KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica29. 6. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/832/2015 z 29. 6. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2016, sp. zn. 16Co/832/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6414212898.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/832/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212898.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa X. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. XXX/X, Y. J., právne zastúpeného Mgr. Petrom Máčajom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Ul. Dolná 7, Banská Štiavnica, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/182/2014-46 zo dňa 11. 06. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 72,93 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Petra Máčaja, advokáta,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere zo dňa 6.2.2013 uzatvorená medzi navrhovateľom ako
dlžníkom a odporcom ako veriteľom pod č. 606102562 je neplatná.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že aplikujúc ustanovenia § 9 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej v texte len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“) vyplýva, že pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
predpisuje zákonnú formu v písomnej podobe, a pokiaľ právny úkon nebol učinený vo forme predpísanej
zákonom, je takýto úkon neplatný. Navrhovateľ súdu predložil listinné dôkazy, a to samotnú zmluvu
o úvere uzavretú dňa 06. 02. 2013, ako i dohodu o splnomocnení, ktorú uzatvoril v identický deň s
overením svojho podpisu, pričom je zrejmé už vizuálnym porovnaním, že podpis na zmluve o úvere,
ktorej neplatnosti sa navrhovateľ v danom konaní dovoláva, nie je identický s podpisom na dohode
o splnomocnení. Aj porovnaním s ďalším podpisom na písomnostiach prevzatých navrhovateľom
(splnomocnenie udelené advokátovi - č. l. 29 spisu) je podľa okresného súdu zrejmé už vizuálnym
porovnaním, že podpis, ktorým je opatrená úverová zmluva zo dňa 06. 02. 2013 ako podpis dlžníka,
nie je podpisom navrhovateľa. Okresný súd preto uveril tvrdeniam navrhovateľa bez toho, aby z dôvodu
hospodárnosti konania v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie,
a to aj z dôvodu, že sa oboznámil s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žiar nad
Hronom ČVS ORP 593 OEK - ZH 2013, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo vzťahu k obvinenej
osobe D. E. za zločin úverového podvodu v súvislosti s opakovaným konaním menovanej osoby, ktorá
v minulosti ako reprezentant spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., uzatvárala obdobné zmluvy o úveroch
tým spôsobom, že nahrádzala podpisy klientov. Aplikujúc ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto určil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je neplatnou.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O. s. p.) odvolanie odporca. Odmieta, aby zmluvy za klientov podpisovali iné osoby a v prípade
navrhovateľa je dôležité poukázať na skutočnosť, že uhradil odporcovi dňa 17. 06. 2014 sumu vo výške
25 €, o čom svedčí splátkový kalendár, ktorý je súčasťou zmluvy. Logicky, ak považoval zmluvu za
nepravú, nevidí dôvod na jej uhrádzanie. Navrhovateľ prostredníctvom generálnej plnej moci zo dňa
30. 09. 2013 splnomocnil V. J., vedúceho organizačnej zložky spoločnosti ATTILA FINANCIAL, s. r. o.,
ktorému poskytli vyjadrenie k listu zo dňa 22. 11. 2013. Stanovisko sa týkalo zamietnutia požiadavky
o vytvorenie nového splátkového kalendára a na základe priebežnej komunikácie s navrhovateľom je
toho názoru, že si bol vedomý poskytnutia úveru jeho osobe a dokonca sa prikláňa k názoru, že snahou
klienta bolo aj dlžnú sumu splatiť, avšak s ohľadom na jeho finančnú situáciu a výšku poskytnutého
úveru sa tak už nestalo. Ak naviac okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že bolo začaté
trestné stíhanie za zločin úverového podvodu voči obvinenej D. E., k dnešnému dňu nedisponuje
právoplatným rozhodnutím, ktorým by sa stala odsúdenou osobou a zároveň upozornil na primárnu
zásadu trestného práva, že na osobu, ktorej nebola dokázaná vina, sa hľadí ako na osobu nevinnú. Nie
je preto vylúčené, že zmluva bola podpísaná navrhovateľom. Na záver poukázal na to, že jedna a tá istá
osoba sa môže niekoľkokrát podpísať rôzne a nie je možné, aby v takejto veci nebol prizvaný grafológ,
ktorý by dokazovanie vykonal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh
navrhovateľa zamietne, príp. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nepopiera, že od D. E., ako mandatárky
odporcu obdržal určité finančné prostriedky, ktoré aj sčasti splatil. Popiera však to, že by podpisoval
nejakú zmluvu či už o úvere alebo zmluvu rozhodcovskú. Zároveň nepodpisoval ani dohodu o plnení
v splátkach, ani žiadnu zmenku. Jediné čo podpisoval bol prázdny papier, z ktorého sa neskôr stala
„dohoda o splnomocnení“, ktorou mal splnomocniť Prohepl, združenie občianskej pomoci na uzatvorenie
záložnej zmluvy na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve v prospech odporcu. Tento podpis na dohode bol
aj úradne overený. Ak odporca namieta, že v konaní nebol urobený grafologický znalecký posudok,
jeho námietka nie je dôvodná, nakoľko až do rozhodnutia vo veci samej takýto návrh na vykonanie
dokazovania neoznačil. Odporca sa pojednávaní nezúčastňoval, čím sa sám dobrovoľne pripravil o
možnosť byť v konaní aktívnym a navrhovať vykonanie dôkazov v jeho prospech, prípadne aj znalecké
dokazovanie. Okresnému súdu preto neostávalo iné, ako rozhodnúť na základe predložených dôkazov,
pri ktorých je evidentná prevaha dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmaním veci a oboznámením sa s obsahom spisu a so všetkými podaniami
doručenými účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že
okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne
rozhodol. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli významné
a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by súd mal povinnosť rozhodnutie
okresného súdu zmeniť, príp. ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval zmluvu o úvere uzavretú
medzi účastníkmi konania dňa 06. 02. 2013 za neplatnú v dôsledku nedostatku písomnej formy
predpísanej zákonom. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil, na základe akých skutkových
zistení dospel k vyššie uvedenému právnemu záveru, ak mal za preukázané, že zmluva o úvere
uzavretá dňa 06. 02. 2013 ako i dohoda o splnomocnení, ktorú uzatvoril v identický deň s overením
svojho podpisu, nemá totožný podpis, resp. podpis na zmluve o úvere, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ
v danom konaní dovoláva, nie je identický s podpisom na dohode o splnomocnení. Okresný súd
následne porovnal i ďalšie podpisy navrhovateľa na písomnostiach ním prevzatých, keď vyhodnotil, že
podpis, ktorým je opatrená úverová zmluva zo dňa 06. 02. 2013 ako podpis dlžníka, nie je podpisom
navrhovateľa. Uvedený právny záver podporil i tým, že prebieha trestné konanie voči osobe - XX.E.,
ktorá vykonávala činnosť reprezentantky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a teda uzatvárala obdobné



