Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/476/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213274 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213274.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľky H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad M. XX, XXX XX H. nad M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, konajúcou prostredníctvom konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na zaplatenie 968 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/192/2014-42 zo dňa 04. 02. 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 5C/192/2014-72 zo dňa 24. 06. 2015, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 968 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 14. 11. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09. 11. 2015 pod č. 601600223 v znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právneho vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“, je neplatná pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. §-u 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 336,40 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi navrhovateľky, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesením sp. zn. 5C/192/2014-72 zo dňa 24. 06. 2015 okresný súd opravil výrok rozsudku zo dňa 04. 02. 2015 tak, že dátum uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 601600223 opravil z 09. 11. 2015 na 09. 11.2012. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že Zmluvu o úvere č. 601600223, uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 09. 11. 2012 podrobil kontrole. Zistil, že predmetná zmluva o úvere spĺňa podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to písomnú formu. Neobsahuje však ďalšie zákonom vyžadované náležitosti v zmysle §-u 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani termín konečnej splatnosti úveru [§ 9 ods. 2 písm. f)], v zmluve nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru [§ 9 ods. 2 písm. i)], v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov [§ 9 ods. 2 písm. k)] a zmluva neobsahuje ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 9 ods. 2 písm. y)]. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti vymedzené v §-e 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) a y) zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z predloženého rozpisu splátok a pokút zistil, že navrhovateľka zaplatila odporcovi dňa 06. 12. 2012, 09. 01. 2013, 08. 02. 2013, 08. 03. 2013, 09. 04. 2013, 09. 05. 2013. 07. 06. 2013 a 09. 07. 2013 vždy po 164 € a dňa 05. 08. 2013 zaplatila sumu 656 €. Navrhovateľka teda spolu odporcovi titulom predmetnej zmluvy o úvere uhradila 1 968 €. Vzhľadom na to, že odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky vo výške 1 000 € a úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa od odporcu zaplatenia sumy 968 € titulom bezdôvodného obohatenia, preto okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Konštatoval, že odporca sa s plnením dostal do omeškania, preto navrhovateľke vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľke priznal úrok z omeškania od 14. 11. 2014, čiže od nasledujúceho dňa po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu ku zmluvnej podmienke uvedenej v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ku zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania, podľa znenia ktorej „zmluvné strany sa dohodli v zmysle §-u 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom s tým, že zmluva o úvere sa uzatvára podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že má za preukázané, že zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom odporca uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ podľa §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ bol pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa v zmysle §- u 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti so zmluvným dojednaním uvedeným v bode 15 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere ku Zmluve o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, na ust. §-u 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a na ust. §-u 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa a určil, že predmetná zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná pre jej neprijateľnosť. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote v celom rozsahu odvolanie, a to z toho dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) OSP], b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP], c) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d) OSP]. 4. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že odmieta, že by Zmluva o úvere č. 609000223, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 09. 11. 2012 bola zmluvou spotrebiteľskou, rovnako ako odmieta, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedol, že súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere „(R SR 11/2001)“, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (R ČR 16/2005). Je teda podľa navrhovateľa a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom [§ 261 ods. 3 písm. d)]. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo podľa navrhovateľa znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: 1) vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, 2) vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj v Občianskom zákonníku, 3) vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, 4)vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu: a) pokiaľ Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, b) pokiaľ Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (§ 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu §-u 69 Občianskeho zákonníka), c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, pričom ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je podľa odporcu nevyhnutné v skutkovo relevantných prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom nie je podstatné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že z ust. §-u 1 ods. 2 Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem toho Obchodný zákonník sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové pravidlo v §-e 266 ods. 5 a určenie výšky úroku z omeškania v §-e 369 ods. 1). Na základe vyššie uvedeného odporca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu, že predmetné zmluvné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odporcu dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože toto zmluvné dojednanie dojednanie žiadnym spôsobom nezhoršuje postavenie spotrebiteľa a v konečnom dôsledku sa na predmetný vzťah aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že ak prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že podľa jeho názoru Zmluva o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou, tak tento svoj záver odôvodnil len s poukazom na citáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odporcu uvedeného v odvolaní, okresný súd sa riadne nevysporiadal s charakterom Zmluvy o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012 a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa odporcu zrejmé, akými úvahami sa okresný súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Z predmetnej zmluvy o úvere nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Predmetnú zmluvu o úvere nie je podľa odporcu možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu nie sú podľa odporcu opodstatnené. V závere odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal správnosť záverov okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného vyplýva, že okresný súd postupoval z hľadiska procesného podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), teda podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v §-e 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: ,,Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. 7. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Argumentácia odporcu týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka vzhľadom na vývoj právnej úpravy spotrebiteľských právnych vzťahov neobstojí, pretože podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 05. 2014), „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V súvislosti s citovaným ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza, že „ust. § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odporca v odvolaní tvrdil, že okresný súd mal posudzovať právny vzťah založený medzi stranami sporu Zmluvou o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012 podľa ustanovení Obchodného zákonníka a že zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k predmetnej zmluve o úvere nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože voľba Obchodného zákonníka nie je pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčená, neobstojí. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou odporcu, že na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obchodného zákonníka, pretože okresný súd Zmluvu o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012 správne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zároveň dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje niektoré zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a preto je v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. úver na jej základe poskytnutý potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak teda navrhovateľka uhradila odporcovi na základe uvedenej zmluvy viac ako jej bola zo strany odporcu poskytnutá čistá istina úveru (bez úrokov za poskytnutie úveru a bez poplatkov), tak vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, plnenie navrhovateľky titulom úrokov z úveru a poplatkov za poskytnutie úveru možno v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré na strane odporcu vzniklo tak, že navrhovateľka mu plnila úroky za poskytnutie úveru a poplatky za poskytnutie úveru bez právneho dôvodu. 12. Odporca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že by predmetná zmluva o úvere bola neplatná. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, že by okresný súd ako celok mal Zmluvu o úvere č. 601600223 zo dňa 09. 11. 2012 za neplatný právny úkon. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ustálil, že predmetná zmluva o úvere je ako celok platná, neprijateľná a teda neplatná je len zmluvná podmienka uvedená v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo znamená, že uvedená odvolacia námietka odporcu je neopodstatnená. 8. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že odvolanie odporcu je nedôvodné a neopodstatnené, preto odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).