Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210532 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414210532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. D., H. č. XX/X, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, v mene ktorej pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zaplatenie 196,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/140/2014-19 zo dňa 05.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 150,- € na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 17,17 € na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 196,- € od 05.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a súčasne povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 39,44 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka a odporca uzavreli zmluvu o úvere č. 601600270 zo dňa 25.02.2013, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v sume 200,- €, ktorý sa navrhovateľka zaviazala v jednej splátke vrátiť odporcovi navýšený o poplatok za poskytnutie úveru v sume 196,- €, teda spolu sumu 396,- € do 25.02.2014; v zmluve bolo uvedené, že „celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úrokov vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 78,30 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou v sume 117,70 €; dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona a je vo výške 98 %“; z prehľadu o splátkach mal okresný súd preukázané, že navrhovateľka zaplatila odporcovi ku dňu 22.08.2013 sumu 396,- €. Podľa právneho posúdenia okresného súdu sporná zmluva o úvere neobsahovala údaj o druhu spotrebiteľského úveru, údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd uzavrel, že odporca poskytol navrhovateľke úver v sume 200,- € a mal nárok len na vrátenie tejto sumy; nakoľko navrhovateľka zaplatila o sumu 196,- € viac, získal odporca od navrhovateľky plnenie bez právneho dôvodu a musí ho vydať tomu, na úkor koho ho získal; okresný súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € spolu s úrokmi z omeškania v dôsledku omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), f) a j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej na ustanovenia § 451 ods. 2, § 456 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); konštatoval, že navrhovateľka mala vo veci úspech a preto jej priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb, ktoré si právny zástupca navrhovateľky vyúčtoval v sume 235,75 €; s poukazom na skutočnosť, že v prejednávanej veci išlo o drobný spor pristúpil okresný súd ku kráteniu trov konania navrhovateľky podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a priznal jej náhradu trov konania v sume 39,44 €, keď úkony právnych služieb prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd považoval za administratívne úkony; nepriznal ani hotové výdavky za cestovné a stratu čase cestou na pojednávanie z dôvodu, že „navrhovateľka si zvolila advokáta z opačného konca republiky, pričom v obvode okresného súdu je množstvo advokátov, dokonca pobočka Centra právnej pomoci, kde je poskytovaná právna pomoc zadarmo (...), preto priznaním hotových výdavkov a cestovného by došlo k zneužitiu práva na úkor inej strany“. Pokiaľ ide o námietku odporcu o miestnej nepríslušnosti okresný súd v rozsudku uviedol, že skúmal svoju miestnu príslušnosť, keď zistil, že vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, navrhovateľka má bydlisko v jeho obvode, preto je v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. miestne príslušný na konanie a nebol dôvod vec v zmysle § 105 ods. 2 O.s.p. postúpiť inému súdu. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 05.12.2014 (č.l. 39-42 spisu). Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom; vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky na začatie konania vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu podľa § 105 ods. 1 O.s.p.; po doručení predvolania na pojednávanie svoju neúčasť ospravedlnil s prihliadnutím na skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu a s prihliadnutím na hospodárnosť konania žiadal pojednávanie odročiť do právoplatného rozhodnutie o uvedenej námietke; napriek tomu okresný súd o námietke nerozhodol a napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania prejednal vec na pojednávaní a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, pretože neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odporca ďalej uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko je presvedčený, že vo veci rozhodoval síce vecne príslušný, nie však miestne príslušný súd a neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať; s poukazom na ustanovenie § 103 O.s.p. uviedol, že medzi podmienky konania patrí aj príslušnosť súdu; vyjadril názor, že v danej veci je na prejednanie a rozhodnutie veci miestne príslušný Okresný súd Bratislava I podľa § 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p., keď túto skutočnosť v konaní namietal pri prvom úkone, ktorý mu patril; chýbajúca miestna príslušnosť okresného súdu predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorým sa okresný súd pred termínom pojednávania absolútne nezaoberal, čím došlo k závažnému porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože iba sudca určený rozvrhom práce na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odporca ďalej vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a je preto nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie zo dňa 08.12.2014 (č.l. 45-47 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj navrhovateľka. Nesúhlasila s právnym názorom okresného súdu o splnení podmienok na krátenie náhrady trov konania. Na krátenie trov konania neboli splnené zákonné podmienky. Poukázala na to, že jej právny zástupca sa takmer výlučne zaoberá problematikou spotrebiteľského práva; väčší počet podobných konaní je zapríčinený skôr odporcom, nakoľko jej právny zástupca si existenciu týchto sporov nevymyslel, ale tieto vznikli pre porušenie zákona zo strany odporcu a najmä pre