Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/713/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200018 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., štátna občianka SR a 2/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 15 395,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/1/2015-51 zo dňa 19. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010 uvedená v čl. VII. v bode 6., podľa ktorej: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky" je neprijateľná a vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluvná podmienka zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010 uvedená v čl. VII., bod 6, podľa ktorej: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná. Zároveň okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 15 395,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08. 04. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 923,50 €, ktoré sumy povolil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ splácať v splátkach po 200 € mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady rozhodnutím súdu prvej inštancie priznanej sumy, pod stratou výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej z nich. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 15 395,50€ spolu s 6,49% ročným úrokom z úveru, ako aj úrokom z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy od 2.4.2014 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola odporcami 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcom mimoriadny medziúver vo výške 15 100,-€. Odporcovia sa zaviazali až do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 81,67€ a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,16€. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 105,83€. Odporcovia porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, preto navrhovateľ listom zo dňa 26.3.2014 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval odporcov 1/ a 2/, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Odporcovia 1/ a 2/ peňažné prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala výšku 15 382,40€, pričom pozostávala z istiny vo výške 14 529,25€, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 853,15€. V ďalšom navrhovateľ poukázal na čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku v rátane príslušenstva. Na základe uvedeného navrhovateľ naďalej úročil istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,49% ročne. Súd vydal vo veci v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 19C 1/2015-22 zo dňa 24.2.2015, voči ktorému podal odporca 2/ v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. V odpore odporca poukázal na to, že Zmluva o stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, pričom navrhovateľ túto zmluvu aj v samotnom návrhu označil za spotrebiteľskú. Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Je nepochybné, že zmluvné podmienky v predmetnej úverovej zmluve neboli individuálne dojednané, nakoľko odporcovia nemohli podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, podmienky zmluvy boli vopred predtlačené. Z uvedeného dôvodu čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva, ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, považujú za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré umožňujú viacnásobný postih dlžníka pre prípad toho istého porušenia zmluvných povinností dlžníkom. Z uvedeného dôvodu žiadal odporca 2/, aby súd predmetný platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, výsluchom odporkyne 1/, odporcu 2/, oboznámením zmluvy o medziúvere a stavebno-spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2010, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.3.2014 s doručenkami, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci: Účastníci konania uzavreli dňa 16.12.2010 Zmluvu o medziúvere a stavebno-spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 15 100,-€ pri fixnej úrokovej sadzbe medziúveru na dobu 5 rokov vo výške 6,49% ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov medziúveru 7,40%, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov vo výške 19,72%. Odporcovia 1/ a 2/ sa zaviazali splácať stavebný úver splátkami vo výške 111,87€ mesačne s celkovým počtom splátok 107 a konečnou splatnosťou stavebného úveru do 30.9.2035. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru súd zistil, že navrhovateľ vyplatil odporcom medziúver v troch častiach - dňa 3.2.2011 vo výške 4274,75€ dňa 24.2.2011 vo výške 7.805,25€ a dňa 28.7.2011 vo výške 2890,-€. Súčasne dňa 3.2.2011 si navrhovateľ stiahol z účtu odporcov poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru vo výške 130,-€. Odporcovia platili predmetný úver nepravidelnými splátkami vo výške 111,87€, poslednou splátkou zo dňa 27.9.2013. Navrhovateľ v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstúpil od Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX a stavebno-spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 16.12.2010, a to listom zo dňa 26.3.2014, ktorý adresoval obom odporcom. Súčasne im oznámil, že dlžná suma k dátumu 26.3.2014 predstavuje 15 382,40€ a vyzval ich, aby uvedenú sumu uhradili do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporkyni 1/ dňa 31.3.2014 a odporcovi 2/ dňa 31.3.2014. Od uvedeného okamihu odporcovia na úver nepoukázali žiadne splátky. Odporkyňa 1/ v konaní pred súdom uviedla, že si brali stavebný úver za tým účelom, že chceli prerobiť rodinný dom. Tento úver spočiatku splácali riadne a včas. Neskôr mala zdravotné problémy, na základe ktorých prestala úplne pracovať. Z uvedeného dôvodu začali úver splácať najskôr