Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/660/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210669 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414210669.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu I. Z., narodeného XX. XX. XXXX, bytom J., K. W. č. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho č. 29, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 8.349,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/143/2014-62 zo dňa 2. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu a zároveň aj náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie) na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 1.369,98 € všetko v súdom určenej lehote. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21. 10. 2009 zmluvu o úvere č. 603700154, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2.700 €, ktorý sa žalobca ako dlžník zaviazal uhrádzať spolu so sumou zvýšenou o príslušný poplatok 2.592 € v celkovej sume 5.292 € formou 12 mesačných splátok vo výške 441 € splatných počnúc dňom 21. 11. 2009 . Žalobca súdu predložil prehľad splátok úveru, ktorým preukazoval splnenie si svojej povinnosti s úhradou z titulu úveru v celkovej sume 13.598,62 € s tým, že posledná úhrada bola realizovaná dňa 9. 01. 2014. Po preskúmaní predmetnej zmluvy okresný súd dospel k záveru, že táto okrem všeobecných náležitosti neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2. zák. č. 258/2001 Zb. spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z predloženej zmluvy podľa názoru okresného súdu nie je zrejmá ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako i konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Súd preto považoval takto uzatvorenú zmluvu o úvere s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Zb za bezúročnú a bezpoplatkovú. Navrhovateľ listinnými dôkazmi osvedčil svoje tvrdenia uvádzané pred súdom, že žalobca zaplatil o 10.889,62,- € viac ako predstavovala istina úveru, uplatnil si však nárok na vydanie len časti uvedeného bezdôvodného obohatenia v rozsahu 8.349,62 € za úhradu splátok počnúc dňom 8. 9. 2011 do dňa 9. 1. 2014 a v tomto rozsahu okresný súd žalobe vyhovel. 2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. 3. K námietke žalovaného, že pri prejednávaní veci existuje prekážka už veci právoplatne rozhodnutej s odkazom na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava sp. zn. SR 10840/2010 zo dňa 22. 10. 2010 súd uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci, nie však v konkrétnej prejednávanej veci, keďže rozsudok je založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke a potom i rozhodnutie rozhodcovského súdu predstavuje nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aj Účastníci zmluvy uzatvorili v súvislosti s úverovou zmluvou rozhodcovskú doložku v rámci všeobecných podmienok poskytovania úveru ako súčasť úverovej zmluvy, od ktorej rozhodcovskej doložky odvodzoval i rozhodcovský súd svoju právomoc. Súdy Slovenskej republiky vo viacerých prejednávaných veciach však judikovali, že takto uzatvorená rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej, a teda, neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola individuálne dohodnutá, ale je len súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy „z obsahu všeobecných obchodných podmienok, ktorej návrh bol vopred pripravený, hromadne používaný bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa, ktoré dojednania nútili spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na konkrétnom Rozhodcovskom súde bez možnosti domáhania sa ochrany práv na súde všeobecnom. Rozhodcovská doložka bola len súčasťou všeobecných obchodných podmienok k úverovým zmluvám, a preto pokiaľ takáto rozhodcovská doložka trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a ak aj bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože Rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia“. 4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie) s povinnosťou ich úhrady k rukám právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. ). Tvrdil, že zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ďalej tvrdil, že spor medzi žalobcom a žalovaným z predmetnej zmluvy je právoplatne rozsúdený, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22. 11. 2010 sp. zn. SR 10840/10 (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok prisúdil žalovanému právo na plnenie v súvislosti so Zmluvou o úvere, a teda, tým posúdil Zmluvu o úvere ako platnú, prejednaniu žaloby žalobcu teda bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. Právny charakter rozhodcovskému rozsudku ako res iudicata priznáva aj aktuálna slovenská judikatúra (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. mája 2011 sp. zn. 7Cob/43/2010), pričom ide o právnu vec, v ktorej vystupoval na strane žalovanej žalovaný v tomto konaní. V danej veci išlo tiež o spor o platnosť zmluvy o úvere, pričom právo na zaplatenie z nej bolo prisúdené žalovanému právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu. V konaní súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vyhoveli námietke právoplatne rozsúdenej veci a konanie zastavili. V zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 3MCdo/11/2010; R 46/2012; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo 143/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3Cdo 122/2011). Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a nároky žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, eventuálne v napádaných častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil. Poukázal na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Rozhodcovský rozsudok vydaný v súdenej veci považoval za nulitný akt v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR alebo aj Ústavného súdu SR - v uznesení I.ÚS 25/2014-11, ktorý sa zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci, a ktorý sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu, ktorý uviedol že "...žalovanému (2) treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke" (porov. „nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2012 č. k. 10CoE/308/2011-39). 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1, prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zrušovacom ust. § 473 CSP bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov uvedených v tomto ustanovení. 9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 ktorý zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 10. Rozsudok okresného súdu bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, rovnako ako aj odvolanie žalovaného, a preto právne účinky zostávajú zachované aj po 01. 07. 2016. Legitímnym očakávaním žalovaného preto bolo, že jeho odvolanie sa prejedná procesným postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Rozsahom odvolania je odvolací súd viazaný aj podľa ust. § 279 CSP okrem výnimiek tam uvedených a aj odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní namietal, že úverová zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom č. 603700154 nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa účastníci zmluvy dohodli o aplikácii predpisov Obchodného zákonníka, a že Rozhodcovský rozsudok má charakter rozsudku, ktorým sa už o veci právoplatne rozhodlo, a teda trovy prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom poukazuje. Okresný súd riadne, zrozumiteľne, dostatočne a jasne vysvetlil z akého dôvodu považoval úverovú zmluvu č. 603700154 uzavretú medzi účastníkmi zmluvy za zmluvu spotrebiteľskú, pričom odvolací súd dodáva, že zmluva nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy ani v tom prípade, ak sa účastníci zmluvy dohodli na dojednaní zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Dojednanie spotrebiteľského úveru medzi dodávateľom a fyzickou osobou spotrebiteľom podľa ustanovení Obchodného zákonníka odporuje ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k tomu, že ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Dojednanie spotrebiteľského úveru podľa ustanovení Obchodného zákonníka nie je v prospech spotrebiteľa. V tomto smere okresný súd v napadnutom rozsudku správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, v zmysle ktorého ustanovenia „ v ust. 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. 13. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so závermi okresného súdu ohľadom posúdenia tej otázky, či rozhodcovský rozsudok v súdenej veci tvorí prekážku veci rozhodnutej alebo nie. Pokiaľ žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 05. 2011 sp. zn. 7Cob/43/2010, pričom žalovaný zdôraznil, že v konaní súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vyhoveli námietke právoplatne rozsúdenej veci žalovaného, žalovaný opomenul, že uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené Najvyšším súdom SR rozhodnutím sp. zn. 5Obdo 44/2011. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z.). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. ). Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade , že žalobca uplatňuje svoje právo na základe rozsudku vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje svoje právo na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Zároveň však platí, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo došlo k dojednaniu o rozhodcovskej doložke neplatne, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby súd v takomto prípade akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012, uznesenie 6Cdo 143/2011 zo dňa 18. 01: 2012, uznesenie 3MCdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, uznesenie sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 - rozhodnutie č. 46 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 14. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, a teda, žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).