Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010214 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010214.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jozefa Ryanta, o odvolaní obžalovaného H. U. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/79/2015 zo dňa 22.06.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. U. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. U. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po spoločnej predchádzajúcej dohode dňa 15.11.2014 asi o 00:50 hod. začali spolu s obvineným T. R. búchať na vchodové dvere rodinného domu na adrese X. XXX/X v M. Q. F., pričom keď ich majiteľ domu H. D., nar. XX.XX.XXXX, odmietol pustiť dnu, tak doposiaľ nezisteným spôsobom vyrazili dvere domu a napriek jeho nesúhlasu vošli dnu, pričom obvinený T. R. mu jednou rukou vykrútil ruku za chrbát a druhou mu odzadu chytil krk tak, že mu hlavu tlačil smerom k zemi a takto ho odtlačil až do spálne domu, kde ho sotil na posteľ a rukou ho pridržiaval za krk, aby sa nepohol a zatiaľ obžalovaný H. U. prehľadával dom s tým, že od H. D. žiadali peniaze, no asi o 01:15 hod. ich vyrušila privolaná hliadka polície a zadržala, pričom konaním obžalovaného nedošlo k takým zraneniam poškodeného, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a ani nedošlo k odcudzeniu žiadnych vecí. Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 5, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to i prostredníctvom svojho obhajcu. Vyslovil názor, že jeho konanie malo byť posúdené ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., keďže z jeho strany k žiadnemu fyzickému násiliu voči poškodenému H. D. nedošlo. Nevylučuje, že predmetom útoku bol majetok poškodeného, ale v žiadnom prípade nie telesná integrita a osobná sloboda. K žiadnemu násiliu alebo hrozbe bezprostredného násilia z jeho strany voči poškodenému nedošlo. Aj spoluobžalovaný R. uviedol, že cestou do rodinného domu ho upozornil, aby nepoužil násilie voči poškodenému. Poškodený tiež uviedol, že sa mu nevyhrážal a nepoužil voči nemu násilie. Poukázal tiež na to, že so spolupáchateľom neboli zamaskovaní, chceli si len vypiť a nezáležalo im na to, že ich poškodený opozná. Má tiež za to, že súd sa počas hlavného pojednávania nevysporiadal s tým, že rekonštrukciou sa mohli preukázať pohyby jednotlivých osôb, i to, či mohol svedok E. vidieť, čo sa v dome poškodeného deje. Súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi poškodeného a svedka E., čím je aj narušená miera hraničiaca s istotou, že sa skutku dopustil. Poukazuje tiež na to, že v právnej vete nie je výslovný odkaz na okolnosť zakladajúcu použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty (chýba odkaz na § 139 písm. d) Tr. zák.). Podľa neho mu súd uložil vysoký trest bez toho, aby vykonal komplexné dokazovanie. Má za to, že riadnym dokazovaním by sa preukázalo, že sa dopustil len trestného činu krádeže. Poukazuje na pojmové znaky trestného činu lúpeže, kde sa vyžaduje, aby páchateľ naraz napadol osobnú slobodu poškodeného a tiež aj cudzí majetok. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné. Obžalovaný sa od počiatku bránil tým, že za poškodeným išli aj so spoluobžalovaným so zámerom vypiť si alkohol, doznal, že síce do domu vnikli násilím tak, že vyvalil dvere, pretože ich poškodený nechcel vpustiť, avšak žiadne násilie, ani hrozbu násilia voči poškodenému následne nepoužil. Predtým chcel dvere vypáčiť, čo sa mu však nepodarilo. Poukázal na to, že svojho spoločníka upozornil ešte pred vniknutím do domu, aby nepoužil násilie, či hrozbu násilia voči poškodenému. Z predchádzajúcej trestnej činnosti vedel, že by to zakladalo znaky trestného činu lúpeže. Potvrdil, že so spoločníkom pýtali od poškodeného peniaze, ktorý im tvrdil, že ich nemá a preto prehľadával skrine, aby ich našiel. Následne prišli policajti. Poškodenému nič nezobrali. Aj svedok T. R. (pôvodne spoluobvinený) povedal, že obžalovaný sa ho pýtal, či nepôjdu kradnúť do domu poškodeného. Keď sa s návrhom stotožnil, prišli k domu poškodeného, na ktorého kričali, aby im otvoril. Poškodený spoza dverí kričal, aby odišli, že zavolá políciu. Napokon obžalovaný dvere vykopol. Keď vnikli do chodby, poškodený sa na neho zahnal, preto ho chytil za ruku, posotil ho, aby išiel pred ním. Poškodeného chytil za ruku, odviedol ho do jednej z miestností, kde ho posadil na posteľ. Obžalovaný mu povedal, aby poškodeného zahovoril a hľadal po skriniach peniaze. Ich ďalšiemu konaniu bolo zamedzené príchodom policajtov. Potvrdil tiež, že obžalovaný mu hovoril, aby voči