Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/955/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201103 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415201103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 644,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 06. 05. 2015, č. k. 5C/50/2015 - 42, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 644,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %, počítaný od 25. 01. 2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXXX dňa 06. 03. 2012 v bode 15.: "Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva", je neprijateľná. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 213,51 Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú považoval za spotrebiteľskú z dôvodov, ktoré vysvetlil na strane 9 napadnutého rozsudku, tým sa zároveň súd prvej inštancie vysporiadal aj so vznesenou námietkou miestnej príslušnosti. Ďalej súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere, aj keď spĺňa podmienku písomnej formy, neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Konkrétne neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na zistenie, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, žalobkyňa zaplatila spolu na poskytnutom úvere sumu 1.144,- Eur, je rozdiel v tejto sume, teda uplatnenú sumu 644,- Eur potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a zároveň priznal aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 213,51 Eur. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Rázne odmieta, že by Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola zmluvou spotrebiteľskou a odmieta aj skutočnosť, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, teda Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Obchodný zákonníka aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, preto je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Z ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä o spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Žalovaná v zmysle toho nesúhlasí s názorom súdu, že predmetné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou podmienkou, a pokiaľ by aj odvolací súd mal za to, že žalobkyňa je spotrebiteľka, toto dojednanie nijakým spôsobom nezhoršuje jej postavenie a v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou s odkazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z. z.), konštatuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Žalovaná sa domnieva, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Zmluvu o úvere nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nemusela obsahovať údaj RPMN. Žalobkyňa si úver vzala za účelom zamestnania, bola teda vyňatá z pod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľka. Zároveň žalovaná napadla aj výrok o náhrade trov konania, toto rozhodnutie považuje za predčasné a navyše nesprávne, keď zásada úspešnosti môže prejsť na druhú stranu sporu, pretože ešte nie je právoplatne rozhodnuté. Navrhuje zmenu napadnutého rozsudku tak, že nároky žalobkyne budú zamietnuté, eventuálne aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere trvá na tom, že ide o vzťah spotrebiteľský, teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo strany žalovanej, podľa ktorej sa majú strany úverovej zmluvy spravovať Obchodným zákonníkom, ide o za obchádzanie zákona v snahe vyhnúť sa posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou, ako spotrebiteľkou a žalovanou, ako dodávateľkou. Preto predmetná zmluva mala obsahovať obligatórne náležitosti zmluvy o úvere so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie týchto náležitostí. V tomto smere poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013 - 15, v zmysle ktorého vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu (úverovej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka), ktorým sa tento záväzok zakladá a ktorý má znaky „spotrebiteľskej zmluvy“ (t. j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých neurčitých prípadoch, pri uzatváraní ktorej je obvyklé, že spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť, pozn.), bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj podľa špeciálnej právnej úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa a tiež v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú úverovú zmluvu je teda potrebné radiť medzi spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pretože v nej absentovali obligatórne náležitosti, je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Žalovaná ma tak nárok iba na vrátenie ňou poskytnutej istiny úveru 500,- Eur, a keďže žalobkyňa uhradila sumu 1.144,- Eur, došlo v rozsahu 644,- Eur k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a tento v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, keď vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p. a odôvodnil ho v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., pričom tieto dôvody zodpovedajú ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 06. 03. 2012, ako spotrebiteľský právny vzťah. Žalobkyňa je v zmluve označená ako dlžníčka rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto vzťahu je v postavení spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu správne posudzoval okresný súd daný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou z hľadiska Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je správny aj záver o tom, že predmetnú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahovala obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona. 6. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v druhej výrokovej vete určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXXX dňa 06. 03. 2012 v bode 15.: "Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva", je neprijateľná, odvolací súd považuje aj tento výrok za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu a relevantnej právnej úprave. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 4 O. s. p. (obdobne ustanovenie § 298 ods. 2 CSP), v zmysle ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienku alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka, tak ako bolo vyjadrené v bod 15. zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, naviac má odvolací súd za to, že takéto dojednanie svojím obsahom možno považovať aj za obchádzanie zákona (konkrétne Zákona o spotrebiteľských úveroch). 7. Vzhľadom na prv uvedené odvolací súd považuje názor okresného súdu, ktorý posúdil nárok žalobkyne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, za správny. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej, že takéto plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. Okresný súd vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne predpisy. Tiež nemožno súhlasiť s námietkou žalovanej, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej posudzoval zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, je nedostatočne odôvodnený a k tomu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu najmä na strane 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdil, odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné. 8. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech. V súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal krajský súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).