Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212580 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212580.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloletého O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matky C.. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., X. XXX/XX, právne zastúpená Advokátska kancelária Dobiš s. r. o., so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, IČO: 36 857 327, a otca W.. C.. O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Ľ. E. XXX/X, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/87/2014-93 zo dňa 07. 04. 2016, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca zo dňa 28. 10. 2014, ktorým sa otec maloletého domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Žiadal tak o zmenu výchovného prostredia maloletého s odôvodnením, že matka mu neumožňuje stretávať sa so synom. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že neboli naplnené podmienky pre zmenu výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, ak nedošlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine. Už v čase posledného rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému, ku ktorej došlo rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/52/2012 zo dňa 24. 05. 2012, rodičia maloletého spolu nežili, neudržiavali vzájomný kontakt, otec maloletého naposledy videl, keď mal štyri mesiace v roku 2011. Od uvedenej doby sa otec s maloletým nestretol. K úprave styku otca s maloletým došlo až v priebehu tohto konania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/8/2015-24 zo dňa 05. 02. 2015 nariadením predbežného opatrenia. K realizácii takto upraveného styku otca s maloletým napriek tomu nedošlo, pretože matka sa zdržiava s maloletým mimo územia Slovenskej republiky. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý namietal, že mu nebolo umožnené hájiť jeho práva a záujmy a ani záujmy syna, pretože konanie bolo na pojednávaní zastavené, ale v jemu doručenom rozsudku odmietnuté. Mal pripravené ďalšie podnety, vyjadrenia, dôkazy a návrhy súdu, ktorými chcel preukázať oprávnenosť svojho návrhu vo veci. Mal za to, že konanie je zastavené preto, že v jeho veci mali konať príslušné súdy vo Francúzsku, ak sa matka aj so synom vo Francúzsku zdržiavajú. V tejto súvislosti preto navrhol, aby odvolací súd ,,preveril príslušnosť slovenských súdov v rozhodovaní o jeho návrhu“ a v prípade, ak nie je príslušnosť slovenských súdov daná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil príslušným súdom vo Francúzsku. Ak odvolací súd vec nepostúpi do Francúzska, navrhol, aby konanie zastavil z dôvodu, že slovenské súdy sú nepríslušné rozhodovať vo veci. Zdôraznil, že spochybňuje zastupovanie jeho syna Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj všetky podania a tvrdenia tohto úradu vydané, považuje ich za neplatné, pretože jeho syn nebol riadne zastúpený. Trval na tom, aby boli preverené pomery u matky, nakoľko súd nemá riadne preverenú informáciu o pobyte matky, o pomeroch u nej, o živote syna, o ľuďoch, ktorí s ním prichádzajú do styku. Ak sa aj matka so synom nachádzajú v zahraničí, s čím nesúhlasí. Žiadal preto o zaistenie informácií o jeho synovi, pretože matka mu dlhodobo bráni v styku so synom nezmyselnými a nepodloženými obavami o syna, jeho a jej život a zdravie. Uznal, že matke dal súhlas s vycestovaním pod podmienkou, že sa dohodnú na styku so synom. Naopak, on nemá záujem brániť matke v styku so synom, preto žiada, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, keďže sa nemôže stotožniť s tým, aby bol syn vo Francúzsku. Na záver požiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zveril mu syna do opatery, pretože on „synovi neublíži, poradí sa s odborníkmi, avšak on nebude mať so synom nikdy vzťah, pokiaľ mu nebude zverený do opatery“. Súčasne s odvolaním podal sťažnosť voči zákonnému sudcovi, ako aj pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Žiar nad Hronom. 4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca kolízny opatrovník odmietol obvinenie otca maloletého, že nie je kompetentný zastupovať jeho syna v konaní. Zdôraznil, že informácie o maloletom má jednak od starej matky maloletého, ktorá potvrdila, že maloletý sa spolu s matkou zdržiava od februára 2015 vo Francúzsku, kde pracuje matka maloletého v nemocnici a maloletý navštevuje súkromnú cirkevnú materskú škôlku v D. Y., v L.. Aj v zmysle správy OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 27. 