Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/881/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214031 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414214031.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobkyne F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej Advokátka kancelária JUD. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta, konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/205/2014-77 zo dňa 01. 06. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09294/14 zo dňa 30. 10. 2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, konajúc ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom (prvý výrok), odložil jeho vykonateľnosť (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a zaplatiť ich do rúk jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a žalovanému určil aj povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Opierajúc svoje rozhodnutie o § 4 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej aj ,,z. č. 244/2002 Z. z.“, alebo ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej v texte len ,,OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej v texte len ,,z. č. 129/2010 Z. z.“) uzavrel, že strany sporu dňa 17. 08. 2012 uzavreli zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni 500 € a žalobkyňa sa zaviazala mu vrátiť túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 370 €, t. j. spolu 870 € v desiatich mesačných splátkach po 87 €, počnúc dňom 12. 09. 2012 na účet veriteľa, špecifikovaného vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Toho istého dňa účastníci zmluvy uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu; v čl. I. tejto zmluvy sa konštatuje, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. V bode 2 tohto článku je definované rozhodcovské konanie na účely tejto zmluvy, ide o konanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa čl. I. bod 1 tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení Rozhodcovského poriadku, štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle čl. II. bod 1 zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, alebo zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 09294/14 dňa 30. 10. 2014. Uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) istinu vo výške 86 €, známy úrok vo výške 112,72 €, známy úrok z omeškania vo výške 37,06 €, poplatok vo výške 251,60 €, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 86 € od 11. 06. 2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 337,60 € od 11. 06. 2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 162,15 € a poplatok a upomienky vo výške 24 €, trovy rozhodcovského konania vo výške 258,54 €, a to v mesačných splátkach po 120 €, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci, nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru žalobcu ako fyzická osoba. Úverová zmluva spolu s rozhodcovskou zmluvou jej boli predložené vopred vyhotovené, do ktorých obchodná zástupkyňa dopísala len údaje a číslo zmluvy; nebola jej vysvetlená možnosť odmietnutia rozhodcovskej zmluvy, nemala vôbec vedomosť o tom, že by takúto rozhodcovskú zmluvu aj nemusela uzavrieť, nemala možnosť si vybrať nejaký iný rozhodcovský súd. Okresný súd konštatoval, že vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na účastníkov zmluvy v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva jednoznačne definičný rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, keď spotrebiteľská zmluva je pojmom širším. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou (v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.). Z § 1 ods. 8 citovaného zákona vyplýva, že ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani osobitných predpisov. Ust. §52 ods. 4 OZ pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Občiansky zákonník teda definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis konkrétne v ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého je spotrebiteľom len taká fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 17. 08. 2012 vyplýva, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľky, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ), pričom žalobkyňa má postavenie spotrebiteľky aj v zmysle § 2 písm. a) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd preto konštatoval, že uzatvorením zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom založený spotrebiteľskou zmluvou, t. j. vzťah spotrebiteľský a zároveň je možné definovať uvedený vzťah ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol poskytnutý formou pôžičky (§ 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z.). Z tohto pohľadu okresný súd vyhodnotil aj námietku miestnej príslušnosti okresného súdu, vznesenú žalovaným v rámci vyjadrenia k žalobe na začatie konania. Keďže je predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý návrh podávala žalobkyňa ako spotrebiteľka, je na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci daná právomoc okresného súdu bydliska žalobkyne, t. j. Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 88 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len ,,O. s. p.“). Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, posúdil súd ako neprijateľnú s poukazom na ust. § 53 OZ, teda absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľkou nebola individuálne dojednaná. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň, ako zmluva o úvere, čo však ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobkyne pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď je tvorené predtlačenými údajmi, identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami pre vpísanie osobných údajov dlžníka, a potom už len predtlačenými dojednaniami špecifikujúcimi konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobkyňa nemala možnosť výberu iného rozhodcovského súdu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť voľby prijať, alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, pričom žalobkyni by museli byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu o rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľka mala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II. Rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už žalobkyňa nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobkyni absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase ,,zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Vzhľadom na uvedené skutočnosti právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem týchto skutočností okresný súd poukázal aj na to, že samotná zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [§ 9 ods. 2 písm. f)], úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru [§ 9 ods. 2 písm. i)], ročnú percentuálnu mieru nákladov [§ 9 ods. 2 písm. j)], priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 9 ods. 2 písm. y)]. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené obligatórne náležitosti, je nutné ju považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluva za bezúročnú a bez poplatkov, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená v rámci rozhodcovského konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a j) z. č. 244/2002 Z. z., pretože žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 14. 