Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/647/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200432 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200432.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľky: T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. č. XX, XXX XX Z. B., v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o, so sídlom 041 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu navrhovateľky o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 880 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/17/2015-35 zo dňa 14. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 59,84 €, € na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol tak že : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 880 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 880 € od 21. 01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 241,42 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2015 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 880,-€ spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu poukázala na to, že dňa 12.5.2014 došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu zmluvy o úvere č. 601600552, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1000,-€, odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 872,-€. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na to, že poskytnutý úver použila na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 87,20%. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 88,07%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je tak v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že z obsahu a povahy uzavretej zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko navrhovateľka pri uzatváraní aj plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka považovala výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver pre jej priamy rozpor so zákonom v súlade s § 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon. Náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktoré predstavujú sumu 480,50€ sú neprimerane vysokým nákladom. V ďalšom navrhovateľka poukazovala na znenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktorý v § 9 ods. 2 uvádza obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka pritom poukázala, že daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje minimálne náležitosti - druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto v súlade s § 11 ods. 1 predmetného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov požadovala navrhovateľka vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasila a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že obchodný zástupcovia a pracovníci spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. navrhovateľku riadne oboznámili so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom navrhovateľka pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom tejto zmluvy a súhlasila aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru pritom tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, t. j. sú vytlačené na zadnej strane rovnopisu zmluvy o úvere. Odporca ďalej uviedol, že je toho názoru, že zo Zmluvy o úvere č. 601600552 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nikdy nebola platne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Všetky údaje sú v zmluve uvedené jasne aj zrozumiteľne. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa odporcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že odporca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Navrhovateľke v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výška poplatku vyhovovala, keďže voči nej nenamietala, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od odporcu prevzala. Výška príslušného poplatku je pritom dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaná, a teda navrhovateľka mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť o tom aká je cena úveru. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, oboznámením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.5.2014, listiny s názvom „ Splátky a pokuty „, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 13.1.2015, vyjadrením odporcu ako i ostatnými listinnými dôkazmi, založenými v spisovom materiály a zistil nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľka uzavrela dňa 12.5.2014 s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke bezúročný spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám navrhovateľky vo výške 1000,-€ s tým, že navrhovateľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 872,-€, t.j. celkove zaplatiť sumu na úver 1872,-€. Celkové náklady spotrebiteľa boli pritom tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru (čo predstavuje sumu 391,50€) a administratívnych nákladov vo výške 480,50€. Dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na deň 18.5.2015. V zmluve bola ďalej uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 87,20% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 44,79%. K zmluve odporca pripojil na osobitnej listine vypracovaný splátkový kalendár „ Splátky a pokuty“, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka mala predmetný úver zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 156,- € počnúc 18.6.2014, s poslednou splátkou 18.5.2015. Z predmetného dokladu zároveň súd zistil, že navrhovateľka celkove na úver poukázala sumu vo výške 1880,-€ celkove piatimi splátkami, s poslednou dňa 29.10.2014 vo výške 1352,-€. Navrhovateľka vyzvala odporcu výzvou zo dňa 13.1.2015 na vrátanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 880,-€ k dátumu najneskôr do 20.1.2015. