Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208486 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414208486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľky S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Q. X/X, XXX XX O. nad X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o návrhu na zaplatenie 1 261,37 € s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C 109/14-85 zo dňa 26. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od odporcu bezdôvodného obohatenia vo výške 1261,37 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne, počítaný od 8.5.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však nespĺňala zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, návrh žiadal zamietnuť s poukazom na obsah svojho písomného vyjadrenia a vznesenú námietku premlčania. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, ako aj právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút, s výzvou na vrátenie plnenia, s písomným vyjadrením odporcu, s ostatným spisovým materiálom. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že uzatvorila dňa 18.3.2008 s odporcom Zmluvu o úvere, ktorý jej poskytol finančné prostriedky vo výške 1327,76 €. Navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 2589,12 €, čiže o 1261,37 € viac, ako mal odporca nárok, a tak sa odporca bezdôvodne obohatil. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezdôvodné obohatenie videla v tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, a preto je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca navrhovateľky uviedol, že v zmluve nie je uvedené RPMN, takisto nie sú uvedené celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom. Zároveň uviedol, že návrh bol podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v deň prvej porady so svojim právnym zástupcom dňa 28.4.2014, pričom je toho názoru, že objektívna lehota by mala byť 10-ročná, nakoľko bol daný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť, pretože uvádzal vysoký poplatok za úver. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval v písomnom vyjadrení, že navrhovateľka nemá postavenie spotrebiteľky, a preto nie je možné jej právny nárok posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto nie je dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedol, že vznáša námietku premlčania. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18.3.2008 Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 40.000,-Sk (1327,76 €) a navrhovateľka sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 28.000,-Sk (929,43 €), čiže spolu 78.000,-Sk (2.589,13 €) v 12 mesačných splátkach po 6.500,-Sk (215,76 €), počnúc dňom 15.4.2008 na účet veriteľa. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale takisto aj na základe zmluvy o pôžičke (§ 2 písm. a) Zákona č. 258/2001). Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, neobsahuje základné náležitosti, a to neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na to je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď podmienky náležitosti zmluvy splnené neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol poskytnutý úver, a tento úver aj čerpala, avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok súd zistil, že navrhovateľka zaplatila odporcovi splátky dňa 23.4.2008, 22.5.2008, 24.6.2008, 25.7.2008, 25.8.2008 a 26.9.2008, zakaždým po 215,76 €. Dňa 28.10.2008 zaplatila 431,52 € a dňa 29.10.2008 sumu 863,04 €. Spolu navrhovateľka zaplatila 2.589,12 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie uvedených dôvodov je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť odporcovi vyplatiť navrhovateľke sumu 1.261,37 € (2.589,12 € - 1.327,76 €). V danej veci však odporca vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr 28.4.2014 po porade so svojim právnym zástupcom. Navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 1.7.2014, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1261,37 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške 863,04 € zaplatila dňa 29.10.2008. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Objektívna lehota uplynula dňa 29.10.2011. Z uvedeného je zrejmé tak, ako súd konštatoval, že návrh navrhovateľka podala na súd dňa 1.7.2014, že ho podala po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a vzhľadom na to, že odporca sa premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke žalovanú sumu priznať, a z toho dôvodu súd jej návrh zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konaní nebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval. V prípade odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke. V zmysle zmluvy o úvere mala navrhovateľka začať splácať mesačné splátky dňom 15.4.2008. Prvú splátku v lehote splatnosti navrhovateľka nezaplatila, zaplatila ju až dňa 23.4.2008, čo je zrejmé z predpisu splátok a pokút. Napriek takémuto porušeniu zmluvných podmienok zo strany navrhovateľky odporca ju nijakým spôsobom nesankcionoval. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel na jej úkor sa obohatiť. Tieto skutočnosti z jej strany neboli ničím preukázané. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd jej návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal v konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, tieto si ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.“ Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľka odvolala a v odvolaní uviedla, že v zákonom stanovenej lehote podáva proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu odvolanie a to z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2, písm. a/ OSP, v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, ďalej z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka v odvolaní okresnému súdu vytkla, že zamietol žalobu z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Uviedla, že v prejednávanom spore ide o občiansko-právnu zmluvu, na ktorú sa aplikuje inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku. V prejednávanom prípade ide podľa názoru navrhovateľky o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, čo navrhovateľka odôvodnila aj vo vyjadrení zo dňa 12. 09. 2014, konkrétne v čl. III. označenom „K námietke premlčania“, v ktorom uviedla skutočnosti, prečo je potrebné posudzovať daný prípad ako úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu. Z tohto dôvodu sa ohľadne objektívnej premlčacej doby pridržiava vyjadrenia zo dňa 12. 09. 2014. V uvedenej súvislosti navrhovateľka v odvolaní zdôraznila, že odporca sa pravidelne nachádza v situácii, že v zmysle zákona nemá nárok na ním požadované úroky a poplatky, za poskytnutie spotrebiteľského úveru a to z toho dôvodu, že jeho zmluvy o úveroch poskytovaných spotrebiteľom nie sú v súlade s príslušnou právnou úpravou. V prípade odporcu sa nejedná o riziko resp. hypotetickú možnosť, že nebude mať nárok na úroky a poplatky za ním poskytnuté peňažné plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákon explicitne uvádza, kedy sú takéto úvery považované za bezúročné a bezpoplatkové a preto ak odporcom predformulované zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti, stávajú sa ex lege bezúročnými a bezpoplatkovými. Jedinou možnosťou, kedy by mohol takéto plnenie bez právneho dôvodu odporca prijať a zároveň si ho ponechať sa stáva situácia, keď sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ním prijatého plnenia premlčí a on toto premlčanie v konaní pred súdom úspešne namieta. V predmetnom konaní došlo právne k popísanej situácii. Navrhovateľka má za to, že tak, ako to vyplýva z jej doterajších podaní je nutné považovať konanie odporcu za úmyselné a preto aplikovať na daný právny spor ustanovenia Občianskeho zákonníka o 10 ročnej premlčacej dobe. Na základe dlhoročného konania odporcu je možné vyvodiť, že je pre neho oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú odplatu a to všetko za tým účelom, aby sa obohatil na úkor spotrebiteľov, od ktorých objektívne nemožno požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Odporca uzatvára zmluvy so spotrebiteľmi, v ktorých absentujú zákonom vyžadované náležitosti od začiatku svojho podnikania v oblasti poskytovania úverov. V prípade odporcu je zjavné, že svojim konaním dokáže dosahovať zisk, ktorý by v prípade podnikania v súlade so zákonom nedosahoval. Vyplýva to z toho, že len malé percento spotrebiteľov sa domáha svojich nárokov zo zmlúv uzatvorených s odporcom. Naopak, vo väčšine prípadov spotrebitelia plnia na účet žalovaného finančné plnenie predstavujúce odplatu v rozpore so zákonom, pretože si svojich práv vôbec nie sú vedomí. Odporca tak jednoznačne zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a prijíma od nich plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Predloženými dôkazmi, ako aj rozhodovacou praxou súdov je preukázané, že odporca spravidla uzatvára iba imperfektné zmluvy, na základe ktorých prijíma plnenia bez právneho nároku. Takéto konanie je pre neho preukázateľne výhodnejšie ako dodržiavanie zákona, čo deklarujú aj jeho výsledky v podnikateľskej činnosti prezentované stále vzrastajúcim číslom uzavretých spotrebiteľských zmlúv. Podľa navrhovateľky pre žalovaného je výhodnejšie úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí, napriek novým rozhodnutiam súdov, ktoré ho na to upozorňujú. V konaní odporcu je vopred premyslené a z hľadiska pomeru riziká voči dosiahnutému zisku pre neho aj ekonomicky výhodné. V uvedenej súvislosti poukázala navrhovateľka v odvolaní na rozsudok NS ČR zo dňa 20. 02. 2003 sp. zn. 33 Odo 938/2002, kde Najvyšší súd ČR uviedol: „ak by sa v posudzovanom prípade mala aplikovať 10 ročná objektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods. 2 OZ, pre prípad zistenia úmyselného bezdôvodného obohatenia, bolo by treba preukázať existenciu vedomosti odporcu o tom, že pri uzatváraní zmluvy o združení a pri prijatí vkladu od navrhovateľky musel skutočne vedieť alebo byť minimálne uzrozumený (nepriamy úmysel) s tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet sa bezdôvodne obohacuje.“ Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti odporcu pri podnikaní v predmetnej oblasti pri zachovaní jeho odbornej starostlivosti pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a najmä pri nutnej znalosti právnej úpravy týkajúcej sa poskytovania spotrebiteľských úverov, musel odporca v čase, keď sa bezdôvodne obohacoval na úkor navrhovateľky o tom vedieť, resp. s tým byť minimálne uzrozumený. V závere odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v celkovej výške 69,45 €. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie v žalobe uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré (premlčanie) okresný súd konštatoval na základe odporcom vznesenej námietky premlčania. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľka podala žalobu po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka, pričom mal zato, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa na strane odporcu. Tvrdila len, že odporca odignoroval zo zákona vyplývajúcu povinnosť uviesť v Zmluve ako v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom stanovené náležitosti, pričom takéto jeho konanie označila za konanie úmyselne zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia na jej úkor. S takouto argumentáciou navrhovateľky sa okresný súd nestotožnil a uviedol, že len z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že odporca mal úmysel bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť. Navrhovateľka v podanom odvolaní spochybnila uvedené závery okresného súdu, pričom uviedla, že konanie odporcu je potrebné považovať za úmyselné, a preto treba aplikovať na daný právny stav 10 ročnú premlčaciu dobu. Po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, keďže navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že zo strany odporcu išlo v danom prípade o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa a teda, že na vznesenú námietku premlčania je potrebné aplikovať 10 - ročnú premlčaciu dobu. Pojem úmysel vymedzuje ust. § 15 a 16 Trestného zákona. Uvedené pojmové vymedzenie úmyslu zakotvené v Trestnom zákone možno použiť pre celý právny poriadok, vrátane občianskoprávnej úpravy premlčania nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, keďže občianske právo pojem úmysel vo svojej zákonnej úprave nedefinuje, a teda aj na účely vymedzenia tohto pojmu v občianskoprávnych súvislostiach, je potrebné pri výklade tohto pojmu vychádzať z Trestného zákona. Z ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí (v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia) za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor úmyselne bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke, ktorej dôkaznou povinnosťou bolo preukázať tvrdenie, že v čase keď sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, existoval na strane odporcu úmysel bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že „pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v uvedenej zmluve, a to ročnej percentuálnej miery nákladov mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1 327,76 €“. Ďalej uviedla, že v rozsahu sumy, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou 2 589,92 € (navrhovateľkou odporcovi uhradenou sumou z titulu poskytnutého úveru) a sumou 1 327,76 € (istina úveru) t. j. v rozsahu sumy 1 267,31 € došlo na strane odporcu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu“. Túto skutočnosť však navrhovateľka v danom konkrétnom prípade právne relevantným spôsobom nepreukázala. Tvrdenie navrhovateľky v žalobe o úmyselnom bezdôvodnom obohatení odporcu vychádza z neuvedenia „podstatných obsahových náležitostí v Zmluve, konkrétne údaju o RPMN“; vo vyjadrení zo dňa 12. 09. 2014 navrhovateľka rozšírila svoju argumentáciu týkajúcu sa úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane odporcu o tvrdenie, že „odporca do Zmluvy neuviedol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), údaj o priemernej hodnotopercentuálnej miere nákladov, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj určujúci presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je táto zmluva bezúročnou a bezpoplatkovou, preto mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1 327,76 € “. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že absenciu presne v zákone vymedzených obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sankcionoval v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Navrhovateľke ako spotrebiteľovi dal teda zákonodarca účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránila voči popísaným postupom odporcu (poskytovateľa úveru). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať tvrdenie navrhovateľky o neuvedení údaju o RPMN v Zmluve a ďalších ňou označených obsahových náležitostí Zmluvy za preukázanie úmyslu odporcu bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť (zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorá vo svojej podstate svojou existenciou vylučuje takýto úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna 10 ročná premlčacia doba, preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol, je vecne správne. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že procesné právo podmieňuje úspech účastníka konania v konaní unesením dvoch procesných bremien - bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom. Základnou normou upravujúcou dôkazné bremeno je ust. § 120 ods. 1 OSP, podľa znenia ktorého účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V danom prípade navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že odporca sa úmyselne bezdôvodne na jej úkor obohatil a preto by sa na uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia mala vzťahovať 10 - ročná premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t j. neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, dôsledkom čoho okresný súd správne žalobu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.