Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/791/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214719 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414214719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., K. P. č. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., IČO: 47241403, so sídlom v Žiari nad Hronom, Alexandra Dubčeka č. 386/10, v mene ktorého pred súdom koná X.. I. V., advokátka a konateľka, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/214/2014-61 zo dňa 20.04.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13764/14 zo dňa 13.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, ustanoveným rozhodcom X.. Q. Y. (prvý výrok), odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku (druhý výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 212,74 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 18.01.2013, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi sumu 400,- € a žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 392,- €, t.j. spolu 792,- € v jednej splátke v sume 792,- € do 18.01.2014; celkový poplatok spojený s úverom bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru v sume 156,60 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy v sume 235,40 €; výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 98 %; výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bola 40,60 %. 1.3 Dňa 18.01.2013 uzavreli žalobca a žalovaný aj rozhodcovskú zmluvu, kde v zmysle článku I bod 1 sa konštatuje, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35922761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8; v zmysle článku I bod 2 rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa článku I bod 1 tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení rozhodcovského poriadku, štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; v zmysle článku II bod 1 zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek alebo zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa výpovede žalobcu uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo podmienkou poskytnutia predmetného úveru. 1.4 Na základe podanej žaloby žalovaného Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, v konaní pred ustanoveným rozhodcom X.. Q. Y., rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 13764/2014 dňa 13.11.2014; v zmysle uvedeného rozhodcovského rozsudku bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému známy úrok v sume 146,59 €, známe úroky z omeškania v sume 5,96 €, poplatok v sume 335,40 €, trovy mediačného konania v sume 154,75 € a trovy rozhodcovského konania v sume 192,97 €, a to v mesačných splátkach po 80,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 1.5 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uzavretím zmluvy o úvere vznikol medzi žalobcom a žalovaným spotrebiteľský vzťah; námietku miestnej nepríslušnosti súdu vznesenú žalovaným preto nepovažoval za dôvodnú, pretože „na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný súd podľa bydliska žalobcu ako spotrebiteľa“; rozhodcovskú zmluvu posúdil súd ako „neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa; podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky bola skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná; na tom nič nemení skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, pretože táto skutočnosť sama osebe ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli žalobcu pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku; povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj vopred formulované znenia rôznych variantov zmlúv, resp. zmluvných ustanovení; tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie spornej rozhodcovskej zmluvy, ktoré má povahu formulára, obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, ktorý je tvorený predtlačenými údajmi identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami pre vpísanie osobných údajov dlžníka a potom už len predtlačenými dojednaniami špecifikujúcimi konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobca nemal možnosť výberu iného rozhodcovského súdu“; súd prvého stupňa uviedol, že „dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, nakoľko z výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že mu bolo oznámené, že v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy by nemohol čerpať poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalobcovi by museli byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní; rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán“; v danom prípade z rozhodcovskej zmluvy podľa súdu prvej inštancie „nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť; rozhodcovská zmluva navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou; veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v článku II rozhodcovskej zmluvy; po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom“; podľa súdu prvej inštancie „spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy; takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol; takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti“; na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že „právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku“. 