ignorovanie jej snahy o mimosúdne riešenie sporu; podobnosť prípadov je spôsobená rovnako tým, že odporca od roku 2001 používa formulárové zmluvy, čo automaticky spôsobuje zdanlivú formulárovú podobnosť návrhov. Dôvodom na zníženie sadzby nie je „administratívna“ povaha odborne nenáročných úkonov ako to odôvodnil okresný súd. Zdôraznila, že mestá Košice a Žiar nad Hronom v žiadnom prípade nie sú na rôznych koncoch republiky ako to uviedol okresný súd, keď v tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/21/2009 zo dňa 09.11.2010, v zmysle ktorého zákonné výnimky odôvodňujúce nepriznanie náhradu trov konania vynaložených vo vecnej a časovej súvislosti s konaním pred súdom je možné uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. K záveru okresného súdu, že mohla využiť služby Centra právnej pomoci uviedla, že na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci centrom sú zákonom stanovené podmienky, ktoré nespĺňa a v konaní nebol preukázaný opak, preto okresný súd nemohol pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať len z domnienok; poukázala na to, že jej právny zástupca sa venuje takmer výlučne problematike spotrebiteľského práva, pričom vzhľadom na túto špecializáciu a skúsenosti nemožno jej výber právneho zástupcu obmedziť. Preto nemožno hovoriť o zneužívaní práva na úkor odporcu z jej strany a nebol daný žiadny zákonný dôvod na zníženie náhrady trov konania. Na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania a žiadal priznať náhradu trov konania v sume 150,- €; súčasne uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľky. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odporcu ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý výrok rozsudku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu vo vzťahu k tomuto výroku, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k tomuto výroku a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom okresného súdu o tom, že sporný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto zaplatením sumy zo strany navrhovateľky nad poskytnutú sumu úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, ktoré je povinný navrhovateľke vydať, keď odvolacie námietky odporcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok). Odporca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, čím malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2. Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia okresného súdu nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu (vo vzťahu k odporcom napadnutému výroku) a odvolania odporcu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne vyplýva, na základe akých skutočností a ustanovení zákona dospel k záveru o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ako aj na základe akých skutočností došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky; okresný súd presne označil konkrétne ustanovenie príslušného zákona, ktoré bolo porušené ako aj konkrétne ustanovenie príslušného zákona, na základe ktorého je sporný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočne určité a preskúmateľné a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k rozhodnutiu o vyhovení návrhu navrhovateľky. Odvolacia námietka odporcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná. Tvrdenie o tom, že v prejednávanej veci nerozhodoval zákonný sudca založil odporca výlučne na argumente, že konanie neprebehlo na miestne príslušnom okresnom súde. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľka voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 196,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia; navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o úvere č. 601600270 zo dňa 25.02.2013, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v sume 200,- €, ktorý sa navrhovateľka zaviazala v jednej splátke vrátiť odporcovi navýšený o poplatok za poskytnutie úveru v sume 196,- €, teda spolu sumu 396,- € do 25.02.2014; odporcovi uhradila celkove sumu 396,- € a keďže úver je potrebné pre porušenie zákonných podmienok považovať za bezúročný a bez poplatkov, odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v rozsahu sumy 196,- €. Odporca vo vyjadrení k návrhu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu, ktorú bližšie odôvodnil len tým, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I ako jeho všeobecný súd (§ 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 84 O.s.p. je na prejednanie a rozhodnutie veci v zásade miestne príslušný všeobecný súd odporcu; uvedené ustanovenie v spojení s § 85 O.s.p. zakotvuje tzv. všeobecnú miestnu príslušnosť súdu na konanie; miestna príslušnosť súdu na konanie sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania (§ 11 ods. 1 O.s.p.) s tým, že k tomuto okamihu určená príslušnosť trvá až do právoplatného skončenia konania; výnimky z miestnej príslušnosti určenej podľa všeobecného súdu odporcu sú prípustné iba na základe zákona; zákon takúto výnimku (okrem ustanovenia § 88 O.s.p., ktoré zakotvuje tzv. osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie) upravuje v ustanovení § 87 O.s.p., ktoré zakotvuje tzv. osobitnú miestnu príslušnosť súdu na konanie danú na výber; možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne navrhovateľovi s tým, že možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber má navrhovateľ len do momentu podania návrhu na začatie konania na súd (jeho voľba sa prejaví podaním návrhu na konkrétny miestne príslušný súd); na druhej strane odporca nemá žiaden vplyv na voľbu navrhovateľa medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber (odporca má právo len namietať nedostatok miestnej príslušnosti, ak bol návrh podaný na nepríslušný súd); z hľadiska prejednávanej veci podala navrhovateľka návrh na začatie konania na okresný súd, čím ako spotrebiteľ uplatnila svoje právo na výber miestne príslušného súdu v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. podľa svojho bydliska, ktoré patrí do územného obvodu okresného súdu; po doručení návrhu navrhovateľky na vyjadrenie podal odporca námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci v podstate s odôvodnením, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný jeho všeobecný súd; sporná zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a nárok uplatnený v prejednávanej veci má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve; v tomto smere je potrebné poukázať na to, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva žiadny podklad o tom (a odporca to ani netvrdí), že by navrhovateľka spornú zmluvu o úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; odvolací súd preto v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a navrhovateľku je potrebné považovať za spotrebiteľa; v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. mala preto navrhovateľka právo na výber miestne príslušného súdu a keďže návrh podala na okresnom súde podľa svojho bydliska, tento bol miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. Na základe uvedeného v prejednávanej veci konal a rozhodoval miestne príslušný súd, preto nemôže byť dôvodná námietka odporcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Odvolacia námietka odporcu, že mu okresný súd nerozhodnutím o jeho námietke miestnej nepríslušnosti na prejednanie a rozhodnutie veci a súčasne uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom tiež nie je dôvodná. Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá veta O.s.p. síce vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania (t.j. vrátane miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme uznesenia, Občiansky súdny poriadok však v ustanovení § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvuje povinnosť súdu rozhodnúť o podanej námietke účastníka konania o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď výslovne zakotvuje len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať a v závislosti na výsledku tohto skúmania neodkladne postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo pokračovať v konaní o podanom návrhu (tento záver implicitne vyplýva z uvedeného ustanovenia); z odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že okresný súd na námietku odporcu svoju miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil; záver, že okresný súd dospel po preskúmaní dôvodnosti námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci dostatočne vyplýva zo skutočnosti, že vec neodkladne nepostúpil inému súdu bez rozhodnutia a na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 05.11.2014; odvolací súd preto dospel k záveru, že nerozhodnutím o podanej námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu vo forme uznesenia nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, pretože tento nebol v dôsledku tohto postupu vylúčený zo žiadneho procesného práva, ktoré mu zákon priznáva. Okresný súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom ani v dôsledku nariadenia pojednávania v jeho neprítomnosti. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd navrhovateľovi riadne prostredníctvom pošty a včas dňa 01.10.2014 (č.l. 15 spisu) s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie; navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, keď svoju neúčasť ospravedlnil podaním námietky miestnej nepríslušnosti súdu na konanie, o ktorej súd doposiaľ nerozhodol, keď z tohto dôvodu žiadal súčasne o odročenie pojednávania (zo spisu vyplýva, že ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania boli do spisu okresného súdu založené až dňa 12.11.2014). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu boli preto podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.), pretože názor riadne a včas predvolaného účastníka konania o nesplnení podmienok konania (vrátane nedostatku miestnej príslušnosti na konanie) nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania (porovnaj mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/1940/2011 zo dňa 31.05.2012) nakoľko k záveru o splnení alebo nesplnení podmienok konania môže dospieť jedine súd. Postupom okresného súdu v súlade so zákonom tak nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu (prvý výrok) a reagujúc na odvolacie dôvody odporcu odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd dospel k záveru, že úver podľa spornej zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere okrem iného uvedený druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.); tento právny záver odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil; je zrejmé, že uvedené údaje (druh spotrebiteľského úver a doba trvania zmluvy) v spornej zmluve o úvere absentujú; sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, keď tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a súčasne podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; okresný súd preto správne na prejednávanú vec aplikoval výklad dotknutých právnych predpisov, ktorý je priaznivejší pre navrhovateľku ako spotrebiteľa; odporca ako dodávateľ bol povinný dodržať všetky ustanovenia dotknutých právnych predpisov a zabezpečiť, aby sporná zmluva o úvere uzavretá s navrhovateľkou ako spotrebiteľom mala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; pokiaľ navrhovateľ túto svoju povinnosť nesplnil a uvedené obligatórne náležitosti zmluvy o úvere nevyjadril spôsobom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a), písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musí znášať dôsledky v podobe zákonného následku, že na úver podľa spornej zmluvy o úvere sa hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov; zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je predpisom, ktorý by odchylne upravoval podstatné náležitosti jednotlivých zmlúv (zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere), ale v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje od veriteľov (dodávateľov), aby do jednotlivých zmlúv uviedli aj ďalšie náležitosti za účelom informovania spotrebiteľa a tým vyrovnania nerovného kontraktačného postavenia zmluvných strán