Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/349/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210325 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414210325.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o 567,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.03.2015, č. k. 4C/136/2014-33, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 567,01 Eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 567,01 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy konania v sume 69,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd ako prvú skúmal námietku miestnej príslušnosti, ktorú vzniesla žalovaná. Túto posúdil ako nedôvodnú, pretože zistil, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý je preto podľa § 87 písm. f) O.s.p. príslušný na konanie. Ďalej súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že účastníci dňa 06.05.2011 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 350,- Eur, táto sa zaviazala zaplatiť ho v celkovej výške 695,- Eur. Žalobkyňa dňa 28.10.2011 zaplatila na úver 56,- Eur a dňa 02.12.2011 sumu 860,01 Eur, teda celkove sumu 917,01 Eur. Posúdením úverovej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z., platného v čase jej uzatvárania, okresný súd považoval za dokázané, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y), a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa teba bola povinná žalovanej vrátiť len sumu 350,- Eur, a pretože bolo preukázané, že vrátila sumu 917,01 Eur, získala žalovaná od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu vo výške 567,01 Eur v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 456 OZ súd preto žalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 567,01 Eur. Zároveň priznal žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ vo výške stanovenej v § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. Vzhľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, zaoberal sa súd aj otázkou premlčania uvedeného nároku. Konštatoval, že žalobkyňa splatila sumu 861,01 Eur dňa 02.12.2011 a od tohto momentu začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa 02.12.2014. Žaloba bola podaná dňa 25.08.2014, teda ešte v čase plynutia objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, žalobkyňa potvrdila, že o vydaní bezdôvodného obohatenia sa dozvedela potom, keď sa spojila so Združením na ochranu práv spotrebiteľa pred rokom, a teda žalobu uplatnila aj v subjektívnej premlčacej dobe na podanie tejto žaloby. Námietku premlčania teda vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspešnosti v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia, tieto však s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. krátil. Poukázal na predmet sporu, ako aj skutočnosť, že ten istý advokát, ktorý zastupuje žalobkyňu, podáva na okresný súd hromadné žaloby, ktoré sa opakujú, text žaloby, ako aj text vyjadrenia ostáva rovnaký, ide teda skôr o administratívnu prácu, než o odborne náročný právny proces. Vysvetlil, prečo nepriznal žalobkyni náhradu trov za hotové výdavky a náhradu straty času v súvislosti s účasťou na pojednávaní. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2, písm. f) a d), ako aj § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania. Napadnuté rozhodnutie označila za nepreskúmateľné, nezodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. Považovala za sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, či sú aplikovateľné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, čo žalovaná razantne popiera. Poukazuje na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože zmluvné strany sa dohodli podľa všeobecných podmienok, že sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa jej tvrdenia súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Pretože Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, nie je pritom relevantné, či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Žalovaná nesúhlasí s názorom súdu, že dojednanie strán o použití Obchodného zákonníka je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou podmienkou, pretože ak by mal aj odvolací súd za to, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, žiadnym spôsobom toto dojednanie nezhoršuje jej postavenie a v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd sa preto odvoláva na ustanovenia zákonov, ktoré nie je možné na daný prípad aplikovať. Z uvedených dôvodov zmluva o úvere údaj RPMN obsahovať nemusela a žalovaná má nárok na vrátenie istiny spolu s dohodnutým poplatkom za jeho poskytnutie. Žalovaná razantne odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere uviedla, že právny názor žalovanej je absolútne nesprávny, pretože už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, je nepochybné, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah. K argumentom žalovanej, že právne vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom označila za obchádzanie zákona, aby sa vyhla posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné chyby v zmluvách predkladaných zo strany žalovanej spotrebiteľom. Každý odsek predmetnej zmluvy označuje za nápadne až krajne nevyvážený v neprospech spotrebiteľa. Pretože ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovanou ako dodávateľkou, keď žalobkyňa v tomto nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, zmluva o úvere mala obsahovať výšku RPMN, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že je bežnou praxou žalovanej neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy v snahe vyhnúť sa aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť bola judikovaná množstvom rozhodnutí súdov SR. Žalobkyňa sa tiež nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Z rozsudku je zrejmé, aké dokazovanie súd vykonal, k akým skutkovým záverom došiel a aký predpis na prejednávanú vec aplikoval, ako aj to, ako príslušný právny predpis vyložil. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd poukazuje na ust. § 379 a § 380 CSP, v zmysle ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku, tak aj v jeho odôvodnení považuje za vecne správne a s dôvodmi rozhodnutia sa stotožňuje a na tieto poukazuje konštatujúc ich správnosť. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, preskúmaním veci samej odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. 8. K odvolacej námietke žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní uvádza, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O.s.p.). Poukazuje pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, komisie a Ústavného súdu SR so svojim záverom, že je evidentné, že súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Túto okolnosť považuje za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Nič konkrétne však žalovaná v odvolaní neuviedla na vysvetlenie dôvodnosti tejto svojej námietky. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa podmienky podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku), je dostatočným spôsobom charakterizovaný uplatnený nárok žalobcu, vyjadrenie žalovanej strany, označenie vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie, poukaz na použitú právnu úpravu a vysvetlenie jej aplikácie. Preto odvolací súd na túto námietku ako nedôvodnú nemohol prihliadnuť. 9. K ďalšej námietke, v zmysle ktorej žalovaná popiera spotrebiteľský status žalobkyne, odvolací súd dodáva, že žalobkyňa má v prejednávanej veci bez akýchkoľvek pochybností postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva je tzv. zmluvou formulárovou, kde je dlžník označený v dvoch rubrikách, raz údajmi svedčiacimi pre podnikateľa (teda IČOm, číslom živnostenského registra ...) a raz adresou, rodným číslom a číslom OP, teda údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Samotná žalobkyňa vysvetlila spôsob, akým jej bola táto zmluva predložená a akým spôsobom boli údaje do zmluvy zapísané (pracovníčka žalovanej sa opýtala na zamestnanie, a pretože žalobkyňa bola v tom čase živnostníčkou, toto oznámila a tieto údaje boli do zmluvy o úvere zapísané, úver si však brala pre potreby domácnosti z dôvodov, ktoré bližšie uviedla na uvedenom pojednávaní pred súdom prvej inštancie). Naviac odvolací súd dodáva, že pokiaľ dodávateľ takýmto nejednoznačným spôsobom kvalifikuje svojho dlžníka, sú teda pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, je tieto potrebné odstrániť dokazovaním, čo aj súd prvej inštancie urobil. Pritom žalovaná svoje tvrdenie o tom, že nemožno žalobkyni priznať status spotrebiteľa žiadnym spôsobom nepreukázala, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským. 10. K námietke ohľadne posúdenia zmluvy o úvere s tým, že je potrebné použiť Obchodný zákonník a nie je možné aplikovať ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dodáva, že spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25.03.2014, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne určila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahovala viaceré obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto nebola žalobkyňa povinná plniť svoje záväzky voči žalovanej v rozsahu vyššom ako bola suma poskytnutého úveru, keďže je v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Správne potom vyvodil aj dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ a § 456 OZ a zaviazal žalovanú na zaplatenie predmetnej sumy. 11. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odvolacom konaní bola úspešnou účastníčkou žalobkyňa, a to v plnom rozsahu, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).