Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/189/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205736 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414205736.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XX/XX, T. R., zastúpená E. F., bytom Z. E. XX/XX, T. R., proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. XX/X, T. R., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 1.160,- Eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07. 05. 2015, č. k.: 6C/124/2014-56, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Súd návrh navrhovateľky zamieta. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 208,70 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi odporkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.160,- Eur a trovy konania dôvodiac, že dňa 19. 04. 2009 na základe ústnej dohody požičala túto sumu žalovanej na vyrovnanie dlhu v nebankovej spoločnosti Provident. Dohodli sa, že po dovŕšení jej 60 rokov veku a trvalom návrate na Slovensko žalovaná pôžičku vráti, no keď sa začiatkom apríla 2014 natrvalo vrátila a vyhľadala žalovanú, táto jej peniaze vrátiť odmietla. 3. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala včas odpor popierajúc, že by niekedy prijala od navrhovateľky sumu 1.160,- Eur. 4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom aplikoval § 657 OZ a § 44 ods. 1 OZ. Bolo síce preukázané, že dňa 19. 04. 2009 došlo k úhrade dlhu žalovanej voči spoločnosti Provident vo výške 1.160,- Eur z peňažných prostriedkov poskytnutých žalobkyňou, nebolo však preukázané, že išlo o plnenie, ktoré žalobkyňa prostredníctvom svojej dcéry poskytla v prospech žalovanej ako pôžičku. Súd mal preukázané, že žalobkyňa neprenechávala prostredníctvom dcéry peňažné prostriedky s úmyslom, že ich žalovaná bude musieť v budúcnosti vrátiť. V tom čase bol medzi synom žalobkyne a žalovanou štandardný vzťah druha a družky a vzťahy medzi nimi a žalobkyňou boli dobré, pokiaľ išli rekonštruovať jej rodinný dom za účelom budúceho spoločného bývania. Dohoda medzi zainteresovanými bola taká, že žalobkyňa si zobrala na účely rekonštrukcie úver, ktorý bude splácať syn so žalovanou, no žalobkyňa v obavách, aby úverové prostriedky nečerpali nehospodárne, kvôli svojej neprítomnosti obmedzila dispozíciu na osobu svojej dcéry. Tá potom s jej súhlasom jednotlivé čiastky synovi so žalovanou poskytovala. Žalobkyňa poskytla peniaze na úhradu dlhu v Providente v snahe pomôcť žalovanej ako družke vlastného syna a nie ako úplne cudzej osobe. Podľa názoru súdu až potom, ako došlo k ukončeniu vzťahu druha a družky medzi jej synom a žalovanou, disponujúc podpisom žalovanej na predloženej listine, zmenila názor v tom smere, že išlo o pôžičku žalovanej. Pritom žiadny dôkaz okrem nedôveryhodnej výpovede žalobkyne v tejto časti nepotvrdzuje, že by vrátenie sumy 1.160,- Eur bolo viazané na jej návrat do Slovenskej republiky a dovŕšenie veku 60 rokov, ako to uvádzala v žalobe. Taktiež žiadny dôkaz nesvedčí o tom, že by vznikla medzi žalobkyňou a žalovanou dohoda o tom, že buď žalovaná prostriedky vráti v hotovosti alebo ich investuje. Súd nemal preukázaný vznik zmluvy ani z iného dôvodu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zrušiť a rozhodnúť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej 1160 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež uhradiť trovy konania a právneho zastúpenia účastníkov. 