04. 2015 a zo dňa 12. 05. 2015 mal kolízny opatrovník za preukázané, že maloletý je v poriadku, v bezpečí a v dobrom zdravotnom stave. Na záver zdôraznil, že v čase rozhodovania o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) o úprave styku maloletý otca nepoznal a nebola medzi nimi vytvorená žiadna citová väzba. Zotrval na doterajších podaniach vrátane stanoviska zo dňa 20. 11. 2015. 5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, matka maloletého uviedla, že okresný súd rozhodol vecne správne, nakoľko zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorého syn nepozná by bolo porušením práv dieťaťa a traumatizujúcim zážitkom preň. Otec videl naposledy svojho syna keď mal štyri mesiace, dnes má dieťa päť rokov, pričom to, že otec maloletého doposiaľ nevidel je dôsledkom jeho konania. Súd preto musí chrániť záujmy maloletého, ktoré sú prioritné pri rozhodovaní súdu a tieto musia byť nadradené aj ostatným záujmom účastníkov konania. Poukázala na to, že na okresnom súde v minulosti prebiehalo viacero konaní, v ktorých vystupoval navrhovateľ, avšak ani v jednom spore nebol úspešným. Väčšina skutočností, na ktoré otec maloletého v odvolaní poukazuje, nesúvisí s prípadom zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Otcovi maloletého nezáleží na prospechu jeho syna a na tom, aby boli v čo najširšej miere zabezpečované potreby dieťaťa, pretože jeho návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti nie je ničím odôvodnený, otec neuviedol základné argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho návrh, ak nie je zrejmé, ako by sa dokázal o maloletého postarať, čo ho viedlo k podaniu takéhoto návrhu, keď on sám podal návrh na zapretie otcovstva a so synom sa až doposiaľ vedome z jeho rozhodnutia nestretával. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 6. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 07. 04. 2016 s tým, že krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, bola vec predložená dňa 12. 07. 2016 na základe odvolania otca maloletého zo dňa 11. 05. 2016. 7. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporvý poriadok (ďalej v texte aj ,,CMP“), ktorý v zmysle §-u 395 ods. 1 CMP upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 395 ods. 1 CMP a §-u 395 ods. 2 CMP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 395 ods. 1 CMP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 395 ods. 2 CMP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 36/1995). 9. V dôsledku odvolania otca maloletého krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie otca v zmysle § 62 až 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s 385 ods. 1 CSP (a contratio), rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého zamietnutý (výrok v poradí I.), vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí II.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletého voči rozsudku okresného súdu, ktorým bol jeho návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietnutý, za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov: 13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa §-u 191 CSP, v konaní nedošlo k vadám, ktoré by spôsobovali vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia, a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 14. Odvolací súd sa prioritne zaoberal otázkou právomoci súdu rozhodnúť o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ak z obsahu spisu nesporne vyplýva, že od februára roku 2015 sa matka spolu s maloletým zdržiava vo Francúzsku, kde pracuje a kde zároveň maloletý navštevuje materskú škôlku. Podľa čl. 8 nariadenia č. 2201/2003 ( ďalej v texte „nariadenie“ ) patrí právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností predovšetkým súdom členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase obrátenia sa na súd. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori), pričom podľa čl. 16 tohto nariadenia sa konanie na súde považuje za začaté iba vtedy, ak sa na tomto súde podá písomnosť, ktorou sa začína konanie alebo rovnocenná písomnosť. Pojem obvyklý pobyt nariadenie nedefinuje. Tento pojem treba vykladať s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (C-523/07, C-479/10) s princípom perpetuatio fori a prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V čase podania návrhu na začatie konania (28. 10. 2014) maloletý žil na území Slovenskej republiky spolu so svojou matkou, čo vyplýva aj zo samotného návrhu, ako aj z ďalšieho spisového materiálu. Maloletý sa na území Slovenskej republiky narodil a žil nepretržite až do jeho neskoršieho premiestnenia na územie Francúzska, a to vo februári roku 2015. Odvolací súd nemohol pri posudzovaní právomoci vychádzať ani z čl. 10 nariadenia, ktorý upravuje právomoc súdov v prípadoch únosu dieťaťa, ak aj v tomto prípade je zrejmé, že v čase podania návrhu na začatie konania, teda dňa 28. 10. 2014 maloletý žil spolu s matkou na území Slovenskej republiky až do februára roku 2015 a otec s vycestovaním maloletého v tom čase súhlasil. Keďže maloletý mal v čase začatia konania o návrhu otca obvyklý pobyt v T., kde žil spolu so svojou matkou až do februára roku 2015, bola tým založená právomoc súdu Slovenskej republiky a táto trvá až do skončenia konania bez ohľadu na skutočnosť, že tohto času sa už maloletý spolu s matkou zdržiava vo Francúzsku. K uvedenému odvolací súd dospel na základe toho, že z čl. 8 a 10 nariadenia vyplýva, že právomoc má súd toho členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, resp. v prípade únosu dieťaťa je to súd toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred únosom. Ak teda maloletý až v priebehu súdneho konania nadobudol obvyklý pobyt v inom členskom štáte, nemá to za následok automatický presun právomocí. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas prebiehajúceho konania, teda, sama o sebe nemá za následok zmenu právomocí v prebiehajúcom konaní. Aj podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 04. 12. 2014 vyplývalo, že matka sa spolu s maloletým v čase začatia konania zdržiavala na adrese T., X. XXX/XX, kde žila spolu so svojou matkou v rodinnom dome. Matka maloletého bola v tom čase zamestnaná v nemocnici v C., kde maloletý navštevoval materskú škôlku. Už v tom čase matka zdôrazňovala, že má z úpravy styku otca s maloletým obavu, nakoľko syn otca nepozná s tým, že dôvodom je, že otec sa so synom nekontaktoval viac ako tri roky. 15. Odvolací súd uznáva, že okresný súd sa otázkou právomoci v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal, avšak, ak vo veci konal na základe toho, že mu je právomoc daná, postupoval vecne správne. Nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo odstránené vyššie uvedeným odôvodnením odvolacieho súdu, teda bolo možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým, že okresný súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti vecne prejednal, postupoval vecne správne, teda neznemožnil strane - otcovi maloletého, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k takej procesnej vade, ktorá by otcovi maloletého znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení. Otec maloletého bol na pojednávania riadne a včas predvolaný, pred pojednávaním ale aj na ňom mal možnosť uviesť návrhy, vyjadrenia, či dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pred rozhodnutím vo veci samej bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte „O. s. p.“) s tým, že nenavrhol doplniť dokazovanie (viď. zápisnica z pojednávania dňa 07.04.2016). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07. 04. 2016 nevyplýva, že by okresný súd konanie zastavil tak, ako na to poukazoval otec maloletého v odvolaní. Výrok rozsudku okresného súdu súhlasí s výrokom uvedeným v zápisnici o pojednávaní dňa 07. 04. 2016, podľa ktorého okresný súd návrh otca zamietol. Na uvedenom pojednávaní sa mohol otec maloletého vyjadriť k skutočnostiam, ktoré boli tvrdené zo strany právneho zástupcu matky, ako aj okolnostiam podstatnej zmeny pomerov, na základe ktorej sa domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Mal možnosť podávať návrhy, ako i opravné prostriedky tak, ako to i učinil podaným odvolaním. Napriek uvedenému však odvolací súd konštatuje, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 251/2012, 7Cdo 34/2011, 3Cdo 2012/2012). Zo samej skutočnosti, že by súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že by už len tieto skutočnosti viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, resp. by spôsobovali vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Uvedená námietka otca maloletého v odvolaní preto nie je dôvodná. 