Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/289/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204597 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414204597.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobkyne G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad H. č. XXX/X, XXX XX X. nad H., zastúpenej Bc. A. E., bytom G. N. XXXX/XB, XXX XX S. proti žalovanému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D. č. XXX, XXX XX D. D., zast. Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., A. Hlinku 736/3, 965 11 Žiar nad Hronom, pracovisko Nám. Matice Slovenskej 4, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu na zaplatenie sumy 3 500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5C/48/2014-72 zo dňa 07.01.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.02.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 210 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho zástupcu domáhala zaplatenia od odporcu sumy 3.500 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaným od 1.2.2013 do zaplatenia, s poukazom na to, že požičala žalovanému finančné prostriedky a žalovaný jej finančné prostriedky nevrátil ani v časti. O návrhu žalobkyne rozhodol Okresný súd Prievidza platobným rozkazom sp. zn. 7Ro 314/2013 zo dňa 9.12.2013. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný, v tom čase zastúpený právnym zástupcom JUDr. Viktorom Šurkom, odpor, kde namietal nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Prievidza a zároveň konštatoval, že z predložených listín nevyplýva právo navrhovateľky na zaplatenie uplatnenej sumy, nakoľko podpis na uznanie dlhu nie je podpisom odporcu. Rozporoval aj úrok z omeškania. Okresný súd Prievidza postúpil spis na ďalšie konanie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti. Na pojednávaní zástupca žalobkyne poukázal na to, že suma 3.500 € bola žalovanému vyplatená v dielčich čiastkach na základe ústnej dohody so žalovaným, pričom zároveň došlo k dohode, že celkový dlh má žalovaný splatiť do 31.1.2013. Keďže tento dlh z jeho strany zaplatený nebol, žalobkyňa so žalovaným sa dohodli, že spíšu uznanie dlhu. Zástupca žalobkyne konštatoval, že je pravdou, že došlo k určitému pochybeniu, pokiaľ sa týka tejto listiny, kde uvádzali, že má byť dlh zaplatený najneskôr do 31.1.2013, pričom uznanie dlhu je vyhotovené dňa 10.2.2013, bolo to však myslené tak, že dátum 31.1.2013 hovoril o tom, že v tomto dátume mal byť splatný pôvodný dlh. Zástupca žalobkyne konštatoval, že zo strany odporcu bola ochota dlh zaplatiť, pričom poukázal na mailovú korešpondenciu účastníkov konania, z ktorej je zrejmé, že žalovaný uviedol, že uznáva dlh a je ochotný ho zaplatiť. Žalobkyňa na pojednávaní konštatovala, že so žalovaným mala určitý vzťah, zoznámili sa cez internet, v spoločnej domácnosti však nebývali, žalovaný ukončil prácu, jeho finančná situácia bola zlá, potreboval finančné prostriedky na sťahovanie, na stravu, na platenie nájmu, na nákup notebooku pre deti do školy a ona mu finančné prostriedky požičiavala po určitých čiastkach, spolu to bolo cez 3.500 €, avšak na základe dohody to zaokrúhlili na sumu 3.500 €. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému dôverovala, preto mu finančné prostriedky poskytla a písomná zmluva spísaná nebola. Uviedla, že finančné prostriedky jej vráti, keď sa zamestná, avšak finančné prostriedky od žalovaného jej vrátené neboli. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný neustále sľuboval, že finančné prostriedky vráti, stále mal výhovorky, že sa zamestná, že si našiel prácu, následne konštatoval, že predá auto, že si požičia v banke, menil telefónne čísla, povedal, že mu pôjde švagor ručiť, zoberie si pôžičku. Žalobkyňa poukázala na to, že ona komunikovala aj so švagrom, ten povedal, že žalovanému ručiteľa robiť nepôjde, pretože jeho švagor je podvodník. Žalobkyňa poukázala na to, že komunikovala so žalovaným mailom, potom za ním vycestovala do D., kde býval v bytovke, stretli sa a žalovaný bez nátlaku podpísal na základe vzájomnej dohody uznanie dlhu. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný podpísal listinu - uznanie dlhu - pred ňou a podpis je jeho. Na pojednávaní dňa 11.6.2014, kedy žalovaného ešte zastupoval právny zástupca JUDr. Šurka, tento konštatoval, že pokiaľ sa týka listiny - uznania dlhu, je tam uvádzané, že malo byť skôr plnené, ako bolo podpísané, zároveň poukázal na to, že zmluva o pôžičke finančných prostriedkov spísaná nebola a podľa jeho názoru z mailovej komunikácie nevyplýva, že by žalobkyňa mala žalovanému nejakú finančnú sumu požičať. Zároveň uviedol, že žalovaný sa vyjadril tak, že on toto uznanie dlhu nepodpísal. Dňa 2.7.2014 doručil právny zástupca JUDr. Viktor Šurka súdu podanie, z ktorého je zrejmé, že vypovedal žalovanému plnomocenstvo, a to z dôvodu nekomunikácie zo strany žalovaného a straty dôvery. Žalovaný oznámil súdu mailovým podaním zo dňa 8.7.2014, že v mesiacoch október, november, december 2014 sa bude zdržiavať na adrese trvalého pobytu M. D. XXXX/X. Súd vzhľadom na to určil termín pojednávania na deň 27.10.2014. Žalovaný mal doručenie riadne vykázané. Na uvedené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, súdu