KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica26. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/392/2015 z 26. 4. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 17Co/392/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6414212644.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/392/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212644
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212644.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa X. P.,
bytom O. XXX, A. W., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 700,- Eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/175/2014-47 z 20. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,84 Eur ako
trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 700,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 31. 10. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy právneho zastúpenia vo výške 178,82 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd súhlasil s názorom navrhovateľa, že sa odporca na jeho úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 700,- Eur tým, že podľa zmluvy o úvere č. 609500428 zo dňa 08. 07. 2011
poskytol odporca navrhovateľovi úver vo výške 800,- Eur, ktorý žiadal odporca splatiť spolu s poplatkom
vo výške 700,- Eur. Na úhradu dlhu zaplatil navrhovateľ odporcovi celkom 1 500,- Eur napriek tomu,
že sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere absentovali podstatné náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Plnenie vo výške 700,- Eur poskytol navrhovateľ odporcovi bez právneho dôvodu. Plnenie bez
právneho dôvodu je podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením, ktoré sa
musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Odporca nevyhovel výzve navrhovateľa na dobrovoľné
plnenie, preto okresný súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške ustanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Trovy konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) priznal navrhovateľovi v skrátenej výške oproti výpočtu jeho právneho zástupcu z
dôvodov, že nepovažoval za účelne vynaložené trovy na jeden úkon právnej služby a trovy cestovného.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. a), b) a f) O. s. p.. Zdôraznil, že odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Žiar nad Hronom a očakával, že súd bude o tejto jeho námietke konať. Z tohto dôvodu, keď
mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, odporca ospravedlnil svoju neúčasť a pokiaľ okresný



súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pred rozhodnutím o námietke miestnej nepríslušnosti, odňal
odporcovi možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd uskutočnil vo veci pojednávanie aj napriek
tomu, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O. s. p.. Na konanie bol miestne
príslušný Okresný súd Bratislava IV v zmysle § 88 ods. 2 O. s. p.. Chýbajúca miestna príslušnosť na
strane prvostupňového súdu predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorým sa súd prvého stupňa
pred termínom pojednávania absolútne nezaoberal. Konaním prvostupňového súdu došlo k závažnému
porušeniu ústavného práva odporcu na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Okresný súd sa riadne nevysporiadal ani s postavením navrhovateľa napriek tomu, že odporca
namietal, že navrhovateľ nemal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, keďže zmluvu
o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho povolania, čo vylučuje aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie okresného súdu nie je preskúmateľné, keď z jeho dôvodov nie je
zrejmé, akými úvahy sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval.
Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne
správny. Odporca sa o nariadenom pojednávaní pred okresným súdom dozvedel s dostatočným
časovým predstihom. Postup súdu, ktorý prejednal vec bez účasti odporcu bol v súlade so zákonom.
Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal ako spotrebiteľ.
Úverová zmluva je z hľadiska ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a podlieha aj ustanoveniam zákona č. 129/2010
Z. z.. Okresný súd v Žiari nad Hronom bol miestne príslušným súdom na konanie vo veci podľa § 87
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, pretože v obvode tohto súdu má navrhovateľ bydlisko. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,84 Eur.

Krajský súd prejednal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214
ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Predmetom konania podľa návrhu navrhovateľa doručeného Okresnému súdu Žiar nad Hronom 30.
októbra 2010 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 700,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 700,- Eur od 31. 10. 2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že
účastníci uzavreli dňa 08. 07. 2011 zmluvu o úvere na predtlačenom formulári vyhotovenom odporcom,
ktorý podľa výpovede navrhovateľa na pojednávaní pred okresným súdom vypĺňala zástupkyňa odporcu.
Navrhovateľ súdu oznámil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol starobným dôchodcom už 8 rokov a
súbežne s poberaním dôchodku nikde nepracoval. Nie je teda pravdivý údaj uvedený na zmluve, že si
úver bral za účelom výkonu povolania, či zamestnania. Z predtlače zmluvy o úvere sú zistiteľné iba údaje
o dlžníkovi, jeho bydlisku, výška poskytnutého úveru a celková suma, ktorú mal navrhovateľ odporcovi
zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 125,- Eur počnúc dňom 17. augusta 2011. Tvrdenie navrhovateľa,
že celkovo na splátkach úveru zaplatil odporcovi 1 500,- Eur odporca nepoprel.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania z 24. 11. 2014 vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom s tvrdením, že účel použitia úveru vylučuje aplikáciu
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na právne vzťahy účastníkov, preto miestne
príslušným súdom na prejednanie veci podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku je všeobecný súd
odporcu. Samostatným uznesením o tejto námietke miestnej nepríslušnosti okresný súd nerozhodol, iba
v dôvodoch rozsudku vo veci samej uviedol, že miestnu príslušnosť posudzoval v súlade s ustanovením
§ 87 písm. f) O. s. p. z dôvodu, že navrhovateľ uzavrel s odporcom spotrebiteľskú zmluvu. Okresný súd
už v zápisnici o pojednávaní konštatoval, že sa považuje za miestne príslušný súd na prejednanie veci
podľa § 87 písm. f) O. s. p. a až potom vyhlásil uznesenie o nariadení pojednávania v neprítomnosti
odporcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p..

