Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/409/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212698 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212698.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu SIBA CONSULTANTS COMPANY, so sídlom Trust Company Complex, Ajeltake Road, Ajeltake ostrov, Majuro, Marshallove ostrovy, MH 96960, identifikačné číslo 66528, zapísaná v registri Registrar of Corporations pre Marshallove ostrovy, právne zastúpený ALMOND LEGAL s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 248 653, za ktorú koná J.. F. I., advokátka a konateľka, proti žalovanému J.. T. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. X, XXX XX B. X., o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/178/2014 - 131 zo dňa 25. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane žalovaného vstúpil R. Q., s trvalým pobytom L. XX, XXX X XX D., Q. I., občan Q. I. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 25. 05. 2015 rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane žalovaného vstúpil R. Q., s trvalým pobytom L. XX, XXXXXX D., Q. I., občan Q. I. (I. výrok) a nepripustil zmenu návrhu žalobcu spočívajúceho v jeho rozšírení (II. výrok). 1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v tom čase platné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 1 ako aj § 95 ods. 1 a 2 O.s.p.) dávajú súdu možnosť, nie však povinnosť pripustiť do konania ďalšieho účastníka (ďalší subjekt) a pripustiť zmenu návrhu. Konštatoval, že z návrhu je zrejmé, že dlžníkom žalobcu je spoločnosť SITNO HOLDING, a. s., Kremnica, voči ktorej vedie žalobca pohľadávku v sume 6970,724 Eur. Predmetom sporu je teda odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka - spoločnosti SITNO HOLDING, a. s., Kremnica. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené podmienky pre pripustenie vstupu osoby R. Q. do konania ako žalovaného v 2. rade a na pripustenie navrhovanej zmeny žaloby. 2. Proti uvedenému uzneseniu do výroku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že nepripúšťa vstup ďalšieho subjektu na strane žalovaného (I. výrok) podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Žalobca poukázal na ustanovenie § 42b ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a v nadväznosti na uvedené na čl. IV písm. c) Žaloby, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a zároveň na čl. III Návrhu, z ktorého vyplýva, že aj R. Q. mal v konečnom dôsledku z odporovateľného právneho úkonu prospech a zároveň mu boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi. Žalobca ďalej uviedol, že pri rozhodovaní súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania, je neprípustné, aby súd rozhodoval o vecnej legitimácii účastníkov konania, nakoľko uvedenú otázku súd posudzuje až v rozhodnutí vo veci samej, t.j. po vykonanom dokazovaní, nie pred ním. Na základe uvedeného mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie (v I. výroku) vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko absentujú dôvody, pre ktoré by bol súd oprávnený nepripustiť vstup ďalšieho účastníka do konania. Odôvodnenie rozhodnutia pozastáva z jedného odseku, v ktorom je len veľmi stručne opísaný dôvod, prečo má súd za to, že do konania nemôže vstúpiť ďalší účastník, pričom v rozpore s už vyššie uvedeným, ešte pred rozhodnutím vo veci samej hodnotí jeho vecnú legitimáciu k veci. Súd teda nepresvedčivým odôvodnením uznesenia v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného potom žalobca požiadal, aby odvolací súd uznesenie v rozsahu napadnutom odvolaním (I. výrok) zmenil tak, že pripustí, aby do konania vstúpil na strane žalovaného R. Q., s trvalým pobytom L. XX, XXXXXX D., Q. I., občan Q. I., alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 23. 06. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP á contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. 6. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 03. 11. 2014 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým spoločnosť SITNO HOLDING, a.s., so sídlom v Kremnici ako spoločník spoločnosti OMEGA Investments, s.r.o., so sídlom v Bratislave, previedla na žalovaného svoj obchodný podiel vo výške 1/3 základného imania spoločnosti OMEGA Investments, s.r.o., so sídlom v Bratislave. V návrhu na vstup subjektu do konania na strane žalovaného zo dňa 21. 04. 2015 žalobca uviedol, že nahliadnutím do spisu dňa 17. 04. 2015 zistil, že žalovaný previedol svoj obchodný podiel na fyzickú osobu, ktorú však vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2014 bližšie nešpecifikoval s ohľadom na povinnosť mlčanlivosti. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obchodný podiel vo výške 1/3 základného imania v spoločnosti OMEGA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, previedol žalovaný na R. Q., občana Q. I.. Uznesením zo dňa 25. 05. 2015 súd prvej inštancie rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane žalovaného vstúpil R. Q., s trvalým pobytom L. XX, XXXXXX. D., Q. I., občan Q. I. (I. výrok) a nepripustil zmenu návrhu žalobcu spočívajúceho v jeho rozšírení (II. výrok). 7. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len stručne uviedol, že v tom čase platné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 1 ako aj § 95 ods. 1 a 2 O.s.p.) dávajú súdu možnosť nie však povinnosť pripustiť do konania ďalšieho účastníka (ďalší subjekt) a pripustiť zmenu návrhu. Ďalej poukázal na to, že z návrhu je zrejmé, že dlžníkom žalobcu je spoločnosť SITNO HOLDING, a. s., so sídlom v Kremnici, voči ktorej vedie žalobca pohľadávku v sume 6.970.724,- Eur. Predmetom sporu je teda odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka - spoločnosti SITNO HOLDING, a. s., so sídlom v Kremnici. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené podmienky pre pripustenie vstupu osoby R. Q. do konania ako žalovaného v 2. rade a na pripustenie navrhovanej zmeny žaloby. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu na strane žalovaného zaoberal len otázkou vecnej legitimácie. 8. S ohľadom na uvedené zistenia odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa vstupu ďalšieho subjektu na strane žalovaného je nepreskúmateľné. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Civilný sporový poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ústalenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia nezmieňuje, keď v § 236 CSP len pomerne stroho konštatuje, že stručné odôvodnenie sa uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy je pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia potrebné primerane postupovať podľa § 234 ods. 2 CSP a citované ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. 9. Odvolací súd sa stotožňuje i s odvolacou námietkou žalobcu, že pri rozhodovaní súdu o pripustení vstupu ďalšieho subjektu do konania, je neprípustné, aby súd skúmal otázku vecnej legitimácie strán sporu. Skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ako aj tých, ktorí majú ako ďalší žalovaní do konania vstúpiť, v tomto štádiu konania odvolaciemu a ani prvoinštačnému súdu neprináleží posudzovať, pretože otázka pasívnej vecnej legitimácie bude predmetom rozhodnutia súdu prvej inštancie (až) vo veci samej. 10. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o nepripustení vstupu ďalšieho subjektu na strane žalovaného podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane rozhodne o návrhu na pripustenie vstupu subjektu na strane žalovaného s tým, že v novom rozhodnutí bude potrebné uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. 11. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2, 3 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).