1.6 Súd prvého stupňa navyše dospel aj k záveru, že „samotná zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; aj keď v zmluve je uvedené, že žalobca splatí požičané finančné prostriedky v jednej splátke v sume 792,- € do 18.01.2014, z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že pri uzavretí predmetnej zmluvy boli žalobcovi zo strany obchodného zástupcu žalovaného predložené šeky vypísané žalovaným, v zmysle ktorých mal poskytnuté finančné prostriedky splácať po dobu 24 mesiacov, čiže formou splátkového kalendára, a nie formou jednej splátky“; vzhľadom na to súd prvej inštancie konštatoval, že „medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nebolo preukázané, že by úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, mal splatiť v lehote, nepresahujúcej tri mesiace; je zrejmé, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou a súčasne spotrebiteľským úverom poskytnutým vo forme pôžičky, pričom v zmluve absentuje podstatná náležitosť, vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, a to určenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a táto skutočnosť spôsobuje následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov“. Súd prvej inštancie mal preto preukázané, že v prejednávanom spore sú splnené podmienky na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku, nakoľko žalobca popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a súčasne pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa; súd prvej inštancie súčasne na návrh žalobcu odložil aj vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, pretože napriek žalobe o jeho zrušenie je do právoplatného skončenia konania právoplatný a vzniká reálna hrozba exekučného konania, ktorá vyplýva z upomienok žalovaného. 1.7 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a 3, § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j), § 41 ods. 1a § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31.12.2014); ďalej s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 25.05.2015 (č.l. 77-81 spisu). Nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie; namietal, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou podmienkou len dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní; predmetná rozhodcovská zmluva dohodnutá so žalobcom je však tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto už len z tohto pohľadu nevyžaduje od žalobcu, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní; žalobca mal teda právo kedykoľvek sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo; žalovaný navyše zdôraznil, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí; dôležité je teda len to, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa nebolo dotknuté, pretože mal právo obrátiť sa skôr ako dodávateľ so svojim nárokom z titulu porušených práv na všeobecný súd alebo mal možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie súdu prvej inštancie by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre každého dodávateľa, pričom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu úplne zakázať rozhodcovské konanie, ale iba úmysel obmedziť ho; predmetné ustanovenie je navyše potrebné vykladať v súlade s príslušnou smernicou, ktorá zakazuje len dojednania, podľa ktorých by musel spotrebiteľ riešiť spory výhradne arbitrážou nepodliehajúcou právnym ustanoveniam, t.j. ktorá nemá oporu v príslušnej právnej úprave; v danom prípade má však rozhodcovské konanie oporu v príslušnom zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý nevylučuje ani nezakazuje arbitrabilitu spotrebiteľských sporov (prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva navyše aj z právnej úpravy spotrebiteľských úverov). Predmetné závery o prípustnosti rozhodcovských konaní v spotrebiteľských sporoch vyplývajú aj zo smernice č. XXXX/XX/A. o spotrebiteľskom úvere (článok 24 ods. 1), z príslušnej odbornej literatúry, judikatúry ako aj odporúčania komisie č. XX/XXX/ES o zásadách použiteľných za mimosúdne riešenie sporov. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere a uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, teda jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní majú strany rovné právne postavenie a žalobcovi boli doručené všetky relevantné písomnosti. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože nešlo o výnimočný prípad a ujma na strane žalobcu neprevyšuje prípadnú ujmu na strane žalovaného. Rovnako nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania žalobcovi podľa zásady úspechu, pretože v danom prípade ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. 2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.07.2015 (č.l. 88-89 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené. Vyjadril názor, že podľa viacerých rozhodnutí slovenských súdov je neprijateľnou podmienkou aj alternatívna rozhodcovská doložka, pretože jej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa musí rozhodcovskému konaniu podrobiť; súdy pri aplikácii § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka používajú teleologický výklad za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa; uvedený prístup neznemožní žalovanému rozhodcovské konanie, pretože má právo obrátiť sa so svojimi nárokmi na civilný súd; pri spotrebiteľských zmluvách sa musí žalovaný zmieriť so svojím nevýhodnejším postavením, nakoľko celá právna úprava spotrebiteľského práva je koncipovaná v prospech spotrebiteľa a zásada ochrany spotrebiteľa má prednosť pred zásadou rovnosti strán. Podotkol, že žiadny súd nerozhodol o vylúčení rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch a súdy rozhodli len o tom, že rozhodcovské konanie nie je možné spotrebiteľovi nanútiť, ale je potrebné sa so spotrebiteľom na rozhodcovskom konaní riadne dohodnúť, t.j. nenanútiť mu jedného rozhodcu, resp. rozhodcovský súd na vopred predtlačenom formulári. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, je povinný toto tvrdenie preukázať, keď túto povinnosť si žalovaný nesplnil, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a k tejto skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz; svoj názor žalovaný odôvodňuje len tým, že zmluva je na samostatnom liste, z tejto skutočnosti však nemožno usudzovať, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, pretože pri pohľade na ňu je zrejmé, že ide o formulár, kde je priamo určený rozhodcovský súd a spotrebiteľ nemá možnosť akejkoľvek zmeny. Argumentácia žalovaného o rovnosti strán v rozhodcovskom konaní nemá súvis s napadnutým rozsudkom, pretože súd prvej inštancie nevyčítal rozhodcovskému súdu porušenie zásady rovnosti strán, ale ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko žalovaný vyvíja úsilie na vymoženie prisúdenej pohľadávky je správne aj rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na absentujúci údaj o výške, počte a termíne splátok je predmetný úver bez úrokov a bez poplatkov, preto žalovaný nemá nárok na žiadne finančné prostriedky, nakoľko istina mu už bola zaplatená. Na základe uvedeného považoval rozhodnutie súdu za správne, súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 2.3 Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručil odvolací súd žalovanému do vlastných rúk dňa 17.10.