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29. 02. 2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľ.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.



Navrhovateľ tvrdil, že si úver bral ako súkromná osoba. Odporca neuznáva status navrhovateľa ako
spotrebiteľa a argumentoval len tým, že v zmluve o úvere je označená predtlačená časť účelu poskytnutia
úveru krížikom pri slove povolania. Z toho vyvodzuje, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie úveru za
účelom výkonu povolania.

Vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka sa musí zmluva o úvere považovať za zmluvu
spotrebiteľskú z dôvodu, že za spotrebiteľa zákon nepovažuje len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Výsluchom navrhovateľa bolo preukázané, že v čase uzavretia úverovej
zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú činnosť ani podnikateľskú činnosť, dokonca nebol nikde ani
zamestnaný, preto nemohol vykonávať žiadne povolanie. Čerpanie úveru za účelom výkonu povolania
alebo zamestnania by vylučovalo aplikáciu ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že tento v § 2 písm. a) v znení účinnom do 30. 11. 2011 za spotrebiteľa považoval
iba fyzickú osobu, ktorej bol ponúkaný alebo poskytnutý úver na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Tvrdenie odporcu, že úver bol poskytnutý za účelom výkonu povolania
navrhovateľa nie je podložený žiadnymi dôkazmi. Označenie políčka za účelom výkonu povolenia
písmenom x vo formulárovej zmluve vyhotovenej aj vypĺňanej odporcom nepovažuje odvolací súd za
relevantný dôkaz o účele poskytnutého úveru. V čase uzavretia úverovej zmluvy mal navrhovateľ 66
rokov, je teda uveriteľné jeho tvrdenie, že v roku 2011 už bol na starobnom dôchodku.

Okresný súd v rozsudku konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti vymedzené
zákon č. 129/2010 Z. z. a to konkrétne údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ani údaj o
konečnej splatnosti úveru, preto sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Zistenia okresného súdu sú podložené listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom. Správny je záver okresného súdu, že suma 700,- Eur, ktorú zaplatil navrhovateľ
odporcovi na splátkach úveru nad požičanú sumu 800,- Eur bolo plnením bez právneho dôvodu, ktoré
kvalifikuje Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho
dôvodu. Bezdôvodné obohatenie získal odporca na úkor navrhovateľa, preto je podľa § 456 OZ povinný
vydať získané bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi.

Odporca v odvolaní namietal aj porušenie svojho ústavného práva vyplývajúceho z článku 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky na zákonného sudcu s argumentáciou, že vo veci rozhodol miestne
nepríslušný Okresný súd Žiar nad Hronom a nie všeobecný súd odporcu. Odvolacia námietka odporcu,
že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.

Podľa § 84 O. s. p. je na prejednanie a rozhodnutie veci v zásade miestne príslušný všeobecný súd
odporcu.

V zmysle ustanovenia § 84 O. s. p. je na prejednanie a rozhodnutie veci v zásade miestne príslušný
všeobecný súd odporcu; uvedené ustanovenie v spojení s § 85 O. s. p. zakotvuje tzv. všeobecnú miestnu
príslušnosť súdu na konanie; miestna príslušnosť súdu na konanie sa určuje podľa okolností, ktoré tu
sú v čase začatia konania (§ 11 ods. 1 O. s. p.) a k tomuto okamihu určená príslušnosť trvá až do
právoplatného skončenia konania; výnimky z miestnej príslušnosti určenej podľa všeobecného súdu
odporcu sú prípustné iba na základe zákona; zákon takúto výnimku (okrem ustanovenia § 88 O. s. p.,
ktoré zakotvuje tzv. osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie) upravuje v ustanovení § 87
O. s. p., ktoré zakotvuje tzv. osobitnú miestnu príslušnosť súdu na konanie danú na výber; možnosť
voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne navrhovateľovi a to len do
momentu podania návrhu na začatie konania na súd (jeho voľba sa prejaví podaním návrhu na konkrétny
miestne príslušný súd); na druhej strane odporca nemá žiaden vplyv na voľbu navrhovateľa medzi
všeobecným súdom a súdom daným na výber (odporca má právo len namietať nedostatok miestnej
príslušnosti, ak bol návrh podaný na nepríslušný súd); z hľadiska prejednávanej veci podal navrhovateľ
návrh na začatie konania na okresný súd, čím ako spotrebiteľ uplatnil svoje právo na výber miestne
príslušného súdu v zmysle § 87 písm. f) O. s. p. podľa svojho bydliska, ktoré patrí do územného
obvodu Okresného súdu Žiar nad Hronom; po doručení návrhu navrhovateľa na vyjadrenie podal
odporca námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci v podstate
s odôvodnením, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný jeho všeobecný súd; sporná
zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a nárok uplatnený v prejednávanej veci má