len sporadicky a neskôr ho prestali splácať úplne. Navrhovateľa kontaktovala a žiadala o možnosť uhrádzať sumu v splátkach, čo jej však neumožnili. Majetkovým pomerom odporkyňa 1/ uviedla, že má len dôchodok vo výške 296,40€, iný príjem nemá. Žijú spolu s manželkou v rodinnom dome. Manžel má dôchodok vo výške 432,€, popri ktorom pracuje. Odporca 2/ v konaní pred súdom uviedol, že s výškou žalovanej sumy súhlasí. Pripojil sa ku skutočnostiam, ktoré uviedla odporkyňa 1/ ( manželka ) pokiaľ ide o čerpanie aj splácanie predmetného úveru. K majetkovým pomerom uviedol, že poberá dôchodok vo výške 432,-€, a pracuje na trvalý pracovný pomer, kde mesačne zarobí 350,-€ . Mesačne vynakladajú náklady na dom vo výške 150,- €, 50,-€ vynakladá manželka na lieky, ďalšie peniaze potrebujú na stravu a údržbu domu. Majú pôžičky rôznych inštitúciách, na pôžičku v spoločnosti Wüstenrot hradia mesačne 250,-€, a na pôžičku spoločnosti Profi Credit hradia splátky 2 x po 58,-€. Z uvedeného dôvodu odporcovia 1/ a 2/ požiadali súdom možnosť splácať žalovanú sumu v splátkach. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný čo do výšky uplatnenej istiny ako aj úroku z omeškania. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 16.12.2010 k uzavretiu zmluvy o medziúvere a stavebno-spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 - 62 Občianskeho zákonníka, čo nakoniec vyplýva aj z jej samotného znenia. Uvedená zmluva bola uzatvorená podľa špeciálneho predpisu č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, nakoľko bola uzatvorená za účelom stavebného sporenia a financovania bytových potrieb odporcov. Táto skutočnosť nemení nič na tom, že predmetná zmluva je súčasne aj zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania poskytovanie úverov väčšiemu okruhu spotrebiteľov a odporcovia 1/ a 2/ vystupovali v danom vzťahu ako spotrebitelia - fyzické osoby, ktoré čerpajú daný úver za účelom uspokojovania svojich potrieb ( stavebných potrieb), pričom predmetný úver si brali za iným účelom ako za účelom zamestnania podnikania, či výkonu povolania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom úver, ktorý odporcovia postupne čiastkami zo dňa 3.2.2011 vo výške 4 274,75€, 24.2.2011 vo výške 7.805,25€ a zo dňa 28.7.2011 vo výške 2 890,-€ vyčerpali, pričom predmetnou zmluvou sa zaviazali na predmetný úver poukazovať splátky vo výške 111,87€ v celkovom počte 107 splátok až do dátumu konečnej splatnosti stavebného úveru do 30.9.2035. Vzhľadom k tomu, že si odporcovia 1/ a 2/ neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu riadne a včas, pristúpil navrhovateľ ako veriteľ k odstúpeniu od zmluvy a požadoval od odporcov okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru v súlade s čl. VII. predmetnej zmluvy ako i príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uvedené odstúpenie od zmluvy navrhovateľ riadnym spôsobom doručil odporcom 1/ a 2/, a to obom dňa 31.3.2014. V uvedenom odstúpení súčasne navrhovateľ vyzval odporcov k okamžitému vráteniu poskytnutých úverových prostriedkov. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že celková dlžná suma k dátumu účinnosti odstúpenia od zmluvy (doručenia odstúpenia od zmluvy odporcom), predstavovala výšku 15 395,50€. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Navrhovateľ tieto skutočnosti súdu preukázal predloženými listinnými dôkazmi a odporcovia 1/ a 2/ tieto skutočnosti v súdnom konaní nerozporovali. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a odporcovia boli povinní vydať navrhovateľovi zostatok úveru vyčíslený navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie istiny vo výške 15 395,50 €. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd súčasne priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej istiny, a to od dátumu 2.4.2014 (odkedy ho požadoval navrhovateľ), nakoľko súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že k účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo k dátumu 31.3.2014 (kedy reálne odporcovia 1/ a 2/ prevzali odstúpenie od zmluvy). Odporcovia 1/ a 2/ sa teda dňom nasledujúcim po tomto dátume (01.04.2014) dostali do omeškania s vrátením plnenia z titulu zaniknutej zmluvy. Navrhovateľ však požadoval od odporcov úrok z omeškania až počnúc s dátumom 2.4.2014, teda až dňom nasledujúcim. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel aj pokiaľ ide o vyúčtovanie úroku z omeškania vo výške 5% ročne, nakoľko uvedený úrok z omeškania je vyúčtovaný v nižšej výške ako je kogentne ustanovená ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vykonávacie nariadenie vlády. Keďže súd je viazaný návrhom navrhovateľa, ktorého rozsah nemôže prekročiť, súd návrhu navrhovateľa v časti úroku z omeškania ako aj okamihu vzniku omeškania v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 153 ods. 3 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd návrh navrhovateľa v časti vyúčtovaného úroku zo zmluvy vo výške 6,49% ročne zamietol ako nedôvodný. Súd v súlade s § 153 ods. 3 OSP vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v ustanovení čl. VII. bod 6., podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky a to až do zaplatenia celej pohľadávky. Súd na danom mieste poukazuje na to, že zmluvné dojednanie tak podstatného obsahu sa nachádzalo síce v samotnom znení zmluvy, ktorá však bola koncipovaná na niekoľkých husto popísaných stranách malými písmenami. Už zo samotného koncipovania predmetnej zmluvy, ako aj z jej obšírnosti vyplýva, že sa jedná o formulárové znenie zmluvy, do ktorého obsahu nemali možnosť odporcovia ako spotrebitelia nijakým spôsobom zasiahnuť a vymieniť si prípadne