doručil dňa 24.10.2014 mailové podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť zo zdravotných rodinných dôvodov, zároveň predložil doklad o ochorení dieťaťa s liečbou od 20.10.2014. Vzhľadom na to súd určil nový termín pojednávania na 7.1.2015, kde žalovaný mal opätovne doručenie riadne vykázané. Na uvedené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. V konaní zostal nečinný. Žalovaný súdu doručil mailové podanie až dňa 12.1.2015, kde ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že je po úraze ľavej ruky a je práceneschopný. Doklad, preukazujúci práceneschopnosť, nepredložil. V uvedenom podaní zároveň konštatoval, že o ospravedlnení neúčasti informoval aj telefonicky. Zo spisu nevyplýva žiadny úradný záznam, že by žalovaný ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní včas telefonicky. Súd vzhľadom na neospravedlnenú neúčasť žalovaného v čase konania pojednávania dňa 7.1.2015 konal v jeho neprítomnosti. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.500 €, ktoré žalovaný prevzal osobne v hotovosti po čiastkach v mesiacoch august, september a október 2012. Žalovaný uznal v zmysle listiny dlh čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný mal dlh zaplatiť najneskôr do 31.1.2013. To, že listina je datovaná dňom 10.2.2013 poukazuje na to, že vlastne účastníci deklarovali vzniknutý dlh a to, dokedy mal byť splatný až s odstupom času, čiže dňa 10.2.2013. To, že zo strany žalovaného došlo k požičaniu peňazí, vyplýva aj z predloženej mailovej komunikácie účastníkov konania. Z mailovej komunikácie vyplynula aj konkrétna finančná suma 3.500 €, ktorú žalovaný nerozporoval a z tejto mailovej komunikácie vyplynul aj záujem žalovaného uvedené finančné prostriedky vrátiť, avšak ku dňu podania návrhu tieto finančné prostriedky žalobkyni neuhradil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Pri peňažnej pôžičke úroky dohodnuté neboli a tieto úroky preto neboli ani predmetom konania. Žalobkyňa si uplatnila len zákonný úrok z omeškania po splatnosti pôžičky. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinný do 31.1.2013). Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaný od 1.2.2013 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 210 €“. 3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3 500 eur titulom vrátenia pôžičky, pričom uviedla, že túto sumu požičala žalovanému postupne v mesiacoch 8 až 10/2012. Tvrdila, že žalovaný podpísal uznanie dlhu zo dňa 10. 02. 2013, kde je uvedené, že má zaplatiť dlh najneskôr do 31.01.2013. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, kde už vtedy namietal, že predmetom uznania dlhu je nemožné plnenie, pretože dňa 10.02.2013 sa nemohol zaviazať, že uvedenú sumu uhradí do 31.01.2013. Uvedený uznávací prejav žalovaného označil žalovaný v odvolaní za neplatný. Ďalej poukázal na to, že už v odpore proti platnému rozkazu uviedol, že nepodpísal žiadnu zmluvu o pôžičke a žiadne finančné prostriedky si od žalobkyne nepožičal, pričom podpis na uznaní dlhu nie je jeho. Súd prvej inštancie sa s jeho námietkami nevysporiadal aj keď tak mal urobiť, napriek tomu, že sa pojednávania nezúčastnil. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3 500 eur, ktoré peňažné prostriedky si žalovaný osobne v hotovosti od žalobkyne prevzal. Toto tvrdenie okrem tvrdenia samotnej žalobkyne nie je podľa žalovaného ničím podložené, pretože nevyplýva z listinných dôkazov ani zo svedeckých výpovedí. Okresný súd mal podľa žalovaného jednoznačne vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie a až následne vo veci rozhodnúť. Pokiaľ ide o neúčasť žalovaného na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 07.01.2015, žalovaný v odvolaní uviedol, že sa telefonicky pred konaním pojednávania ospravedlnil, že sa nemôže pojednávania zúčastniť, pričom to, že asistentka nespísala úradný záznam o tom, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil nemôže byť podľa žalovaného pripísané na jeho vrub. V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. K obsahu odvolania žalovaného sa žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomne v podaní zo dňa 24.03.2015 vyjadrila a vo vyjadrení uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a umožnil žalovanému zúčastniť sa pojednávania. Zdôraznila, že súd prvej inštancie tri krát odročil pojednávanie pre neprítomnosť žalovaného s tým, že na štvrtom pojednávaní, na ktorom sa žalovaný tak isto nezúčastnil, rozhodol v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o návrh na znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ak by bol žalovaný prítomný na prvom pojednávaní, vedel by že sama žalobkyňa navrhla právnemu zástupcovi žalovaného vykonanie grafologickej skúšky, ktorá bola zo strany právneho zástupcu žalovaného odmietnutá s tým, že žalovaný sa určite zúčastní ďalšieho pojednávania a preto nie je potrebné takýto dôkaz vykonať. Pokiaľ žalovaný argumentuje nesúladom v dátumoch uznania dlhu, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúlad dátumov na uznaní dlhu nebráni tej skutočnosti, že skutočne došlo k požičaniu v ňom uvedenej peňažnej sumy žalovanému, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobkyni vrátiť. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podľa jej názoru bol žalovanému poskytnutý zo strany súdu dostatočný časový priestor, aby sa zúčastnil osobne pojednávania a aby sa vyjadril, preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatočne zistený skutkový stav. To, že sa žalovaný nezúčastnil ani jedného pojednávania nie je chybou súdu ani žalobkyne. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný podal odvolanie podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, to je podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalovaným za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, t.j. podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016. 7. Žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol, že neúplne zistil skutkový stav veci, keď sa nevysporiadal s nesúladom dátumov uvedených v uznaní dlhu zo dňa 10.02.2013, ktoré ako dôkaz predložila súdu žalobkyňa a tiež že nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz a to znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného podpis na uznaní dlhu zo dňa 10.02.2013 nie je jeho. Žalovaný tiež okresnému súdu vytkol, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na okresnom súde na deň 07.01.2015 telefonicky u asistentky ospravedlnil. 8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie za účelom zistenia právnej relevancie tvrdení žalobkyne, že v mesiacoch august, september a október 2012 na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke požičala žalovanému postupne peňažné prostriedky v celkovej sume 3 500 €, ktorú sumu jej žalovaný napriek opakovaným urgenciám do dňa podania žaloby nevrátil. To, že žalobkyňa požičala žalovanému peňažné prostriedky v uvedenej výške mal okresný súd za preukázané z mailovej komunikácie, ktorú ako dôkaz predložila súdu žalobkyňa. Odvolacia námietka žalovaného, ktorej podstata spočíva v tvrdení žalovaného o tom, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci neobstojí, pretože pokiaľ mal súd prvej inštancie skutočnosť, že žalobkyňa požičala žalovanému na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke peňažné prostriedky v celkovej sume 3 500 €, ktoré jej žalovaný nevrátil preukázanú inými dôkazmi, než na ktoré ako na nesprávne vyhodnotené poukázal v odvolaní žalovaný (uznávací prejav zo dňa 10. 02. 2013), tak to neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, tak ako to tvrdí v odvolaní žalovaný. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného je zrejmé, že súd prvej inštancie mal to, že žalovaný si požičal od žalobkyne peňažné prostriedky preukázané z predloženej mailovej komunikácie, z ktorej vyplynula aj konkrétna finančná suma 3 500 €, ktorú žalovaný nerozporoval, pričom z tejto mailovej komunikácie vyplynul aj záujem žalovaného tieto finančné prostriedky žalobkyni vrátiť, avšak ku dňu podania žaloby k ich vráteniu zo strany žalovaného nedošlo, preto súd žalobe vyhovel. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zreteľne vyplýva, na čom postavil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, pričom žalovaným namietaný uznávací prejav zo dňa 10. 02. 2013 nepovažoval za nosný dôkaz preukazujúci poskytnutie pôžičky. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu (ust. § 558 Občianskeho zákonníka) je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Samotné uznanie dlhu ako zabezpečovací prostriedok nie je teda jediným a výlučným dôkazom preukazujúcim požičanie peňažných prostriedkov a vznik dlhu na strane dlžníka. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 3 500 €, ktoré jej žalovaný do dňa podania žaloby a ani v priebehu konania nevrátil, tak nemusel vo vzťahu k uznávaciemu prejavu ako zabezpečovaciemu prostriedku záväzku žalovaného vykonávať ďalšie dokazovanie (znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom z odboru grafológie) na zistenie, či žalovaný tento uznávací prejav podpísal a tiež na zistenie skutočnosti, prečo je tento uznávací prejav vyhotovený dňa 10. 02. 2013, t. j. po dátume v ňom uvedenom na vrátenie peňažných prostriedkov (31. 01. 2013). 9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 7. 01. 2015 v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní telefonicky ospravedlnil, o čom však asistentka, s ktorou telefonicky komunikoval nevyhotovila úradný záznam, odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval v zmysle v tom čase platného a účinného ust. § 119 ods. 1 a 2 OSP, kde sa výslovne uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov s tým, že účastník, ktorý odročenie pojednávania navrhol je povinný dôvod odročenia pojednávania súdu oznámiť ihneď ako sa o ňom dozvedel a v návrhu na odročenie pojednávania uviesť dôvod odročenia pojednávania a deň kedy sa o ňom dozvedel. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v spise sa žiaden návrh na odročenie pojednávania nariadeného na okresnom súde na deň 07. 01. 2015 podaný žalovaným nenachádza, preto odvolacia námietka žalovaného, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti napriek tomu, že svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil, o čom asistentka nespísala úradný záznam, neobstojí. 10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).