11. 2014, pričom žalobu na súd podala dňa 08. 12. 2014, t. j. v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote (§ 41 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z.). Na návrh žalobkyne odložil aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle §-u 40 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z., pretože napadnutý rozsudok je právoplatný a vykonateľný a vzniká reálna hrozba exekučného konania. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s poukazom na § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za tri úkony po 61,85 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu a účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2015), 2 x režijný paušál po 8,04 € (úkony v roku 2014), 1 x režijný paušál po 8,39 € (úkon v roku 2015). Priznal mu aj náhradu hotových výdavkov za stratu času, za účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2015 v zmysle §-u 17 ods. 1 vyhlášky, pri ceste z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť 2 x 200 min. za každú začatú pol hodinu 13,98 € x 14, spolu 195,72 €. Právny zástupca žalobkyne si z uvedenej sumy uplatnil len 50 % s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil na Okresnom súde Žiar nad Hronom aj na pojednávaní vo veci sp. zn. 5C/189/2014. Náhradu za stratu času si uplatnil vo výške 97,86 €. Právnemu zástupcovi priznal aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť dňa 01. 06. 2015 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobkyne za 464 km pri spotrebe 6,20 l na 100 km, pri cene paliva 1,389 €/l, paušálna náhrada 0,183 €, spolu 124,87 €. Aj z tejto sumy si právny zástupca žalobkyne uplatnil len 50 % s rovnakých dôvodov ako pri náhrade za stratu času. Súd mu teda priznal sumu 62,44 €. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 370,32 € (210,02 € + 97,86 € + 62,44 €) v zmysle §-u 149 ods. 1 O. s. p. do rúk právneho zástupcu žalobkyne. Keďže žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992Z. z. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 toho istého zákona podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 €. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v plnom rozsahu odvolanie. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, pretože súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania; už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluvy nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd (§ 19 Zákona o rozhodcovskom konaní). Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Argumentácia okresného súdu by v podstate vylučovala možnosť úplného znemožnenia využitia rozhodcovského konania pre žalovaného, a teda aj každého dodávateľa. Rozhodcovské konanie má plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, možno z mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ak takáto zmluva v danom prípade vôbec existuje, čo žalovaný popiera, vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch - zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Ide teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Nebol teda dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci. Okresný súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania a o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému. Žalobkyňa nemá status spotrebiteľa, preto na úhradu súdneho poplatku okresný súd zaviazal nesprávny subjekt. Vo veci navyše nebolo právoplatne rozhodnuté, konanie nemožno považovať za právoplatne ukončené, a teda nie je vylúčený ani plný úspech žalovaného vo veci samej vzhľadom na to, že voči rozsudku žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania za vyjadrenie vo výške 73,92 € (65,53 € ako 11/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. + režijný paušál 8,39 €). Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere dňa 17. 08. 2012 došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o úvere. Žalovaný si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Je v konečnom dôsledku v záujme žalovaného, aby spory boli so spotrebiteľmi boli riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude postavenie žalovaného oveľa výhodnejšie. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník v § 53 ods. 2, pretože spotrebiteľ nemohol zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ale ani rozhodcovskú zmluvu nijako ovplyvniť, zmeniť, upraviť znenie textu, vylúčiť dojednanie, pretože boli vopred predformulované a v takomto znení aj predložené spotrebiteľovi. Na základe neprijateľnej podmienky, a teda neplatného právneho aktu, nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovského súdu, ktorý vydal predmetný rozhodcovský rozsudok. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný. Pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v ďalšom len poukazuje. Okresný súd vec správne právne posúdil a podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci o žalobe rozhodol. 8. Žalobkyňa podala žalobu na začatie konania v zákonom stanovenej lehote. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalobkyňu (žalovanú v rozhodcovskom konaní) rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť v prospech žalovaného istinu spolu s príslušenstvom; rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť po doručení žalobkyni. V zákonnej lehote 30 dní žalobkyňa v zmysle § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní podala žalobu na všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd vykonal dôkazy navrhované stranami konania, dôkazy riadne vyhodnotil, a v odôvodnení svojho rozsudku logicky vyargumentoval. Vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo vlastne znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. pokiaľ žalovaný takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalovaným doložený listinami pripojenými k vyjadreniu k žalobe vo veci samej, okresný súd správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Krajský súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Zmluvná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória aj prax označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o rozpor práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.). Neobstoja tvrdenia žalovaného v odvolaní o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v jeho neprospech z dôvodu, že v konaní fakticky úspešný nie je a súčasne vzhľadom na túto skutočnosť, že mu bol nesprávne uložená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu strán v konaní, a zaviazal neúspešného žalovaného nahradiť úspešnej žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v trovách cestovného a v náhrade za stratu času. Správne rozhodol okresný súd aj o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ako účastníkovi v konaní neúspešnému. 10. Z dôsledku úspechu žalobkyni v odvolacom konaní jej krajský súd priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. 11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).