poškodenému nepoužil násilie. Poškodený na druhej strane uviedol, že v inkriminovaný deň po polnoci počul búchanie na dvere s tým, že niekto kričal, že si chce vypiť. On však neotvoril a kričal, aby odišli, inak zavolá políciu. Potom dvere vykopli a vnikli k nemu do domu. Boli dvaja. Po ich príchode ho nižší z nich (R.) chytil za ruku, tlačil ho do spálne, kde ho sotil na posteľ a držal za plece. Poškodený uvádzal, že potom, ako vnikli páchatelia k nemu, sa bál, chcel sa aj brániť, ale sa nedalo. Pýtali od neho peniaze, on však povedal, že nemá a vyšší z nich ich hľadal po skriniach. Obžalovaný si voči nemu násilne nepočínal. Aj tento svedok potvrdil následne príchod policajtov. Sused poškodeného - svedok W. E. uviedol, že sa zobudil na buchot na dvere poškodeného, pričom pred vchodovými dverami boli dve osoby, ktoré videl, keďže poškodený má pred vchodom nainštalované senzorové osvetlenie. Počul, ako poškodený komunikuje s týmito osobami a zrejme ich nechcel vpustiť do vnútra. Keď následne počul ranu a zvuk štiepajúceho sa dreva, videl, ako sa osoby dostali dovnútra, zavolal políciu. Keď osoby vošli dovnútra, jeden z nich chytil poškodeného za ruku a tohto tlačil pred sebou. Potom ho odviedli do jednej z izieb, kde tento svedok už nemal rozhľad. Videl však, že ďalší muž začal prehľadávať skrine. Tento svedok ich videl cez miestnosť, v ktorej sa svietilo a ktorá bola pri vchode a bolo z nej vidieť i na chodbu a čiastočne do ďalších miestností. Privolaní policajti - svedkovia Z. H. a T. Y. potvrdili, že dostali príkaz z operačného strediska ísť na miesto, kde malo dôjsť k prepadnutiu. Našli dom, ktorý mal otvorenú bráničku, vykopnuté dvere a v jednej z miestností boli 3 osoby. Poškodený bol vystrašený, páchatelia uvádzali, že si chceli len vypiť. Oboch páchateľov policajti zadržali. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že obžalovaný so spoločníkom vykopli dvere, keď ich poškodený nechcel pustiť do jeho domu. Následne chceli od poškodeného peniaze, ten im ich odmietol dať, preto spoluobžalovaný držal poškodeného a obžalovaný prehľadával skrine a hľadal peniaze. Keď sused poškodeného volal políciu, obžalovaný so spolupáchateľom boli na mieste činu zadržaní. Napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že nepoužil násilie voči poškodenému, ani sa mu nevyhrážal za účelom, aby jemu a spoločníkovi dal poškodený peniaze, správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchali na chránenej osobe - staršieho veku, ktorá mala viac ako 60 rokov. Násilím pritom v zmysle zaužívanej súdnej praxe sa okrem priameho útoku proti telu poškodeného rozumie aj násilie voči veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. V danom prípade obžalovaný vykopol dvere a použil násilie teda voči veci, v dôsledku čoho, ako uvádzal sám poškodený, mal strach, ani sa nepohol, chcel sa aj brániť, ale sa nedalo. Spoluobžalovaný poškodeného navyše chytil za ruku, ktorý urobil pohyb na obranu, keď ho držal za ruku, tlačil ho pred sebou a prinútil ho sadnúť si na posteľ, pričom mu bránil v pohybe držaním. Poškodený odpor ani nekládol, lebo si bol vedomý fyzickej prevahy obžalovaného a jeho spoločníka, ktorí boli mladší a fyzicky oveľa zdatnejší. Následne páchatelia žiadali od poškodeného peniaze. Keďže obžalovaný bez povolenia poškodeného vnikol do jeho obydlia spolu so spoločníkom tak, že vykopol dvere, dopustil sa aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože spoločne s ďalšou osobou vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Aj tohto prečinu sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, že vek obžalovaného - ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty nebol vyjadrený vo výrokovej časti odkazom na paragrafové znenie, túto skutočnosť nepovažuje krajský súd za podstatnú, pretože v odôvodnení rozsudku sa okresný súd s touto otázkou i za použitia príslušného ustanovenia náležite vysporiadal. Za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov je pritom hrozené trestom odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Obžalovaný bol už v minulosti dvakrát odsúdený za zločin lúpeže a preto sa spodná trestná sadzba zvyšovala v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. o polovicu rozdielu medzi vrchnou a spodnou trestnou sadzbou, teda o 30 mesiacov. Uložený úhrnný trest na 10 rokov potom aj krajský súd pokladá vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného za adekvátny a spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovaného. Správne si počínal okresný súd, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.