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá prítomná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie u všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v plnom rozsahu. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky (ktorý nakoniec nerozporoval ani samotný odporca), že navrhovateľka dňa 12.5.2014 uzatvorila s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti nakoniec vyplývali aj zo samotného označenia zmluvy, nakoľko v záhlaví predmetnej zmluvy sa uvádza, že táto je uzavretá podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v platnom znení. Zmluva bola pripravená vopred na formulári bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľky zasiahnuť do znenia jej obsahu, t.j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd preto ex offo podrobil daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťoval, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v súlade s ustanovením § 52 - 62 Občianskeho zákonníka. Prieskumom danej zmluvy súd zistil, že celkové náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ (navrhovateľka) na predmetný úver zaplatiť predstavujú čiastku 872,-€, ktorá sa jednak skladá z úroku vo výške 39,15% ročne (391,50€) a jednak z administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vyčíslených na výšku 480,50€. Celkove náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ na úver zaplatiť, tak predstavujú takmer 90% z poskytnutej istiny úveru, takéto dojednanie preto nemôže požívať právnu ochranu. Tak dojednanie o úroku ako aj o administratívnych nákladoch spojených s poskytnutím úveru je neprijateľným zmluvným dojednaním pre ich výšku. Pokiaľ ide o vyúčtovaný úrok, súd uvádza, že z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktoré poskytujú banky spotrebiteľom v rovnakom období pri obdobnom type úveru a lehoty splatnosti vyplýva, že úrokové miery sa v danom období (t. j. druhý štvrťrok 2014 ) pohybovali v priemere na hodnote 8,04%. Aj keď súd zoberie do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú odporca na seba berie pri poskytovaní úverov spotrebiteľom, nemôže úrok dohodnutý v zmluve spĺňať požiadavku primeranosti tak, ako to požaduje Občiansky zákonník. Taktiež ani poplatok účtovaný za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 480,50 €, nebol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaný primeraným spôsobom pokiaľ ide o jeho výšku. Nie je totiž únosné, aby nebanková spoločnosť účtovala spotrebiteľom za poskytnutie úveru poplatok vo výške polovice hodnoty poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie ohľadne úroku z úveru ako aj dojednanie o odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Záverom súd podporne poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy, a to konkrétne podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. i) predmetného zákona ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) predmetného zákona. Súd na danom mieste poukazuje na to, že uvedenie údaja o výške úroku v zmluve percentom ako aj číselne nepostačuje v súlade so znením § 9 ods. 2 písm. i), ktoré vyžaduje uvedenie konkrétnych podmienok, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ktoré predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Taktiež pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva takéto ustanovenie neobsahuje. Pokiaľ sa aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere konštatovalo, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je dátum 18.5.2015, navrhovateľka súčasne súdu predložila rozpis splátok, ktorý jej bol predložený spolu so zmluvou, z ktorého vyplýva, že účastníci zmluvy sa zároveň dojednali na splácaní predmetného úveru splátkami v celkovom počte 12 splátok s výškou mesačnej splátky 156,-€. Uvedená skutočnosť sa musí však v zmysle § 9 ods.2 písm. k) ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nachádzať pred podpisom zmluvných strán na zmluve, nemôže tvoriť len jej prílohu. Pokiaľ si odporca s navrhovateľkou (spotrebiteľkou) dojednal konkrétne splátky predmetného úveru, tieto mali tvoriť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Samotný odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že zmluva ako taká obsahovala samotný text zmluvy a na rube zmluvy boli uvedené Všeobecné obchodné podmienky. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že predmetné splátky mohli tvoriť len prílohu tejto zmluvy a nie je vnútorný obsah. Obe vyššie uvedené skutočnosti (§ 9 ods. 2 písm. i) a k)) sú pritom dôvodom, pre ktorý je predmetný poskytnutý úver v súlade s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v platnom znení, bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za poskytnutý úver zaplatila ( spolu 1880,-€) a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá ( 1000,-€) bez právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia ( vo výške rozdielu medzi výškou zaplateného úveru a poskytnutým úverom ). Navrhovateľka požadovala od odporcu zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 21.1.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05% ročne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania zo dňa 21.