Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/281/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209326 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414209326.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q.. Q.. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. J. XXX/X, J. G. I., 2/ Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. J. XXX/X, J. G. I. proti žalovaným: 1/ Prima Credit s.r.o., IČO: 36 763 420, so sídlom Mierové námestie 10A, Malacky, 2/ Verejný dražobník: Dražobná EPPA s.r.o., IČO: 45 296 456, so sídlom Legionárska 5265, Malacky, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., si sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a dodatku k úverovej zmluve a neplatnosti zmluvy o záložnom práve, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 4C/122/2014 - 121 zo dňa 21. 01. 2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcov zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ na trovách právneho zastúpenia 1.408,81 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že úverová zmluva ako aj dodatok k úverovej zmluve sú platnými úkonmi, ktoré boli urobeným v súlade so zákonom, a preto žaloba žalobcov o určenie neplatnosti týchto zmlúv nebola dôvodná. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tak tento nebol účastníkom predmetných zmlúv, zo žiadnych ustanovení úverových zmlúv nevyplývajú práva a povinnosti medzi účastníkmi voči tomuto subjektu, a preto žalovaný 2/ nebol nositeľom hmotných práv a povinností z úverovej zmluvy a dodatku k úverovej zmluvy, a preto nemohol byť ani pasívne legitimovaný v danom spore. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve zo dňa 14. 05. 2013 č. 17/13, mal za to, že zmluva mala všetky zákonné náležitostí platného právneho úkonu, a preto nebol dôvod na určenie neplatnosti tejto zmluvy, pričom žalobca 1/ ani nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu, a preto nemohol byť ani nositeľom hmotných práv, a teda ani byť aktívne legitimovaným v danej veci. Legitimáciu na podanie žaloby mal len žalobca 2/, pričom opätovne nemohol byť pasívne legitimovaným žalovaný 2/, pretože k uvedeným zmluvám nemal žiadny právny vzťah. Vzhľadom na uvedené preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal v zmysle § 142 ods. 1 OSP aj náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcov, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože úverová zmluva a dodatok úverovej zmluvy sú v rozpore so zákonom, pretože obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zmluva tak obchádza platné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedená úverová zmluva je preto bezúročná a bez poplatkov, pričom následne aj záložná zmluva bola uzatvorená bez predchádzajúcej súdnej kontroly a zabezpečovala tak pohľadávku, ktorej výška bola pochybná. Žiadali preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu. 3. Na odvolanie žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd prvej inštancie v rámci konania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonal navrhované dôkazy, pričom bolo preukázané, že pri uzatvorení úverovej zmluvy boli splnené všetky zákonné podmienky kladené na spotrebiteľské úvery v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom tomu zodpovedalo aj konanie žalobcov. Podľa názoru žalovaných, žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že zmluvy neboli uzatvárané slobodne a vážne, a preto sú tieto zmluvy neplatné. Žiadali preto rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ako nový procesný predpis, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ustanovení § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. V § 470 ods. 2 CSP predkladateľ pamätal i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto sa riešia v uvedenom zákonnom ustanovení. 7. Je nesporné v danej veci, že konanie bolo začaté do 30. 06. 2016. V danej veci prebehli procesné úkony strán sporu ako aj súdu, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 21. 01. 2015 pod č. k. 4C/122/2014 - 121 a do 30. 06. 2016 bol podaný aj opravný prostriedok zo strany žalobcov a podané vyjadrenie zo strany žalovaných. Všetky procesné úkony súdu a strán sporu boli teda jednoznačne vykonané do 30. 06. 2016. 8. Aj keď ustanovenie § 470 ods. 1 CSP poukazuje na okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych predpisov, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danej veci musel krajský súd prihliadnuť na procesný stav, ktorý tu bol vykonaný ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP), pričom aj s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, ako aj čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. z hľadiska právnej istoty nemohol postupovať takým postupom, aby sa zhoršilo postavenie strán sporu, ktoré sú v legitímnom očakávaní, že ich spor bude spravodlivo posúdený aj s ohľadom na procesný stav, ktorý tu bol vytvorený predchádzajúcim procesným predpisom, aj keď už za použitia novej procesnej právnej úpravy. 