpoveď poškodeného, ktorú urobil v priebehu konania. Súd sa nevysporiadal s výpoveďou M.. I. H., keď svedkovi syn poškodeného na druhý deň po pracovnom úraze uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení - t. j. nie ako sa má držať: za porisko, ale držal ju za kovovú časť, ktorá bola za ním. Aj z tejto výpovede vyplýva, že syn poškodeného priznal, že otec (žalobca) čistil priestory valca pásového dopravníka za jeho chodu. Rozporné tvrdenia zo strany žalobcu boli aj ohľadom založenia krytu, ktorý bránil práve skutočnosti, aby došlo k vzniku pracovného úrazu. Z odborného posudku OBÚ v Banskej Bystrica súd vyňal len tú časť, že ani po vykonaní vyšetrovacieho pokusu sa nepodarila zistiť presná príčina úrazu, že nie je možné vylúčiť, že k úrazu mohlo dôjsť aj takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. Súd jednostranne vyhodnotil závery tohto odborného posudku, keď z posudku na strane 4, bod b/ "Určenie príčiny a zdroja úrazu" jednoznačne vyplýva, že nie je možné vylúčiť ani iné konanie postihnutého, t. j. čistenie pásového dopravníka za chodu a z vykonaného vyšetrovania vyplynulo, že to bol práve poškodený žalobca, ktorý podcenil riziko nebezpečenstva úrazu, konal proti predpisom na zaistenie bezpečností a ochrany zdravia pri práci, pričom žalovaný sa mal podieľať na vzniku pracovného úrazu tým, že používaný ochranný kryt nevyhovoval predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (že nebol pevne namontovaný). Odborný posudok nepotvrdil priebeh vzniku pracovného úrazu tak, ako sa to snaží uvádzať žalobca na pojednávaní. Poukázal na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žarnovici zo dňa 22. 08. 2014, ČVS: ORP-1456/ ZC-Zh-2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že OBÚ v Banskej Bystrici vykonal v súvislosti s vyhotovením odborného posudku vyšetrovací pokus, ktorý mal prispieť k objasneniu priebehu úrazového deja. Podľa vyjadrenia OBÚ ochranný kryt bolo možné zhodiť len pri pôsobení sily impulzom na ochranný kryt smerom pozdĺžnym s dopravným pásom a súčasným ťahaním, páčením smerom od pásu. Zhodenie ochranného krytu náhodným pôsobením ľudským činiteľom - pádom, tak ako sa to snažil tvrdiť žalobca na pojednávaní, podľa vyjadrenia OBÚ je nepravdepodobné. Na pojednávaní takto vypovedal aj svedok M.. D. D.. Aj z týchto dôvodov má žalovaný za to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dostupnými dôkazmi a tieto nevyhodnocoval v záujme obidvoch strán, vyhodnotil ich len jednostranne v prospech žalobcu. Závery súdu sú jednostranné a odporujú samotnej dôkaznej situácii. Majú za to, že je preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý porušením svojich povinností a pracovných predpisov si privodil pracovný úraz a za danej situácie žalovaný nemôže zodpovedať a ani niesť mieru zodpovednosti za pracovný úraz a v takomto prípade okresný súd mal určiť aj mieru zavinenia a podielu žalobcu na pracovnom úraze. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie obsahuje tie isté tvrdenia a argumenty, ktoré už boli v priebehu konania prednesené pred súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, teda on má dôkazné bremeno vo vzťahu k liberačným dôvodom. Tieto musia byť dokázané jednoznačne, nemôže ísť len o určitú mieru pravdepodobnosti, prípadne o pochybnosti o tvrdeniach poškodeného. Nakoľko nie sú žiadni svedkovia úrazového deja, vychádzalo sa zo skúmania tvrdení poškodeného. Jeho tvrdenia neboli vyvrátené ako objektívne nemožné. Ani odborný posudok, ani výpoveď jeho autora nevylúčili možnosť, že by úrazový dej prebehol tak, ako tvrdí poškodený. Ak žalovaný tvrdí, že to bolo inak, musí to dokázať, a to sa nestalo. Vo vzťahu k návrhu žalovaného pre odvolací súd, tento nemá oporu v obsahu odvolania, ani v obsahu súdneho spisu. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým zistil dostatočne skutkový stav, vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a právne posúdenie zo strany prvostupňového súdu nepovažuje za chybné, nakoľko boli použité správne právne predpisy a boli aj správne aplikované. Neexistuje preto dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zmenu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 72,92 Eur. Krajský súd, ako súd odvolací, v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka žalovaného uvedená v odvolaní, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s rôznymi výpoveďami žalobcu, ako malo dôjsť k pracovnému úrazu, s výpoveďou M.. I. H., s rozpornými tvrdeniami žalobcu o založení krytu na páse, je dôvodná, pričom z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu žiadnym spôsobom nemožno zistiť, či, a ak áno, ako sa prvostupňový súd vysporiadal, na základe akých úvah, s rôznymi výpoveďami žalobcu v konaní pred súdom, s tvrdením žalobcu bezprostredne po vzniku úrazu pred ošetrujúcim lekárom, ako aj s jeho vyjadreniami pri šetrení úrazu Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vôbec nie je zrejmé, či prvostupňový súd vyhodnocoval, a ak áno, ako, výpoveď M.. I. H., ktorý vypovedal, že na druhý deň po úraze syn žalobcu mu uvádzal, že žalobca pri čistení držal lopatu opačne. Odvolací súd uvádza, že hoci rozsudok prvostupňového súdu obsahuje všetky štyri časti v zmysle § 152 ods. 2 O. s. p., trpí vadou nepreskúmateľnosti. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri rozhodovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Práve odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd vec vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej, a to jednotlivo, ako aj všetky dôkazy k ich vzájomnej súvislosti. Súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval, prečo na niektoré dôkazy neprihliadol; z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či bral alebo nebral do úvahy dôkazy a skutočnosti, ktoré pre svoje vyvinenie žalovaný v konaní predložil. Je nepochybné, že žalovaný, ako zamestnávateľ, objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnancovi, v tomto prípade žalobcovi. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplýva, že žalovaný v určitom rozsahu za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá, v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil § 38 vyhlášky č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojitosti s porušením STN EN 953, ako aj ustanovenie § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité zastavenie chodu po celej dĺžke a z každej obsluhovej strany, ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, keď nebol pevne uchopený. Súd však žiadnym spôsobom nevyhodnotil prípadné čiastočné vyvinenie sa žalovaného, ako zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce, keď náležitým spôsobom nevyhodnotil rozdielne výpovede žalobcu, výpoveď svedka M.. I. H., čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k právnym názorom uvedeným v rozhodnutí. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu a uviesť argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami, k právnemu záveru vyjadrenému vo výroku rozhodnutia. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že žalobca na pojednávaní dňa 22. 06. 2015 poučil účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada, pričom po právnom poučení právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný trvá na výsluchu svedkov M.. N. X. a I.. Z.. G. Y., W.., a to v súvislosti s podaním odborného vyjadrenia 9/14, pričom po vykonanom návrhu na vykonanie dokazovania súd zisťoval, prečo právny zástupca žalovaného nenavrhol týchto svedkov k výsluchu už skôr, aby súd ich mohol prípadne zabezpečiť na pojednávanie; následne súd vyhlásil uznesenie, že ďalšie dokazovanie nenariaďuje a dokazovanie vyhlasuje za skončené. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd však žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, prečo navrhnuté dokazovanie výpoveďami svedkov, ktorých navrhol žalovaný, nevykonal, pričom odvolací súd poukazuje, že vzhľadom na koncipovanie zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 195 ods. 6 Zákonníka práce a prípadné zbavenie sa zodpovednosti v zmysle § 196 Zákonníka práce, dôkazné bremeno zaťažuje práve zamestnávateľa, t. j. žalovaného. Za takejto situácie aj táto skutočnosť zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., pretože v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd žiadnym spôsobom neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vzhľadom už na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a keďže žalovaný v odvolaní namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav s prihliadnutím k tomu, že v priebehu prvostupňového konania navrhol doplnenie dokazovania, ktoré dôkazy však prvostupňový súd nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia sa ani žiadnym spôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, existuje v súdenej veci aj dôvod pre zrušenie rozsudku prvostupňového súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. V ďalšom konaní prvostupňový súd dôsledne posúdi návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, v prípade, že dôjde k záveru, že tieto dôkazy navrhnuté žalovaným vykoná; v prípade, ak dospeje k záveru, že pre náležité zistenie skutkového stavu nie je potrebné navrhované dôkazy vykonať, pri odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, prečo ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal. Hodnotenie dôkazov vykoná v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., pričom hodnotenie dôkazov náležitým spôsobom uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia a rozsudok vo veci samej odôvodnení v súlade s ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.; vysporiada sa s rozličnými výpoveďami žalobcu, s výpoveďou svedka M.. H., bude skúmať mieru zavinenia tým-ktorým účastníkom konania, vysporiada sa s tým, ako vyhodnotil dôkazy a skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom tvrdil pre vyvinenie sa žalovaného, uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, vykoná právne posúdenie veci. Keďže rozsudok prvostupňového súdu zrušil, o náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.