Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200445 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO:31 338 976 proti žalovanej V. T., nar. X.X.XXXX, bytom F., C. XXX/X, o zaplatenie 663,88 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým bol vo zvyšku návrh žalobcu zamietnutý potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 331,94 eur. Konanie v sume 86,52 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanej poplatku za vedenie účtu majiteľa - služby M., a to za rok 2008 vo výške 331,94 eur za rok 2009 331,94 eur, za rok 2010 29,10 eur, za rok 2011 28,56 eur a za rok 2012 28,86 eur. Úhrnne sa domáhal zaplatenia poplatkov vo výške 750,10 eur. Pred pojednávaním vo veci samej žalobca zobral čiastočne návrh späť, a to do výšky 86,52 eur, v ktorej navrhol, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie návrhu sa týkalo poplatkov za rok 2010 vo výške 29,10 eur za rok 2011, vo výške 28,56 eur a za rok 2012 vo výške 28,86 eur. Zotrval na návrh pokiaľ sa týka poplatku za rok 2008 a 2009 v úhrnnej výške 663,88 eur. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že poplatok za vedenie účtu za rok 2010 zaplatila vo výške 29,10 za rok 2011 vo výške 28,56, za rok 2012 28,86 eur. Čo sa týka poplatku za rok 2008 v tejto časti vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a čo sa týka poplatku za rok 2009 bola toho názoru, že výška tohto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol stanovený sumou 331,94 eur. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za rok 2008 vo výške 331,94 eur je premlčaný vzhľadom k zistenej skutočnosti, že žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. I. zo dňa 31.12.2008 poplatok za vedenie účtu majiteľa M. vo výške 331,94 eur s dátumom splatnosti 28.2.2009. Uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanej, ktorú vystavil dňa 31.12.2008, a preto súd posúdil plynutie štvorročnej premlčacej lehoty tak, že právo mohlo byť uplatnené prvýkrát na súde dňa 1.1.2009 a nie dňa 1.3.2009, ako tvrdil žalobca a od tohto času začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.1.2013 a z toho dôvodu žalobu v tejto časti pre jej premlčanie zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že dňa 4.1.96 žalovanému bol Strediskom cenných papierov SR zriadený cenných účet majiteľa cenných papierov na základe evidencie cenných papierov. V predmetnom roku 2008 v CDCP naďalej viedol žalovanému účet majiteľa a evidoval na ňom cenné papiere, čím mu vznikla povinnosť platiť žalobcovi poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Právny vzťah medzi žalovaným a SCP vznikol v zmysle ust. § 56 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle ust. § 57 zák. č. 600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papieroch na účtoch majiteľov cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s ust. § 58 cit. zákona z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. V súčasnosti ako aj v roku 2008 CDCP eviduje zaknihované cenné papiere v zmysle § 99 ods. 5 a § 105 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol priamo zo zákona na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov. Čo sa týka posúdenia premlčania uplatneného nároku žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vystavení CDCP postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 71 uvedeného zákona ukladá platiteľovi dane povinnosť vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. V čase vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti. Navrhovateľ určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu na deň 28.2.2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku ako aj samotné doručenie faktúry žalovanému. Dôkazom vystavenia faktúry je odpis faktúry, ktorý tvorí súčasť podaného návrhu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/72/2014 zo dňa 16.4.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu v Prešove, pričom konštatoval, že ust. § 340 ods. 2 Obchodného zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa príslušného zákona ak to neupravuje inak alebo i záväzky z porušenia práva pokiaľ neexistuje osobitná právna úprava. Ak je čas splnenie ( splatnosť) dohodnutý, spôsob jeho určenia, určuje ho veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, kedy ho o to požiada, teda keď už vznikol ako nárok. Samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval žalovanej poplatok za vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009. Tento nárok vymáhateľne na súde mohol byť prvýkrát uplatnený až po takto veriteľom určenej dobe splatnosti záväzku, najskôr mohol byť tento nárok uplatnený, na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom 1.3.2009. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku zrušil, resp. zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v sume 331,94 eur (úhrnne 663,88 eur a nahradí mu trovy konania). Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa , ktorým zamietol žalobu v sume 331,94 eur. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému uplatnenie poplatkov za vedenie účtu za rok 2008 vo výške 331,94 eur, za rok 2009 331,94 eur, za rok 2010 29,10 eur, za rok 2011 28,56 eur a za rok 2012 28,86 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný čiastočne uplatnený nárok zaplatil, a to za rok 2010, 2011, 2012 v celkovej výške 86,52 eur, súd konanie v tejto časti zastavil. Čo sa týka uplatneného nároku za rok 2008 vo výške 331,94 eur dospel k záveru, že tento nárok je premlčaný vzhľadom k tomu, že premlčacia doba začala plynúť dňa 1.1.2013 a žaloba bola uplatnená na súde dňa 25.2.2013 po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Žalobe vyhovel v časti uplatneného poplatku za rok 2009 vo výške 331,94 eur. Žalobca podal odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby vzhľadom k posúdeniu štvorročnej premlčacej lehoty a začiatku jej plynutia. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca faktúrou č. I. zo dňa 31.12.2008 fakturoval žalovanej poplatok za vedenie účtu majiteľa M. vo výške 331,94 eur. Vo faktúre je síce uvedený dátum splatnosti 28.2.2009, ale vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanej, ktorú vystavil dňa 31.12.2008 bol súd toho názoru, že právo žalobcu mohlo byť uplatnené po prvýkrát na súde dňa 1.1.2009 a nie dňa 1.3.2009 ako tvrdil žalobca. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu rozhodnutie v napadnutej časti výroku, v ktorej bola žaloba čiastočne zamietnutá ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z toho dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.