Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/489/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213510 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213510.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. B., O. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o 900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01. 04. 2015 číslo konania 4C/193/2014 - 26, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Vo výroku o trovách prvostupňového konania m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 900,- Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 900,- Eur od 15. 11. 2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 89,56 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nemala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/, j/, a preto bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov s ohľadom na znenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže žalobca zaplatil žalovanému viac ako bol poskytnutý úver o sumu 900,- Eur, pričom sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú nepovažoval za dôvodnú, bol dôvod na vyhovenie podanej žalobe. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení aj s § 150 ods. 2 O. s. p. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný do veci samej a žalobca do výroku o trovách konania. 3. Žalovaný v podanom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že uzatvorená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto nemusí obsahovať ani náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch preto v danom prípade nemohol byť aplikovaný. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka nevylučuje, že na obchodnoprávne záväzky sa môžu použiť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to s ohľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva má všetky náležitosti podľa Obchodného zákonníka, pretože boli v nej označené strany zmluvy, jej predmet, ktorým bolo poskytnutie úveru ako aj to, že dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi jeho pohľadávku s príslušným úrokom. Keďže nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, tak nebola povinnosť do zmluvy uvádzať ani RPMN. Za daných okolností potom nebolo možné vyvodiť, že by sa žalovaný bol na úkor žalobcu obohatil, pretože tento plnil žalovanému len na základe podmienok ustanovených v zmluve. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu. 4. Žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal správnosť výroku o náhrade trov konania. V tejto súvislosti poukazoval na to, že podľa úspechu vo veci má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania. Nebol dôvod na krátenie trov podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že by v danom prípade pri podávaní žaloby išlo len o administratívnu prácu a ďalšie úkony, ktoré by predstavovali len odborne nenáročný proces. Podaná žaloba vychádza z konkrétnych okolností prípadu, takýmto spôsobom je nárok zo strany žalobcu aj uplatňovaný a pokiaľ si žalobca zvolil advokáta mimo miesta svojho bydliska, tak táto okolnosť nemôže byť na jeho ujmu, pretože ako právny zástupca sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov. Mohol si preto žalobca zvoliť advokáta aj mimo miesta bydliska, a ak tak urobil, má v takomto prípade nárok na náhradu trov v celom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách prvostupňového konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil. 6. Krajský súd predovšetkým poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do ustanovení § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Z vyššie uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 8. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, teda zákona č. 99/1963 Zb. Konanie v danej veci totiž začalo za účinnosti predmetného zákona, za účinnosti tohto zákona boli vykonávané procesné úkony, dokazovanie a bolo vyhlásené aj rozhodnutie vo veci samej. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. V danom prípade krajský súd, ako súd odvolací, musel rešpektovať aj daný stav, pretože to zodpovedá princípu právnej istoty, legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako aj začatého odvolacieho konania. Treba preto poukázať na čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov Zákona č. 160/2015 Z. z. V čase rozhodovania krajského súdu preto tento musel v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP aplikovať tie ustanovenia nového procesného poriadku, ktoré boli už v čase rozhodovania použiteľné v danom konaní, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O. s. p. použité súdom prvej inštancie. 9. Keďže odvolacie konanie začalo ešte pred 01. 07. 2016, tak v zmysle podaného opravného prostriedku zo strany žalovaného bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a v súvislosti s § 213 ods. 1 O. s. p. aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s tou výnimkou, ak by bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa alebo doplniť dokazovanie v danej veci v zmysle § 213 ods. 3 až 5 O. s. p. Ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. má porovnateľné ustanovenie § 379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorých je zrejmé, že odvolací súd je podľa novej procesnej úpravy viazaný rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi. Ustanovenie § 213 ods. 1 O. s. p. má porovnateľnú právnu úpravu v ustanovení § 383 CSP a § 384 ods. 1, 2 CSP. 10. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle platnej právnej úpravy mohol krajský súd preskúmať na základe podaného odvolania zo strany žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie, pretože aj nová právna úprava má porovnateľné ustanovenia oproti úprave platnej v zákone č. 99/1963 Zb. - O. s. p. 11. Krajský súd si preto musel vyriešiť aj otázku, či je viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie tak, ako ho zistil tento súd. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že strany sporu dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. v predvolaní na pojednávanie súdu prvej inštancie. Boli teda oboznámení s tým, že musia predložiť a označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Žalovaný sa na pojednávanie súdu prvej inštancie ospravedlnil, súhlasil s tým, aby bolo pojednávané aj v jeho neprítomnosti, pričom odkázal na podklady nachádzajúce sa v spise a jeho písomné stanovisko k podanej žalobe. Žalobca sa pojednávania súdu prvej inštancie riadnym spôsobom aj za prítomnosti svojho advokáta zúčastnil, pričom na tomto pojednávaní im bolo dané poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., pričom okrem tých dôkazov, ktoré už boli založené v spise, nenavrhli vykonať iné dokazovanie. Vzhľadom na uvedené aj s odkazom na ustanovenie § 383 CSP bol preto aj krajský súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by prichádzalo do úvahy opakovanie dôkazov zistených súdov prvej inštancie, ako aj doplnenie dokazovania, teda postup podľa ustanovenia § 384 ods. 1, 2 CSP. 13. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného vo veci samej dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje. 15. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným, preto neprichádzalo do úvahy použitie zákona č. 129/2010 Z. z. Strany sporu si totiž dohodli v danom právnom vzťahu použitie ustanovení Obchodného zákonníka a zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti zodpovedajúce použitému právnemu predpisu. 16. S takouto obranou žalovaného sa ani krajský súd nestotožňuje. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere dňa 30. 07. 2010, ktorá bola uzatvorená za platnosti zákona č. 129/2010 Z. z. v znení do 31. 10. 2010. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Predmetná úverová zmluva nespadá pod výluku uvedenú v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 17. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie je aj krajský súd toho istého názoru, že daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným podliehal ustanoveniu zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý bol platný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, a preto súd prvej inštancie použil tento právny predpis, lebo prihliadol na úpravu zabezpečujúcu lepšiu ochranu spotrebiteľa, keďže použitím Obchodného zákonníka sa žalovaný vyhýbal prísnejšej právnej úprave chrániacej postavenie spotrebiteľa. 18. Krajský súd len na objasnenie poznamenáva, že v zmluve o úvere bolo poznamenané, že dlžník si finančné prostriedky požičiava na výkon povolania. Toto sa však v konaní nepreukázalo, pretože z výsluchu samotného žalobcu na pojednávaní súdu prvej inštancie vyplýva, že si finančné prostriedky požičiaval na opravu rodinného domu, pričom uvedené údaje vypísal práve obchodný zástupca žalovaného a on predmetnú zmluvu len podpísal. Žalovaný v konaní nepreukázal opak. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto súd prvej inštancie správne zaoberal potom tým, či úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, má náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, keďže bolo preukázané, že zmluva mala písomnú formu. 19. Už zo samotného obsahu zmluvy správne aj súd prvej inštancie vyvodil, že uzatvorená zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovaným nemala náležitosti, ktoré ako obligatórne požadoval zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2. Táto obsahovala totiž len údaj, v akej výške veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky (800,- Eur), to, že bude musieť dlžník zaplatiť veriteľovi celkom 1.572,- Eur, teda požičanú sumu zvýšenú o 772,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 131,- Eur. Na zmluve je aj podpísané potvrdenie o tom, že žalobca prevzal finančnú hotovosť dňa 30. 07. 2010. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva musela mať všetky náležitosti už v čase jej uzatvorenia, čo splnené nebolo. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva neobsahovala údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/, j/, táto však neobsahovala ani údaj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak zmluva o úvere neobsahuje čo i len jeden obligatórny nárok, ktorý predpisuje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý spôsobuje nemožnosť posúdenia výšky plnenia spotrebiteľom, tak nastupuje v danom prípade sankcia uvedená v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Zmluva o úvere mala síce písomnú formu, ovšem neobsahovala tie obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto správne súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. 20. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca zaplatil na úver sumu 1.700,- Eur, pričom mu bola poskytnutá len suma 800,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný namietol premlčanie predmetného nároku, správne sa touto otázkou súd prvej inštancie zaoberal a uvedenú otázku aj správne posúdil a jeho záver o tom, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, považuje aj krajský súd za správny z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie. 21. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval odvolanie žalovaného do veci samej za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 22. Krajský súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade do úvahy prichádzalo krátenie trov na strane žalobcu. Žalobca mal v konaní úspech, preto v zmysle § 142 ods. 1 vtedy platného ustanovenia OSP mu patrila náhrada trov konania. Okolnosť, že žalobca si zvolil advokáta mimo miesta svojho bydliska, pričom ide o advokáta, ktorý sa zaoberá spotrebiteľsko- právnou agendou a zastupuje spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach, nemôže byť na ujmu samotného žalobcu, pretože právo voľby bolo vyslovene na jeho strane. Za dôvodné nepovažoval ani to, že zo strany právneho zástupcu žalobcu by pri podávaní podanej žaloby mohlo ísť o administratívne právne úkony, pretože v každej jednotlivej veci do žaloby právny zástupca musí uviesť konkrétne údaje týkajúce sa danej veci, na základe toho uviesť skutkové okolnosti týkajúce sa danej právnej veci, právne hodnotenie a návrh na rozhodnutie. Každá právna vec má svoje dané špecifiká, pričom treba poukázať na to, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil aj pojednávania, vyjadroval sa k podanej žalobe a podkladov, ktoré k podanej žalobe boli pripojené, s tým, že k podanej žalobe sa pri výsluchu samotný žalobca pripojil. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP má žalobca nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca mal úspech v odvolacom konaní a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, tak krajský súd priznal žalobcovi v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov prvostupňového a odvolacieho konania v danom prípade rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 23. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).