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 14.5.2015) pri hodnote jedného úkonu účtovanej podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 51,45 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál 1 x 8,04 € ( za rok 2014) a 2 x 8,39 € (za rok 2015). Ďalej súd priznal navrhovateľke hotové výdavky účtované za stratu času právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 14.5.2015 v súlade s § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 37,52 účtované vo výške 1/5 z celkovej sumy (14 polhodín x 13,40 €= 187, 60 €) vzhľadom k tomu, že právny zástupca absolvoval na tunajšom súde v uvedený deň celkom 5 pojednávaní. Obdobným spôsobom súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (14.5.2005) osobným automobilom Opel Astra pri vzdialenosti 460km a spotrebe podľa technického preukazu 6,20l/100km vo výške 1/5 jeho výdavkov, ktoré vyčíslil v celkovej výške 123,65 € t.j. súd mu priznal sumu 24,73 €. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 241,42 €“. V súlade s § 204 OSP proti rozsudku podal odvolanie odporca, navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spotrebiteľský úver nebol poskytnutý za účelom osobnej spotreby navrhovateľky. Individuálne si dohodli podmienky v zmluve tak, že na základe vyplnenia formulára a overenia klienta boli dojednané podmienky a výška úveru na základe posúdenia bonity klienta. Úver nie je bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu, že neabsentuje výška, počet a termín splátok, úrokov a iných poplatkov, pričom to jasne preukázal vo svojom vyjadrení, na čo súd neprihliadol. Tvrdenie navrhovateľa o uvedení nepravdivého údaja RPMN a priemernej RPMN v zmluve je nepravdivé. V zmluve neabsentuje výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a poplatkov, dané údaje sa nachádzajú v dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 601600552 zo dňa 12. 05. 2014, ako nedeliteľnej súčasti zmluvy, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Dlžník sa v dohode zaviazal k splneniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 156 € vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 06. 2014, a teda do 18. 05. 2015. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda navrhovateľ musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Navrhovateľ vedel cenu úveru. Pokiaľ ide o uvádzanie úrokov a iných poplatkov, žiadal, aby odvolací súd vo veci aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-26/13 vo veci Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai / OTP Jelzálogbank Zrt zo dňa 30. 04. 2014 (č. l. 46) v spojení s dispozitívnym ustanovením § 502 Obchodného zákonníka, pričom podľa odbornej literatúry k podstatným častiam zmluvy o úvere nepatrí dohoda o výške úrokov. Úroky banky nie je možné porovnávať s úrokmi nebankového subjektu, nakoľko úvery poskytuje veriteľ z vlastných zdrojov. Dojednanie o termíne poskytnutia úveru, termíne vrátenia úveru ani dojednanie o výške úroku nie sú teda podstatné náležitosti zmluvy. Dohoda o výške úrokov nemusí byť v zmluve obsiahnutá. Pretože zákon má dispozitívne pravidlo v § 502 (Pelikánová, I.: Komnentář k obchodnímu zákoníku. 4. díl. Praha: Linde 1997, s. 375). Pokiaľ ide o poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, novelou zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č .132/2013 Z. z., účinným od 10. 06. 2013, podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhrada poplatkov, náhrada nákladov alebo iná odplata za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver, a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až § 715 Obchodného zákonníka. Odporca v odvolaní namietal, že v tomto prípade nemožno určiť neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 43 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá časť poplatku, ktorá by nebola prípadne prijateľná a odporca by mal naďalej nárok na primeranú výšku poplatku. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania za vyjadrenie k odvolaniu, t. j. základná sadzba 61,41 € plus režijný paušál 8,39 €. Uviedol, že predmetom konania je zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené tvrdenia odporcu o tom, že dojednanie o termíne poskytnutia úveru, termíne vrátenia úveru, výšky úrokov, nie sú podstatnými obsahovými náležitosťami takejto zmluvy považuje za nepochopiteľné. Odporca poukazuje na českú odbornú literatúru venujúcu sa Obchodnému zákonníku. Náležitosti podľa zákona 129/2010 Z. z. musia byť uvedené priamo v zmluve a nie v priložených listinách. Pokiaľ odporca predložil dohodu o plnení v splátkach, túto musel mať preukázateľne k dispozícii už počas konania pred súdom prvého stupňa, avšak ju nepredložil ako dôkaz, dohoda aj preukazuje, čo nebolo dohodnuté priamo v zmluve napriek tomu, že to vyžaduje zákon. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, ako ani údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v spojitosti s ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru. Celkové náklady vo výške 87,20 % ročne predstavujú preukázateľne neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 OZ hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru, ktorá nesmie byť neopodstatnene vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období na finančnom trhu, pričom táto v prvom polroku 2014 predstavovala niečo viac ako 8 %. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že odporca je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká (viac ako 10-násobne vyššia). Odporca sa pritom snaží v zmluve účelovo rozdeliť náklady na časť úrokov vo výške 391,50 € t. j. 39,15 € a na administratívny poplatok vo výške 480,50 €, t. j. 48,05 %, pričom tento administratívny poplatok sa neurčuje jednotne pre každý spotrebiteľský úver, naopak, jeho výška je priamoúmerná výške poskytnutého úveru, teda nejde o manipulačný poplatok za administratívu spojenú s vypracovaním zmluvy a jej zaevidovaním, ale o poplatok, ktorý v konečnom dôsledku v sebe inkorporuje časť úroku za poskytnutý úver. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu (§ 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil na tom istom skutkovom základe a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé a jednoznačné, že súd navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie má svoj pôvod (vychádza) v zmluve o úvere zo dňa 12. 05. 2014, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva. Sám odporca označil zmluvu ( formulár ) ako „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa § 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“. Správne potom prvostupňový súd aplikoval na predmetnú zmluvu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnym zákonom, a teda sa prednostne použije pri úprave vzťahov pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Prvostupňový súd správne vyhodnotil nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z.. a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa pís. l) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani podľa písm. i) úroková sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie. V súlade s § 11 odst. 1 zák. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporca napriek poučeniu v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP, ( že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada ), nepredložil dôkaz, ktorý predložil až v odvolaní - Dohodu o plnení v splátkach - nečitateľnú . Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr ako do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Odporca nepredložil žiadne dôkazy pred súdom prvého stupňa, ktorými by preukázal, že zmluva o úvere bola dojednaná individuálne, pričom v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno má dodávateľ (ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané), tiež pred súdom prvého stupňa nepredložil dôkaz a nepreukázal, že zmluva obsahuje : a) výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, b) podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby. Zákon 129/2010 Z.z.. presne uvádza, aké náležitosti okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, zároveň sú v zákone uvedené následky za nedodržanie náležitostí. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka mala plniť v splátkach, tvrdil to aj odporca v odvolacom konaní, avšak zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala určenie výšky, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Prvostupňový súd rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a na tento aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Pokiaľ odporca v odvolaní udáva a poukazuje na to, že súd mal posúdiť nárok podľa Obchodného zákonníka a odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-26/13 ako aj na komentáre k Obchodnému zákonníku Českej republiky, odvolací súd k tomuto nemohol prihliadnuť, pretože úprava spotrebiteľského úveru je upravená v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a tento nie je v rozpore s právom Európskej únie, toto ani odporca netvrdí. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah účastníkov, o ktorom niet pochýb, že je spotrebiteľským vzťahom, sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodeného zákonníka, ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25. 03. 2014, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis zák. č. 102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou, neobsahuje prechodné ustanovenia, to znamená, že od jej účinnosti, t. j. od 01. 04. 2014 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Na zmluvný vzťah účastníkov sa prednostne aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ( ako špeciálna úprava ). Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2), a preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Správne potom aplikoval súd na plnenie navrhovateľky v prospech odporcu ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keď jej plnenie, ktoré poskytla odporcovi naviac, oproti tomu, čo podľa zmluvy mala plniť odporcovi ( z dôvodu, že ide síce o zmluvu platnú, ale bez úrokov a poplatkov ) pokladal za plnenie bez právneho dôvodu a v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľke. Nedôvodná je vzhľadom na vyššie uvedené aj námietka odporcu o nesprávnom posúdení neplatnosti zmluvu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v rozsahu v súlade s § 212 ods. 1 OSP viazaný obsahom a dôvodmi odvolania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb a to celkom vo výške 59,84 €, zloženú z 51,45 € - odmena za jeden úkon právnej služby zo dňa 23. 07. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo veci samej (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) plus 8,39 € 1x režijný paušál (§ 16 ods. 3). Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v uplatnenej výške s tým, že trovy je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní (§ 160 ods. 1 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.