16. Ak otec maloletého v odvolaní žiada, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené tak, že mu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, jeho návrhu nie je možné vyhovieť, ak okresný súd rozhodol vecne správne. Hlavným a v konečnom dôsledku jediným dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého zo strany otca bola skutočnosť, že mu matka bráni v styku so synom. Pri zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa však nemožno brať v úvahu len tento argument otca. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že maloletý O. je dieťa narodené mimo manželstva a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/52/2012-52 zo dňa 24. 05. 2012 v spojení s rozhodnutím krajského súdu zo dňa 30. 01. 2013 bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na dieťa výživným. Už v tom čase rodičia maloletého spolu nežili, neviedli spoločnú domácnosť a otec sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal. Naopak dňa 02. 02. 2012 podal návrh na zapretie otcovstva. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, na základe ktorého bolo otcovstvo k maloletému za prakticky dokázané, v dôsledku čoho otec maloletého vzal návrh na určenie otcovstva v celom rozsahu späť. Až do 28. 10. 2014, kedy podal otec maloletého návrh na úpravu styku s maloletým, a následne na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, sa otec o dieťa nezaujímal, so synom sa nestretával a o úpravu styku s maloletým požiadal súd až vo veku troch rokov dieťaťa. Až v priebehu tohto konania bol podaný jeho návrh na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, na základe ktorého sa mal styk otca s maloletým realizovať v súlade s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/8/2015-24 zo dňa 05. 02. 2015. V čase nariadenia tohto predbežného (neodkladného) opatrenia sa však už matka spolu s maloletým zdržiavala, aj na základe súhlasu otca s vycestovaním maloletého, vo Francúzsku. Z tohto dôvodu dosiaľ k realizácii tohto styku nedošlo. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, bol uznesením okresného súdu dňa 05. 03. 2015 zamietnutý s tým, že uvedené uznesenie bolo potvrdené i súdom odvolacím, a to uznesením č. k. 16CoP/34/2015-59 zo dňa 29. 04. 2015, v zmysle ktorého „by zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, teda v prípade, že by došlo k zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa došlo k takej radikálnej zmene, ktorá by nebola v záujme dieťaťa vzhľadom k tej skutočnosti, že maloleté dieťa svojho otca nepozná, otec s ním nebol viac ako tri roky v kontakte a doposiaľ žil maloletý celý svoj život výlučne v osobnej starostlivosti matky, na ktorú je citovo naviazaný, pričom otec sa o dieťa sám ešte vôbec nestaral“. Uvedené skutočnosti neboli spochybnené ani otcom maloletého, preto okresný súd rozhodol vecne správne, ak mal za to, že nie sú dané dôvody pre zmenu doposiaľ ustálenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému rozsudkom okresného súdu zo dňa 24. 05. 2012. Dôvodne aplikujúc ust. §-u 78 Zákona o rodine posúdil, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by súčasne mohla byť vnímaná ako podstatná zmena pre zmenu výchovného prostredia maloletého. 17. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa však vždy zastáva záujem dieťaťa a v jeho záujme nie je, aby bolo so zreteľom na to, že k zmene pomerov podstatného charakteru nedošlo, vyňaté z výchovného prostredia, v ktorom vyrastá už viac rokov, ak je len prirodzené, že pokiaľ sa doposiaľ na jeho výchove podieľala výlučne matka, došlo by tým k vytrhnutiu maloletého z jej výchovného prostredia keďže je na matku silne citovo viazaný. Nie je v záujme maloletého, aby bolo len z dôvodu, že sa nerealizuje styk otca s maloletým, dieťa vyňaté zo starostlivosti matky, ktorá sa oň doposiaľ výlučne starala, ak až do podania návrhu otca na úpravu styku s maloletým dňa 28. 10. 2014 otec o dieťa záujem neprejavoval. Skutočnosť, že sa otec s maloletým nestretáva, nemôže byť sama osebe dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého. Naviac medzi otcom a maloletým nie je doposiaľ vyvinutý vzťah otca a syna, k obnoveniu ktorého, resp. k vytvoreniu ktorého nemôže dôjsť tým, že dieťa bude zverené do jeho osobnej starostlivosti. Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že tohto času, pokiaľ sa matka spolu s maloletým nachádza vo Francúzsku, matka zabezpečuje zodpovedne starostlivosť o dieťa, ak stará matka maloletého, ktorá sa určitú dobu vo Francúzsku spolu s matkou a jej synom zdržiavala, potvrdila, že matka vo Francúzsku pracuje v nemocnici, maloletý navštevuje súkromnú cirkevnú materskú škôlku, dobre sa adaptoval, učí sa francúzsky jazyk s tým, že francúzska polícia videla maloletého, presvedčili sa, že je v poriadku a aj v zmysle správy OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 27. 04. 2015 a 12. 05. 2015 vyplýva, že maloletý O. je u matky v poriadku, v bezpečí a v dobrom zdravotnom stave. 18. Okresný súd preto pri rozhodovaní prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, ale i stabilitu výchovného prostredia. Odvolací súd uznáva, že je nutné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, teda, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, avšak to, že sa otec s maloletým doposiaľ nestretáva, nemôže samo o sebe byť považované za závažnú zmenu pomerov, na základe ktorého by došlo k odňatiu maloletého zo starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť dosiaľ výlučne zabezpečovala. 19. Ak z väčšej časti tvorí odvolanie otca maloletého jeho námietka, že okresný súd nerozhodol vecne správne, nakoľko matka mu bráni v styku s maloletým, je nutné konštatovať, že otázku styku otca s maloletým je nevyhnutné riešiť v zmysle konania vo veci samej, ak dosiaľ bol jeho styk upravený, avšak ide o úpravu styku formou predbežného opatrenia, ktorého účinnosť zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého nie je dôvodný, uvedené však nič nemení na jeho práve stretávať sa s maloletým za účelom vytvorenia vzťahu otec - syn, ak doposiaľ k realizácii tohto styku od narodenia maloletého nedošlo. Nemožno však opomenúť, že až do podania návrhu na úpravu styku otca s maloletým v roku 2014 sa otec o maloletého od jeho narodenia nezaujímal a na jeho výchove sa nepodieľal v dôsledku vlastného prístupu k dieťaťu. Ak však okresný súd správne vyhodnotil, že k zásadnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho výchovného prostredia, resp. ani na strane oboch rodičov nedošlo, nemôže byť návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého dôvodným, preto i ďalšie dokazovanie týkajúce sa zisťovania pomerov na strane matky v prebiehajúcom konaní je nutné považovať za nadbytočné a nehospodárne, ak okresný súd zistil, že matka vo Francúzsku pracuje v nemocnici, maloletý navštevuje súkromnú cirkevnú materskú škôlku, dobre sa adaptoval, učí sa francúzsky jazyk s tým, že francúzska polícia videla maloletého, presvedčili sa, že je v poriadku a aj v zmysle správy OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 27. 04. 2015 a 12. 05. 2015 vyplýva, že maloletý Roman je u matky v poriadku, v bezpečí a v dobrom zdravotnom stave. Otec maloletého naviac netvrdil ako dôvod pre zmenu výchovného prostredia maloletého to, že by matka nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prípadne, že by na to nemala vytvorené vhodné podmienky, ale len okolnosť, že mu zamedzuje v styku s dieťaťom a on sa nevie stotožniť s tým, že maloletý je vo Francúzsku. Nemožno opomenúť ani to, že v čase začatia konania o návrhu otca boli pomery na strane matky skúmané zo strany kolízneho opatrovníka a nedostatky v starostlivosti o dieťa zistené neboli. Ak ďalej otec namietal, že maloletý je vo Francúzsku bez jeho súhlasu, uvedené je v rozpore s jeho tvrdením, ak sám uznal, že súhlasil s jeho vycestovaním. Okolnosť, že nesúhlasí s tým, aby sa maloletý aj naďalej vo Francúzsku zdržiaval, nemožno posúdiť v tomto konaní, ak dosiaľ nebolo preukázané, že by došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu. 20. Vo vzťahu k námietke otca maloletého v odvolaní týkajúcej sa postavenia kolízneho opatrovníka v konaní, odvolací súd uvádza, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica bol za zástupcu maloletého ustanovený uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 12P 87/2014 - 17 zo dňa 29. 12. 2014, ktoré bolo otcovi maloletého doručené dňa 02. 01. 2015 a voči ktorému nebolo podané odvolanie, a to ani zo strany otca. Kolízny opatrovník vystupuje v konaní zákonne, a sťažnosť otca na zamestnankyňu tohto úradu, nie je predmetom posúdenia v tomto konaní. Okresný ani odvolací súd nedostatky zo strany kolízneho opatrovníka nezistil, nebol daný dôvod na jeho „zmenu“. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie otca nie je dôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správy. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).