zmluvy o úveroch. Tieto mala uzatvárať tým spôsobom, že nahrádzala podpisy klientov. Odvolací súd
uznáva, že predmetné trestné konanie dosiaľ nebolo ukončené, resp. nemožno považovať uvádzaná
reprezentantku - D. E. za vinnú v trestnoprávnej rovine, avšak uvedené konštatovanie okresného súdu
malo len podporiť jeho vyššie uvedené vyhodnotenie dôkazov.

Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral iba na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd prvostupňový súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd
stručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že
návrh navrhovateľa bol dôvodný.

Ak následne odporca v odvolaní namieta, že v konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom
z odboru grafológie za účelom posúdenia pravosti podpisu navrhovateľa, odvolací súd poznamenáva,
že takýto návrh zo strany odporcu v konaní nebol podaný. Uvedené označenie, či navrhnutie takéhoto
dôkazu nevyplýva ani z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 13. 03. 2015. Občiansky súdny poriadok
ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je
viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Treba
dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len
„dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené
vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale
ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na ust. § 205a ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého návrh odporcu
na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie nespĺňa charakteristiku nových
skutočností a dôkazov, ktoré by odporca nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň nie je možné konštatovať, že by odporca nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O. s. p., ak uvedené poučenie vyplýva z predvolania na pojednávanie, ktoré bolo opakovane
odporcovi doručené, avšak tento sa na pojednávania osobne nedostavil. Odvolací súd je tak viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 O. s. p..

K námietke odporcu uvedenej v odvolaní týkajúcej sa toho, že navrhovateľ sám poskytol odporcovi
sumu 25 €, ktorá skutočnosť má nasvedčovať tomu, že sporná zmluva o úvere zo dňa 06. 02. 2013
bola uzavretá a podpísaná navrhovateľom, nespochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
nakoľko sám navrhovateľ uznáva, že od reprezentantky odporcu X X obdržal určité finančné prostriedky,
ktoré aj sčasti splatil, avšak nie na základe zmluvy, ktorú by mal uzavrieť podľa tvrdení odporcu dňa 06.
02. 2013. Uvedené tvrdenia odporcu však neboli ničím preukázané, zostali len v rovine tvrdení, a preto
nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré pre
svoju správnosť nie je nutné opätovne uvádzať v odôvodnení tohto rozhodnutia, odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.



Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ rozhodoval o náhrade trov konania, ak postupoval v
zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.. Uvedené odvolací súd uvádza napriek tomu, že odvolaním nebol napadnutý
výrok o náhrade trov konania, avšak ide o výrok súvisiaci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto
mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
a to za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, a to podania vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 09. 09. 2015,
na ktoré bol vyzvaný okresným súdom. Aplikujúc ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, predstavuje
odmena za jeden úkon právnej služby sumu 64,54 € + 1 x režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní tak predstavujú spolu 72,93 €.
Trovy odvolacieho konania je povinný odporca nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu,
advokáta, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/182/2014

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje