Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010466 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010466.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného M. G. za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 20. januára 2016 o odvolaní obžalovaného M. G. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 169/2015 zo dňa 30. 9. 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 169/2015 zo dňa 30. 9. 2015 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám u k l a d á obž. M. G. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného M. G. pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výroky o ochranných opatreniach zostávajú nezmenené. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 169/2015 zo dňa 30. 9. 2015 bol obžalovaný M. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. ktorého sa dopustil tým, že od presne nezistenej doby, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným C. E., si zadovažovali za účelom osobnej spotreby, ako aj za účelom predaja ďalším osobám omamné a psychotropné látky, pričom dňa 12. 2. 2015 o 20.20 h boli v obci Horné Hámre, okres Žarnovica, zastavení na osobnom motorovom vozidle VW Golf, ev. č. P. XXX R., kedy pri prehliadke vozidla dobrovoľne vydali polícii sklenený pohár a PVC sáčok, v ktorých sa nachádzalo spolu 80,10 g kryštalickej látky metamfetamínu s obsahom účinnej látky v priemere 55,6 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 1 132 obvykle jednorazovým dávkam, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok, uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov. Súčasne prvostupňový súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie. Rovnako tak podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému i ochranný dohľad v trvaní jedného roka a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil v súvislosti s vinou obžalovaného, že prijal vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania, ako i skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu a vo vzťahu k uloženému trestu prvostupňový súd konštatuje, že v prípade obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Naproti tomu žiadnu priťažujúcu okolnosť prvostupňový súd nezistil. Vzhľadom preto na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížil potom súd zákonom stanovenú hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Zároveň však v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. prvostupňový súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, kde sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný trest za obzvlášť závažný zločin, obžalovanému uložil súd i ochranný dohľad na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že obžalovaný je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách. Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie priamo do zápisnice z hlavného pojednávania samotný obžalovaný, t.j. možno konštatovať, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Toto svoje odvolanie obžalovaný doplnil prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane prísny, pričom podaním odvolania sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody kratšieho trvania. Poukazuje pritom na to, že jeho spoluobžalovaný C. E. uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, kedy mu bol uložený miernejší trest a to vo výmere 8 rokov, pričom sám uvádza, že trestnej činnosti sa dopúšťal, aby zabezpečil sebe a svojej priateľke ubytovanie, ktorá bola v tom čase tehotná. V písomných dôvodoch svojho odvolania však rozhodne namieta aplikáciu § 38 ods. 5 Tr. zák. prvostupňovým súdom, t.j. zvýšenie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Poukazuje pritom na ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. s tým, že na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Zdôrazňuje pritom, že bol vlastne týmto dvakrát potrestaný zvýšením trestnej sadzby a to jednak kvalifikáciou a jednak zvýšením dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Záverom svojho odvolania obžalovaný taktiež uvádza, že bude si musieť vykonať i trest 35 mesiacov a to v zmysle rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T 20/2013 a preto uložený trest prvostupňovým súdom vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Navrhuje tiež pri výroku o treste postupovať podľa § 39 Tr. zák., t.j. znížiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle cit. ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že časť odvolania obžalovaného týkajúceho sa nesprávnej aplikácie ust. § 38 ods. 5 Tr. por. je dôvodná. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti upravuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ust. ods. 4 nepoužije. Krajský súd v danom konkrétnom prípade vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, konštatuje, že právna kvalifikácia konania bola v prípade obžalovaného stanovená tak, že bola vzatá v súvislosti s aplikáciou ust. ods. 2 písm. a) § 172 i skutočnosť, že bol v minulosti za takýto čin odsúdený. Ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. upravuje konkurenciu okolností, ktoré jednak súčasne tvoria znak skutkovej podstaty s tým, aby sa zabránilo dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti páchateľovi trestného činu. Platí teda zásada subsidiarity doplnená o zásadu dvojitého pričítania, t.j. že páchateľ môže byť za naplnenie určitého znaku skutkovej podstaty potrestaný iba raz. Toto ustanovenie predstavuje hmotnoprávny ekvivalent procesnej zásady „ne bis in idem“. S poukazom na tieto ustanovenia je zrejmé, že spáchanie rovnorodého trestného činu v minulosti bolo jednak pričítané obžalovanému do právnej kvalifikácie a jednak na túto okolnosť prihliadol prvostupňový súd i pri zvýšení dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Takáto aplikácia zákona je nesprávna, pretože dvakrát postihuje páchateľa. S poukazom potom na tento nedostatok krajský súd v danom konkrétnom prípade obžalovanému zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o treste a obžalovanému ukladal trest v zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde pri zohľadnení zásad pre ukladanie trestu obžalovanému uložil trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý trest považuje primeraný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. V súvislosti s návrhom obžalovaného, aby mu bol uložený trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, krajský súd konštatuje, že doterajšia kriminálna minulosť obžalovaného, kedy sa obžalovaný opakovane dopúšťal závažnej trestnej činnosti i krádeží, kde inkriminovanej trestnej činnosti sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby z rovnorodého odsúdenia, nie sú dostatočné preto, aby bolo možné aplikovať toto ustanovenie Tr. zákona. Nemožno teda konštatovať, že v danej veci by išlo o nejaké mimoriadne okolnosti prípadu alebo že by v prípade obžalovaného išlo o závažné osobné pomery. Skutočnosť, že sa staral o tehotnú priateľku ešte neznamená, že musel páchať trestnú činnosť závažného charakteru. Rovnako tak argumentácia obžalovaného, že jeho spolupáchateľ bol potrestaný cestou konania o dohode a vine a treste nižším trestom je tak isto právne irelevantná, kde v prípade tohto obžalovaného mohli byť úplne iné osobné pomery obžalovaného (menší počet predchádzajúcich trestov a pod.), kde prokurátor takto mohol konať. Rovnako tak krajský súd poznamenáva, že prokurátor nemá povinnosť uzavrieť dohodu o vine a treste s každým obžalovaným, má iba takúto možnosť, ktorú mu dáva zákon a môže ju využiť, avšak nie povinnosť. Rovnako tak i v prípade ďalších možností mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody krajský súd konštatuje, že nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by aplikáciu iných ust. § 39 v danom konkrétnom prípade preukazovala. S poukazom potom na tento záver krajský súd konštatuje, že je namieste ukladať obžalovanému trest v zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. v rozpätí od 10 do 15 rokov, kde trest uložený na samej dolnej hranici je primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Záverom krajský súd konštatuje, že pri zrušení rozsudku prvostupňového súdu tento zrušil výlučne rozhodnutie prvostupňového súdu týkajúce sa záverov o uložení trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Zdôrazňuje pritom, že sa toto zrušenie netýkalo uložených ochranných opatrení a to - ochranného liečenia a ochranného dohľadu, ktoré krajský súd považuje za zákonné a dôvodné. Rovnako tak zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, je správne a to ustanovenie iba krajský súd prebral do svojho výroku. S poukazom potom na horeuvedené dôvody preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.