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 91 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.) 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a postavenia žalobcu ako spotrebiteľa ani skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože proti tomuto záveru nevzniesol žalovaný v podanom odvolaní žiadne námietky. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním popísal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku; z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 18.01.2013, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 400,- €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok v sume 392,- €, t.j. spolu sumu 792,- € v jednej splátke do 18.01.2014; žalobca a žalovaný uzavreli rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.01.2013, podľa ktorej spory zo zmluvy o úvere budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom podľa výberu žalobcu; na základe žaloby žalovaného vydal rozhodcovský súd sporný rozhodcovský rozsudok. 4.7 Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa; predmetná rozhodcovská zmluva nebola so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná; skutočnosť, že rozhodcovská zmluva netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v rovnaký deň ako zmluva o úvere, neodôvodňuje záver, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli žalobcu pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku; povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj vopred formulované znenia rôznych zmluvných ustanovení; tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktoré má povahu vopred pripraveného formulára, ktorého obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť; dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že žalobcovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní; ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán; v danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný už vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru predpokladal uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodovanie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní (v článku 13 všeobecných podmienok žalovaný uviedol, že „pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu“); následne žalovaný ako veriteľ podaním žaloby na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v samotnej rozhodcovskej zmluve; po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať žalobu na všeobecný súd a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu; navyše v rozhodcovskej zmluve bol vopred výlučne zo strany žalovaného určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bol oprávnený rozhodovať spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, keď takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní (rozhodcovskej zmluve), rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom a žalobca dôvodne namietol platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). 4.8 Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného vecného charakteru v prvom rade sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie pokiaľ tento dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a preto bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, podľa ktorého uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a poskytnutia úveru, ktorá skutočnosť vylučuje tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, keď pre iný záver neponúkol žalovaný žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy. Okrem toho tvrdeniu žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy odporuje aj skutočnosť, že obsah rozhodcovskej zmluvy bol vopred pripravený vo formulárovej podobe, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy a samotné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní nie je vylúčené ani v prípade spotrebiteľa, musí však ísť skutočne o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, ktorá odzrkadľuje skutočnú vôľu zmluvných strán na riešení prípadných sporov týmto spôsobom (pre ilustráciu s obsahovými náležitosťami rozhodcovskej zmluvy a materiálnymi predpokladmi jej uzavretia minimálne v rozsahu ako podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). 4.9 Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o odložení vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku, pretože bolo v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ktorý žiadne konkrétne kritériá dôvodnosti návrhu na odklad vykonateľnosti nestanovil; odklad vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku s poukazom na negatívne dopady prípadného exekučného konania vedeného na jeho podklade v majetkovej sfére žalobcu je preto aj podľa odvolacieho súdu dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v konaní; nakoľko právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania účinná od 01.01.2015 viaže pokračovanie v konaní po zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na návrh účastníka (na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31.12.2014) bolo dôvodné rozhodnúť aj o trovách konania, pretože nie je isté, že po zrušení rozhodcovského rozsudku bude konanie o pôvodnej žalobe pokračovať. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca nepodal žalobu včas v zákonnej tridsaťdňovej lehote od doručenia sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, z obsahu spisu vyplýva opak, pretože rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 09.12.2014 (č.l. 27 spisu) a žalobu doručil súdu prvej inštancie dňa 22.12.2014 (č.l. 1 spisu). 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené (body 4.6 až 4.9 odôvodnenia) je však napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a vytýkané vady odvolací súd v rozhodnutí alebo v procesnom postupe súdu neidentifikoval. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).