9. Súd prvej inštancie pri dokazovaní postupoval v súlade s vtedy platným procesným predpisom Zákonom č. 99/1963 Zb. Vzhľadom na podané odvolanie preto krajský súd skúmal, či v zmysle ustanovenia § 213 ods. 1 OSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. V ods. 3 a 5 § 213 zákona č. 99/1963 Zb. bol upravený postup, ktorý odvolaciemu súdu umožňoval za splnenia určitých okolností opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, prípadne dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie aj doplniť. Vzhľadom na novú procesnú úpravu preto krajský súd skúmal, či aj nová právna úprava má úpravu zodpovedajúcu ustanoveniu § 213 ods. 1 OSP. Takúto úpravu má v § 383 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prevej inštancie okrem prípadu, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podmienky sú upravené v § 384 ods. 1, 2 CSP, z ktorých vyplýva, že ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám, prípadne odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranami, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. 10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na procesný postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania, v rámci ktorého strany sporu dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Po tomto poučení zo strany súdu prvej inštancie strany sporu vyhlásili, že predložili všetky dôkazy a nenavrhujú žiadne nové dôkazy. Na základe toho súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 118 ods. 4 OSP a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. 11. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcov ani krajský súd nedospel k názoru, že by tu existoval právny dôvod na postup podľa ustanovenia § 213 ods. 3 až 5 OSP, teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne na doplnenie dokazovania a tento dôvod nebol ani podľa ustanovenia § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP. Preto aj krajský súd v danej veci vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie 12. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie odôvodnil v tom čase aj v súlade s § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 14. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia neuvádzajú žiadne také okolnosti, ktorými by sa nebol súd prvej inštancie zaoberal. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, z akého dôvodu považoval uzatvorenú úverovú zmluvu a dodatok k úverovej zmluve za platné. Z vykonaného dokazovania správne vyvodil, že žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali, že by úverová zmluva a dodatok k úverovej zmluve neuzatvárali slobodne a vážne. V tejto súvislosti správne poukazoval na okolnosti, za ktorých sa uzatvárala úverová zmluva ako aj dodatok k úverovej zmluve, ktorý bol uzatvorený práve na základe požiadaviek samotných žalobcov. O tom svedčia listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobcovia mali dostatok času na preštudovanie obsahu zmlúv a zmluvných podmienok. Aj krajský súd preto dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ uzatvárali úverovú zmluvu a dodatok k úverovej zmluve slobodne, vážne a ich tvrdenia, že tomu tak nebolo, boli v danom konaní len účelové, pretože nepreukázali o tom žiadne dôkazy. 15. Okrem toho, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní neustále namietali to, že zmluva porušovala ich práva, ako spotrebiteľov, pretože nemala všetky náležitosti, či už podľa Občianske zákonníka alebo Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nemohla byť platne uzatvorená a mala sa považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 16. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere mala všetky náležitosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na č. l. 67 a 69 spisu sa nachádzajú štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli poskytnuté žalobcom a ktoré prevzali a potvrdili to aj svojimi vlastnými podpismi. Vyplývajú z nich všetky údaje, ktoré sa týkali spotrebiteľského úveru a tieto boli jednoznačne so žalobcami prerokované, a preto bolo treba mať za to, že ani z týchto dôvodov nebolo možné považovať úverovú zmluvu a dodatok k úverovej zmluve za neplatný. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú jednak skutkovým zisteniam, ale aj správnemu právnemu záveru, tak ako to vyplýva aj z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie. 17. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného 2/, ktorý vystupuje len ako dražobník. V konaní o dobrovoľnej dražbe preto nemal žiaden právny vzťah jednak k úverovým zmluvám, ale ani k záložnej zmluve. Správne preto súd vyvodil, že v takomto prípade na strane žalovaného 2/ nebola daná ani pasívna legitimácia vo vzťahu k podanej žalobe a tam uplatneným nárokom zo strany žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ ide o záložnú zmluvu, tak správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca 1/ nemal aktívnu legitimáciu, pretože vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa vzťahovala zmluva o záložnom práve, bol len žalobca 2/. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie, dotýkajúci sa veci samej, bol vecne správny, a preto ho krajský súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. Správny je aj výrok o trovách konania, pretože tento v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie zodpovedal ustanoveniu § 142 ods. 1 OSP, ktorému podľa nového procesného predpisu zodpovedá ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a náhrada trov konania bola priznaná v súlade so zásadou procesného úspechu v danej veci. 20. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tak žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní úspech nemali. Žalovaní 1/, 2/ mali v odvolacom konaní úspech a uplatnili aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).