6. Uviedla, že po návrate na Slovensko vyhľadala žalovanú a požiadal ju o vrátenie pôžičky, nakoľko aj so synom žalobkyne v dome zdevastovala a do domu neinvestovala. Bola nútená urobiť tento krok, nakoľko si zo Stavebnej sporiteľne zabrala úver 200 000,--Sk a disponovaním s týmto úverom poverila svoju dcéru Andreu Angletovú. Táto mala synovi žalobkyne postupne preplácať nákupy materiálu na opravu domu. Žalovaná sa so synom žalobkyne dostali do dlhov, ktoré nevedeli splatiť, žalobkyňa musela dať súhlas na čerpanie z úveru na vyrovnanie dlhov žalovanej a svojho syna. Tieto finančné čiastky uvoľňovala pod podmienkou, že peniaze vrátia alebo požičanú čiastku preinvestujú pri oprave domu žalobkyne. Jej syn dlh spláca, pretože pre peniaze ku svojej sestre chodil on a prevzatie podpisoval on. Žalovaná iba raz odpísala prijatie peňazí V sume 1160 €, ktoré boli cielene výlučne pre jej potrebu. Žalovaná tvrdila, že žiadne peniaze neprijala, neskôr priznala čiastku 330 €, potom tvrdila, že podpísala prázdnu kolónku. 7. Žalobkyňa namietala nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý sa nevenoval priamo meritu veci, čo je skutočnosť, že žalovaná si od žalobkyne na základe ústnej dohody, nakoľko žalobkyňa bola mimo územia Slovenskej republiky, požičala 1160 €, ktoré potrebovala výlučne pre svoju potrebu, t. j. na zaplatenie svojich dlhov. Súd sa od počiatku zaoberal nesprávnym posudzovaním predmetnej veci, nakoľko vzal za skutočnosť, že žalovaná so synom žalobkyne si pristavia podkrovie, čo nie je pravda. Žalobkyňa si brala úver na výmenu okien, zateplenie domu, opravu strechy, úpravu okolia domu a postavenie altánku. Nešlo o prerobenie podkrovia, ale o opravu domu ako takého. Súd posudzoval čerpaní úveru a nie skutočnosť, že žalovaná si od žalobkyne požičala konkrétnu sumu peňazí, odhliadnuc od toho, že peniaze, ktoré podpisoval syn žalobkyne, míňali spoločne, resp. ich míňala žalovaná. Súd sa mal zaoberať a posudzovať konkrétnu vec, t. j. skutočnosť, že žalovaná si požičala od žalobkyne 1160 € a mala ich podľa dohody zainvestovať do opravy domu alebo ich vrátiť žalobkyni. Toto bolo žalovanej dokázané na základe svedeckých a listinných dôkazov. Súd mal okrajovo vziať na vedomie obranu žalovanej v zmysle, že žila so synom žalobkyne, teda nebola cudzia. Nikto sa nezaujímal o skutočnosť, že syn žalobkyne spláca všetky použité finančné prostriedky. Súd sa zaoberal obranou žalovanej, že ona z jej príjmov platila nájom. Ona nežiadala platenie nájmu, ale požadovala platenie elektriky a plynu. Žalovaná tvrdila, že syn žalobkyne bol nezamestnaný a teda všetky platby spočívali na nej. Žalovaná bola na materskej a z toho držala syna na vysokej škole a jej najstaršia dcéra chodila na strednú, mladšia navštevovala základnú školu a X. Pokiaľbola bábätko. Pokiaľ bol nezamestnaný, zarábal brigádami, neskôr si založil živnosť a pracoval v stavebníctve. 8. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie oprel o § 44 ods. 1 OZ, uviedla, že žalovaná konala, priznala prijatie požičanej finančnej čiastky, teda aká nečinnosť alebo mlčanie? Súd cituje § 657 OZ, ale popiera skutočnosť, že išlo o riadnu pôžičku. Ak by žalobkyňa chcela sumu 1160 € žalovanej darovať, neuzavrela by s ňou zmluvu o pôžičke. V závere odvolania uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru, pričom nebral do úvahy svedecké výpovede, listinné dôkazy a tiež nebral do úvahy, že žalovaná napred tvrdila, že si nepožičala žiadne finančné prostriedky, no neskôr priznala sumu 330 €, resp., že podpísala prázdnu kolónku a napokon priznala, že dostala 1160 €, ale že si myslela, že to nemusí vrátiť. Poukázala na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. 9. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobkyne, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia právnej normy. V rozhodnutí dostatočne zdôvodnil, ktoré tvrdené skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, odôvodnil, prečo niektoré dôkazy nepovažoval za dôveryhodné. Súd prvej inštancie dostatočne formuloval záver o skutkovom stave (takzvaná právna veta). Tento vychádza z jednotlivých a pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočností (skutkové zistenia) dostatočne premietol do záveru o skutkovom stave veci, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Je tomu tak z toho dôvodu, že pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípade nevierohodnosti, lebo to, ako vyznieva väčšina vykonaných dôkazov, nič nevypovedá o ich nevierohodnosti a pravdivosti, naviac, ak výber dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, môže byť ovplyvnený nielen tým, ako skutkový stav sa naozaj odohral, ale aj pôsobením ďalších, často náhodilých okolností. Z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Záver o skutkovom stave veci nevychádza z rozporných skutkových zistení, ale jednotlivé skutkové zistenia, ktoré súd urobil z logicky na seba nadväzujúcich dôkazov, vo svojom súhrne vytvoril celkový skutkový obraz danej veci, teda vyústil do skutkovej právnej vety, na ktorú súd správne aplikoval príslušné normatívne pravidlo ( právnu normu). 14. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej požičala sumu 1160 €. Súd prvej inštancie na základe jej tvrdenia správne skúmal predpoklady platnosti takéhoto právneho úkonu. V rozhodnutí stručne popísal podstatné náležitosti tohto právneho úkonu. Hoci žalobkyňa tvrdila, že peniaze žalovanej požičala, neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Podľa tvrdenia žalobkyne zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne. V takomto prípade sú kladené zvýšené nároky na žalobcu, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti. Zo žiadneho listinného dôkazu ani svedeckej výpovede neboli preukázané bezpochyby tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa mala v konaní procesnú zodpovednosť, povinnosť tvrdenia a povinnosť uviesť dôkazné prostriedky, ktorými je možné tvrdenia preukázať. Procesný dôsledok spojený s povinnosťou dôkaznou sa nazýva dôkazné bremeno. Žalobkyňa v konaní toto dôkazné bremeno neuniesla. 15. Skutočnosť, že bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanej, nie je to isté, ako tvrdenie, že jej tieto finančné prostriedky požičala. Z tohto pohľadu nie sú dôležité námietky uvedené v odvolaní. Obsah tvrdenej dohody o pôžičke nebol ničím preukázaný. 16. Žalobkyňa súdu vytýkala, že súd sa zaoberal nesprávnym posudzovaním veci, keď zobral za skutočnosť, že žalovaná so synom žalobkyne si pristavil podkrovie, čo nie je pravda. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 07. 05. 2015, kedy žalobkyňa výslovne na otázku svojho právneho zástupcu uviedla, „že úver z prvej stavebnej sporiteľne sa bral nielen na výstavbu tej izby, ale aj na podkrovný byt, aby si oni spravili byt a aby tam sami bývali“. Je preto nepochybné, že žalobkyňa si protirečí a neuvádza pravdu. Z vykonaného dokazovania je viac ako pravdepodobné, že žalobkyňa z poskytnutého úveru uvoľnila finančné prostriedky synovi a žalovanej, jeho družke, kedy neriešila otázku ich návratnosti, k tomu došlo až v čase, keď jej syn prestal žiť so žalovanou v jednej domácnosti. V tejto situácii nie je rozhodujúce, či syn žalobkyne spláca, podľa názoru žalobkyne požičanú čiastku, a ako tieto finančné prostriedky a za akým účelom boli spotrebované. Odvolací súd nemôže prisvedčiť ani námietke, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy svedecké výpovede, pretože tieto vo svojom odôvodnení rozhodnutia riadne vyhodnotil, bral do úvahy listinné dôkazy ak aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu účastníkov. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).