Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/793/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212846 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212846.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. T., W. rad XX/XX, zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 872,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/186/2014-59 zo dňa 13. 04. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok potvrdzuje. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 872,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 Eur ročne, počítaným od 02. 11. 2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok); určil, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 601600246 zo dňa 10. 12. 2012 v bode 15: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je neprijateľná (druhý výrok); žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 576,84 Eur (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok vo výške 52,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok). Okresný súd posúdil vec podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 10, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej v texte len „z. č. 129/2010 Z. z.“). Konštatoval, že žalobca uzavrel dňa 10. 12. 2012 zmluvu o úvere č. 601600246 so žalovaným, na základe ktorej mu žalovaný poskytol sumu 1 000,- Eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 872,- Eur, t. j. spolu 1 872,- Eur v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur, počnúc dňom 13. 02. 2013. V zmluve súčasne žalobca prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na iný účel ako na účel zamestnania, povolania a podnikania. Súd dospel k záveru, že zmluva medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca vystupoval v danom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorému bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd preskúmal zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.; zistil, že neobsahovala informácie o dobe trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z., neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona; vzhľadom na uvedené okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže vyššie citované údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, účelom takejto právnej úpravy je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Preto žalovaný nadobudol rozdiel vo výške 872,- Eur (žalovaná suma) medzi sumou, ktorú za poskytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá mu bola na úver poskytnutá, bez právneho dôvodu. Okresný súd považoval nárok žalobcu za dôvodný aj ohľadom úroku z omeškania, ktorý mu priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, počnúc dňom 02. 11. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Vzhľadom na to, že zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a v zmysle vnútroštátnej i európskej judikatúry okresný súd považoval zmluvnú podmienku, obsiahnutú v článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, určil ju vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“) a úspešnému účastníkovi v konaní - žalobcovi - priznal náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal - žalovanému. Priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony po 51,45 Eur (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2015 a 13. 04. 2015, 2x režijný paušál po 8,04 Eur za úkony v roku 2014, 2x režijný paušál po 8,39 Eur za úkony v roku 2015) spolu vo výške 238,66 Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a), c), d), § 16 ods. 3. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal aj hotové výdavky v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky a to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2015 na ceste z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť vo výške 195,72 Eur, pričom z uvedenej sumy si právny zástupca žalobcu uplatnil stratu času len vo výške 1/2, t. j. 97,86 Eur s poukazom na to, že sa zúčastnil aj na ďalšom pojednávaní na okresnom súde vo veci sp. zn. 5C/190/2014. Za účasť na pojednávaní dňa 13.04.2015 si uplatnil stratu času vo výške 195,72 Eur, pričom z dôvodu zachovania hospodárnosti konania si z uvedenej sumy uplatnil len 100,- Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcovi hotové výdavky za stratu času vo výške 197,86 Eur. Priznal mu aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 09. 02. 2015 z Košíc do Žiaru nad Hronom za 466 km pri spotrebe 6,20 litra/100 km, cena 1,224 Eur/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 Eur, spolu 120,64 Eur. Z uvedenej sumy si zástupca žalobcu uplatnil len polovicu vo výške 60,32 Eur s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil aj na inom pojednávaní na okresnom súde. Okresný súd priznal cestovné právnemu zástupcovi žalobcu aj za účasť na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 pri rovnakom počte kilometrov, rovnakej spotrebe aj rovnakej paušálnej náhrade za jeden kilometer pri cene PHM 1,319 Eur/liter sumu 123,39 Eur. Aj z tejto sumy si právny zástupca žalobcu z dôvodu zachovania hospodárnosti konania uplatnil len sumu 80,- Eur. Súd priznal na cestovnom spolu sumu 140,32 Eur; spolu trovy právneho zastúpenia potom predstavovali 576,84 Eur (okresný súd zrejme chybou v písaní uviedol sumu 476,84 Eur, 238,66 Eur + 197,86 Eur + 140,32 Eur). Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a preto súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku neúspešného žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 toho istého zákona vo výške 6 % z ceny predmetu konania podľa sadzobníka súdnych poplatkov položka 1 písm. a). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi konani,a nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto v prejednávanej veci bolo potrebné použiť obchodnoprávne zákonné ustanovenia. Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom a vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia. Žalobcovi nemožno prisúdiť status spotrebiteľa. Nestotožnil sa ani s priznaním trov konania a zaplatením 576,84 Eur, pretože trovy konania sa priznávajú na základe zásady úspešnosti, avšak konanie ešte nebolo právoplatne skončené, a preto nie je možné vylúčiť možnosť, aby druhá strana sa stala v budúcnosti úspešnou. Nesúhlasil ani s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok, pretože žalobca by nemal spadať pod zákonnú ochranu spotrebiteľa a teda neprináleží mu ani byť oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žiadal, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 59,84 Eur za vyjadrenie k odvolaniu (51,45 Eur + 8,39 Eur režijného paušálu). 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s § 220 C.s.p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 10. 12. 2012, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 7. Odvolateľ výslovne popiera právny status žalobcu ako spotrebiteľa; s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca je v zmluve označený menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ho jednoznačne identifikuje ako občana (fyzickú osobu), ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt konajúci v rámci podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. 8. Správny je aj záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že úver v tomto prípade bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia a zmluva o úvere je v tejto časti absolútne neplatná. Potom nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu. 9. Odvolací súd preto rozsudok prvej inštancie ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania a o úroku z omeškania; rozhodnutie krajského súdu sa týka aj druhého výroku rozsudku okresného súdu o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere, osobitne odvolaním nenapadnutým. Rovnako správne je rozhodnutie okresného súdu aj o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z., pretože žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona. Okresný súd vyrubil súdny poplatok v správnej výške v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov položka 1 písm. a). 10. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konaní v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p. 11.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).