svoj základ v spotrebiteľskej zmluve; v tomto smere je potrebné poukázať na to, že každá zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa
Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle
ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov; spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo
spisu nevyplýva záver o tom, že by navrhovateľ zmluvu o úvere uzavieral v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; odvolací súd preto v zhode s okresným súdom dospel
k záveru, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a navrhovateľa je potrebné
považovať za spotrebiteľa; v zmysle § 87 písm. f) O. s. p. mal preto navrhovateľ právo na výber miestne
príslušného súdu a keďže návrh podal na okresnom súde podľa svojho bydliska, tento bol miestne
príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. Na základe uvedeného v prejednávanej veci konal a
rozhodoval miestne príslušný súd, preto nemôže byť dôvodná námietka odporcu, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca.

Odvolacia námietka odporcu, že mu okresný súd nerozhodnutím o jeho námietke miestnej nepríslušnosti
na prejednanie a rozhodnutie veci a súčasne uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti odňal
možnosť konať pred súdom tiež nie je dôvodná. Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá veta O. s. p. síce
vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania (t.j. vrátane miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme
uznesenia, Občiansky súdny poriadok však v ustanovení § 105 ods. 1 a 2 O. s. p. nezakotvuje povinnosť
súdu rozhodnúť o podanej námietke účastníka konania o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na
prejednanie a rozhodnutie veci, keď výslovne zakotvuje len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať
a v závislosti na výsledku tohto skúmania neodkladne postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo
pokračovať v konaní o podanom návrhu (tento záver implicitne vyplýva z uvedeného ustanovenia);
z postupu súdu v konaní a odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že okresný súd na
námietku odporcu svoju miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na
prejednanie a rozhodnutie veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil; záver, že
okresný súd dospel po preskúmaní dôvodnosti námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti okresného
súdu na prejednanie a rozhodnutie veci dostatočne vyplýva zo skutočnosti, že vec neodkladne
nepostúpil inému súdu bez rozhodnutia a na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň
20. januára 2015; odvolací súd preto dospel k záveru, že nerozhodnutím o podanej námietke miestnej
nepríslušnosti okresného súdu vo forme uznesenia nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred
súdom, pretože tento nebol v dôsledku tohto postupu vylúčený zo žiadneho procesného práva, ktoré
mu zákon priznáva.

Okresný súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom ani v dôsledku nariadenia pojednávania
v jeho neprítomnosti. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd odporcovi
riadne prostredníctvom pošty a včas dňa 15. 12. 2014 s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty
na prípravu na pojednávanie. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil
a zopakoval námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom. Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu boli podľa názoru odvolacieho
súdu splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O. s. p.), pretože názor riadne a
včas predvolaného účastníka konania o nesplnení podmienok konania (vrátane nedostatku miestnej
príslušnosti na konanie) nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania (porovnaj mutatis
mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/1940/2011 zo dňa 31.05.2012)
nakoľko k záveru o splnení alebo nesplnení podmienok konania môže dospieť jedine súd. Postupom
okresného súdu v súlade so zákonom tak nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom.

Navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale bezúspešne. Lehota na
dobrovoľné splnenie dlhu uplynula bez reakcie odporcu, správne potom okresný súd vyhovel návrhu
navrhovateľa aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe popísaných úvah odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo veci samej
a v závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
a vzhľadom na úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré mu vznikli uskutočnením jedného úkonu právnej služby právnym zástupcom vo výške určenej
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako odmena 51,45 Eur, ku ktorej je potrebné pripočítať
paušálnu náhradu nákladov podľa § 16 ods. 1 vyhlášky vo výške 8,39 Eur, spolu 59,84 Eur. Podľa § 149
ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6414212644

  1. 20. 1. 2015Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/175/2014 z 20. 1. 2015potvrdené
  2. 26. 4. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/392/2015 z 26. 4. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 2. 6. 2017Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/175/2014 z 2. 6. 2017