zmenu obsahu tejto zmluvy. Zmluva obsahovala celý rad neprehľadných zmluvných podmienok zásadného charakteru tak, ako je to v prípade čl. VII. bodu 6. predmetnej zmluvy, ktorým sa odporcovia 1/ a 2/ mali zaviazať k tomu, že zaplatia navrhovateľovi zmluvne dohodnuté úroky v prípade odstúpenia od zmluvy až do doby zaplatenie celej pohľadávky, ktoré ustanovenie považoval súd za ustanovenie dojednané v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie nebolo s odporcami individuálne dojednané (navrhovateľ nepreukázal až do skončenia dokazovania vo veci samej opak), preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie preto vo výroku svojho rozhodnutia vyhlásil za neprijateľné, a teda je v súlade s § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd na danom mieste poukazuje na ustálenú súdnu prax v tom smere, že v prípade zániku zmluvy a zosplatnenia úveru z akýchkoľvek dôvodov prináleží veriteľovi od doby zosplatnenia úveru len úrok z omeškania, nie už samotný úrok z úveru ako ho v danom prípade požadoval navrhovateľ. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku vo výške 6,49% ročne zo sumy 14 529,25€ od 2.4.2014 do zaplatenia, a v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v konaní deklarovali, že sa nachádzajú v ťaživej životnej situácii, súd povolil odporcom splácať žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a s trovami konania v splátkach vo výške 200,-€ mesačne, splatnými vždy do 20.dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý mal neúspech pomerne nepatrnej časti ( úroku z úveru) plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva z náhrady súdneho poplatku vo výške 923,50€“. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vymedzenej vo výroku rozsudku, ako aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých častiach nesprávne a to v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vymedzenej vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku a v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, avšak týka sa hlavného predmetu plnenia a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo bolo individuálne dojednané. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je predmetom plnenia z úverovej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi a vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov z nich dlžníkom veriteľovi. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať od dlžníka úroky za poskytnutie úveru sa bez pochyby týka hlavného predmetu plnenia, preto je irelevantné, či bolo individuálne dojednané alebo nie. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nepochybuje o tom, že dojednanie, podľa ktorého môže žalobca aj po odstúpení od zmluvy požadovať v zmluvne dohodnuté úroky za poskytnutie úveru až do úplného splatenia úveru, je vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne. Právny predpis nestanovuje ako alebo v akom rozsahu sa musí zmluvná podmienka týkať hlavného predmetu plnenia. Z formulácie právnej normy podľa žalobcu vyplýva, že zmluvná podmienka môže akokoľvek upravovať hlavný predmet plnenia zmluvného vzťahu a za tohto predpokladu takáto zmluvná podmienka nemôže byť neprijateľná. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neaplikoval celú právnu normu, teda aj časť o negatívnej definícii neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale účelovo vyhľadával iba ustanovenia právneho predpisu a argumentáciu svedčiacu v neprospech žalobcu. Na základe zhrnutia záverov súdu prvej inštancie možno podľa žalobcu konštatovať, že ak dlžník poruší svoju povinnosť, v dôsledku čoho veriteľ využije svoje zákonné právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti, zhorší sa pozícia veriteľa, nakoľko veriteľ príde o nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. Zo záverov súdu prvej inštancie tak podľa žalobcu vyplýva, že pre dlžníka je prakticky výhodnejšie zmluvu porušiť, nakoľko potom nemusí platiť úroky po splatnosti úveru, ale len do momentu kým sa odstúpením od zmluvy nezačne veriteľ proti porušovaniu zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka brániť. Dlžník tak podľa žalobcu porušením zmluvnej povinnosti získa pre seba výhodnejšie postavenie, nakoľko sa „zbaví" povinnosti plniť v zmluvne dohodnuté plnenie - úroky za poskytnutie úveru. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že konanie, ktoré umožňuje v dôsledku porušenia povinnosti získať výhodu, ktorej podstata spočíva v neplatení úroku za poskytnutie úveru po odstúpení od zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi a nemala by mu prináležať právna ochrana. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázal žalobca v odvolaní na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32Cdo/ 2782/99, podľa ktorého: „Zmyslom a účelom ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dojednaných splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace. Veriteľ môže od zmluvy o úvere odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči dlžníkovi. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy“. V nadväznosti na uvedené odcitoval žalobca v odvolaní ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich veriteľovi úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda podľa žalobcu povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť veriteľovi aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že úrok za poskytnutie úveru je odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie však podľa žalobcu priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ len nárok na zaplatenie istiny, pričom žalovaní 1/ a 2/ majú stále finančné prostriedky od žalobcu požičané, doteraz ich nevrátili, ďalej majú možnosť ich užívať, resp. užívať to čo za ne nadobudli, preto ak je úrok za poskytnutie úveru cena za užívanie finančných prostriedkov, tak žalobca nevidí dôvod, prečo by nemal mať nárok na zaplatenie úroku z poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré mu dlžníkmi stále neboli vrátené. V závere odvolania žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie v zmluve dohodnutého úroku za poskytnutie úveru až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov je plne legitímny, pretože úrok za poskytnutie úveru bol v zmluve dohodnutý, pričom toto ustanovenie zmluvy, nemôže byť v zmysle negatívnej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v Občianskom zákonníku chápané ako neprijateľná zmluvná podmienka a na druhej strane tento nárok žalobcovi vyplýva aj z objektívneho práva, bez nutnosti úpravy takéhoto nároku v samotnej zmluve. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010, uvedená v čl. VII. v bode 6., podľa ktorej: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky", je neprijateľná a vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. 7. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zákonom č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom, zostali zachované avšak odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal už podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 8. Žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol: a) že nesprávne posúdil zmluvnú podmienku vymedzenú vo výroku rozsudku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek tomu, že táto zmluvná podmienka sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, b) že postupoval v rozpore s ust. § 502 Obchodného zákonníka, z ktorého znenia vyplýva, že dlžník je od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, čo podľa žalobcu znamená, že dlžník je povinný s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov zaplatiť veriteľovi aj dojednané úroky za poskytnutie úveru a to až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. 9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska uvedených odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka vymedzená vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku je neprijateľná zmluvná podmienka a vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, vecne správny. Úroky za poskytnutie úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru a to bez ohľadu na to, či sa jedná o riadnu, v zmluve dohodnutú splatnosť úveru alebo o mimoriadnu splatnosť úveru, ktorá nastala v dôsledku odstúpenia veriteľa od zmluvy pre porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka. Záver súdu prvej inštancie o tom, že veriteľovi patrí nárok na úrok za poskytnutie úveru len do splatnosti úveru, ktorý súd prvej inštancie premietol aj do záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania uvedeného v čl. VII, bod 6 Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010 má svoje opodstatnenie, pretože po splatnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako sankcia za omeškanie s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že pre dlžníka je prakticky výhodnejšie zmluvu porušiť, nakoľko nebude musieť platiť úroky, pretože a) do odstúpenia od zmluvy a s tým súvisiacej mimoriadnej splatnosti úveru patrí žalobcovi v pozícii veriteľa nárok na kapitalizovaný úrok za poskytnutie úveru, b) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru patrí žalobcovi v pozícii veriteľa nárok na úrok z omeškania v prípade omeškania s úhradou zosplatného úveru v lehote, ktorú veriteľ v odstúpení od zmluvy určil. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na prelomové rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, kde Krajský súd v Prešove uviedol: „Po zosplatnení úveru niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval aj úroky za poskytnutie úveru, pretože v opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, v rámci ktorého by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia pohľadávky a zároveň by si veriteľ naďalej pohodlne inkasoval zo zosplatnenej sumy úveru aj úroky za poskytnutie úveru.“ 10. Rovnako tak neobstojí ani argumentácia žalobcu vychádzajúca z ust. § 502 Obchodného zákonníka, pretože Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010 je zmluva spotrebiteľská, čo znamená, že pred aplikáciou Obchodného zákonníka má prednosť aplikácia Občianskeho zákonníka, tak ako to vyplýva z ust. 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015, ktorého aplikácia aj na daný právny vzťah je opodstatnená v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3 MCdo zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza: „Ustanovenie § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ 11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 12. 2010 uvedená v čl. VII v bode 6 zmluvy, podľa ktorej: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“, je neprijateľná a vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, tak pri správnej interpretácii ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že okresný súd túto zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú a keďže ako neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, nemohol neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky nezobrať na zreteľ, teda na ňu neprihliadať. Súdu prvej inštancie nemožno preto vytknúť nedostatočné odôvodnenie svojich záverov, keď argumentáciu o tom, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná použil na zdôraznenie záveru o jej neprijateľnosti. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).