tohto typu právneho vzťahu (t.j. právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ); ak tak odporca neurobil, tento jeho nesprávny (nezákonný) postup nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky ako spotrebiteľa; súčasne pokiaľ zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa dospel k záveru o zakotvení takejto povinnosti odporcu ako dodávateľa nie je súd ako orgán aplikácie práva oprávnený posudzovať účelnosť, resp. nevyhnutnosť takejto povinnosti. Z uvedeného preto vyplýva ako správny záver okresného súdu o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto je správny aj záver okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky v sume 196,- € zaplatením sumy 396,- € hoci úver predstavoval len sumu 200,- €; nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neustanovujú jeho splatnosť táto sa riadi výzvou na zaplatenie (§ 563 Občianskeho zákonníka); zo spisu vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 21.08.2014 a poskytla mu lehotu na plnenie do 24.08.2014; dňom 25.08.2014 sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď k tomu dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,15 %, po zvýšení o päť percentuálnych bodov tak úroky z omeškania predstavujú 5,15 % ročne; aj keď okresný súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania už od 05.08.2014, nakoľko odporca túto skutočnosť v odvolaní výslovne nenamietal, odvolací súd pri viazanosti odvolaním a jeho dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti priznaného príslušenstva prisúdenej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal okresný súd z plného úspechu navrhovateľky v konaní; ku kráteniu náhrady trov konania pristúpil v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v podstate s odôvodnením, že išlo o právne nenáročné úkony právnych služieb. S týmto záverom sa odvolací nestotožňuje. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzhľadom na predmet konania (196,- €) ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.); ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť v prípade, ak sú trovy konania neprimerané voči uplatnenej pohľadávke; v posudzovanom prípade okresný súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za hotové výdavky (cestovné a strata času) a vo zvyšnej časti pristúpil k zníženiu uplatnenej náhrady trov konania; odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že posudzované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec treba pod neprimeranosťou rozumieť; ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/759/2013 zo dňa 21.05.2014 alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/369/2009 zo dňa 12.11.2009, sp. zn. III.ÚS/125/2010 zo dňa 23.03.2010 a sp. zn. IV.ÚS/169/2014 zo dňa 20.03.2014); v konkrétnom prípade preto k záveru o neprimeranosti trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke možno dospieť nielen z dôvodu porovnania ich výšky, ale aj z iného dôvodu, ktorý vyplynie z individuálnych okolností posudzovanej veci (napr. opakované zastúpenie v obdobných jednoduchých veciach, nízka právna náročnosť veci a podobne); atribút neprimeranosti v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. sa teda nevzťahuje výlučne na výšku uplatnených trov konania vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom konania. S ohľadom na určitú roztrieštenosť právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nepochybnú variabilitu skutkových a právnych otázok, ktoré je potrebné riešiť v konaniach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k paušálnemu záveru, že v prípade poskytovania právnej pomoci v týchto konaniach, ide automaticky o právne nenáročné úkony právnych služieb a vždy je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti aktuálne prejednávanej veci. Taktiež nemožno na ťarchu navrhovateľky pripisovať výber právneho zástupcu, ktorý sa špecializuje na agendu, ktorá bola predmetom konania aj v prejednávanej veci. Splnenie zákonných podmienok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci na strane navrhovateľky zo spisu nevyplýva. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že výnimočné podmienky na krátenie náhrady trov konania neboli v prejednávanej veci splnené. Podľa výsledku konania bola navrhovateľka v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania proti plne neúspešnému odporcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.), ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2. podanie návrhu na súd v sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 3. Účasť na pojednávaní dňa 05.11.2014 v sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, k tomu náhrada hotových výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 05.11.2014 z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť v uplatnenej sume 63,025 €, k tomu náhrada za stratu času stráveného cestou na uvedené pojednávanie za 14 začatých polhodín po 13,40 € v uplatnenej sume 93,80 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v sume 235,725 €, z ktorých si navrhovateľka z dôvodu zachovania hospodárnosti konania uplatnila sumu 150,- €. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 150,- €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 17,17 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. podanie odvolania v sume 9,13 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 18,26 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €; spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky v sume 17,17 €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Pri rozhodovaní o trovách konania navrhovateľky vzal odvolací súd do úvahy skutočnosť, že podala odvolanie len proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania. K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka nevyjadrila a v tejto časti neurobila ani návrh na rozhodnutie o trovách konania; jej úspech v konaní v tejto časti sa tak na rozhodnutí o trovách odvolacieho konania nemohol prejaviť. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.