Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/646/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201104 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415201104.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobkyne J. S., bytom U. XXX/X, S., XXX XX S., zastúpenej JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zaplatenie 458 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/42/2015-52 zo dňa 14. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“, je neprijateľná. Zároveň okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 458 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 458 € od 25. 01. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 181,69 € na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 458,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že zmluvou o úvere č. 603700997 uzavretou dňa 26.06.2012 došlo zo strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľovi vo výške 350,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 346,-€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom 24.07.2012. Ročná úroková miera tak predstavuje 98,84 %. Navrhovateľ použil poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil na účet odporcu sumu vo výške 808,-€, to znamená, že o 458,- € viac ako mal odporca nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy 458,-€ došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadal navrhovateľ vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadoval navrhovateľ aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako ani právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. V závere svojho vyjadrenia odporca namietol aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu vo veci konať. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne J. Q., oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2012, Všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie peňažného plnenia, prehľadom splácania úveru navrhovateľkou ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľka uzavrela dňa 26.06.2012 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 350,-€ a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 58,-€, počnúc dňom 24.07.2012. V predmetnej zmluve o úvere dlžník súčasne prehlásil, že predmetné peňažné prostriedky sú mu poskytované na „iný účel“ ako výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. K zmluve bol pripojený formulár Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Navrhovateľka podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného odporcom celkove na úver zaplatila sumu 808,-€. Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si úver v spoločnosti odporcu brala, nakoľko dcéra potrebovala drevo do domácnosti. Nepamätala si presne ako sa úver vybavoval, všetko za ňu vybavovala jej dcéra. Svedkyňa Monika Nárožná, dcéra navrhovateľky, v konaní pred súdom uviedla, že v čase poskytnutia úveru potrebovali súrne do domácnosti peniaze, pretože im došlo drevo. Z uvedeného dôvodu kontaktovala pracovníčku odporcu a všetko vybavovala za matku. Následne na úver platili splátky tak, ako im to dovoľovala finančná situácia. Matka bola v tom čase na starobnom dôchodku. Keďže meškali so splácaním úveru, zaplatili na úver aj pokuty. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že dňa 26.06.2012 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti nakoniec aj vyplývali zo samotného znenia zmluvy, nakoľko v prednej časti zmluvy o úvere je obsiahnuté prehlásenie navrhovateľky, že finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“ ako výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom, vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi konania v čl. 15 dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd v danom smere poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ nemá možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich znenia. Jedná sa o všeobecné podmienky (čo nakoniec vyplýva aj z ich znenia), ktoré odporca pripája ku všetkým zmluvám uzatváraným so spotrebiteľmi bez akéhokoľvek individuálneho prístupu k ich aplikácii. Jednotlivý spotrebiteľ nemá inú možnosť, len k takýmto podmienkam pristúpiť, alebo ich odmietnuť, a tak vylúčiť možnosť uzatvorenia zmluvy o úvere ako takej. Vzhľadom na umiestnenie takéhoto podstatného dojednania o režime, ktorým sa má daný zmluvný vzťah riadiť (bod 15 VOP) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľa. Súd považuje takéto dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s jediným účelom, a to obísť ustanovenia predmetného zákona koncipovaného na ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu túto zmluvnú podmienku súd s jej presnou formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 153 O.s.p. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za poskytnutý úver zaplatila ( spolu 808,- €) a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá (350,- €), bez právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia. Navrhovateľka požadovala od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 25.01.2015. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., t.j. vo výške 8,05% ročne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania zo dňa 03.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015) pri hodnote jedného úkonu účtovanej podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 31,54 € a tomu prislúchajúci režijný paušál 1 x 8,04 € (za rok 2014) a 2 x 8,39 € (za rok 2015). Ďalej súd priznal navrhovateľke hotové výdavky účtované za stratu času právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015 v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 37,52 € účtované vo výške 1/5 z celkovej sumy (14 polhodín x 13,40 € = 187,60 €) vzhľadom k tomu, že právny zástupca absolvoval na tunajšom súde v uvedený deň celkom 5 pojednávaní. Obdobným spôsobom súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (14.05.2015) osobným automobilom Opel Astra pri vzdialenosti 460 km a spotrebe podľa technického preukazu 6,20 l/100km vo výške 1/5 jeho výdavkov, ktoré vyčíslil v celkovej výške 123,65 €, t.j. súd mu priznal sumu 24,73 €. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 181,69 €. Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej. 3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v zákonom stanovenej 15. dňovej lehote v celom rozsahu odvolanie, pretože a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 písm. f/ OSP, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP. K jednotlivým dôvodom odvolania žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že rázne odmieta, že Zmluva o úvere č. 603700997 zo dňa 26. 06. 2012, uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, ako odmieta aj skutočnosť, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka. Zdôraznil, že súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia, na základe neplatnej zmluvy o úvere. Podľa žalovaného je teda a maiori ad minus nepochybné, že predmetná zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na jednej strane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že podľa jeho názoru Zmluva o úvere č. 603700997 zo dňa 26. 06. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou, na strane druhej svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovaného súd sa riadne nevysporiadal s charakterom Zmluvy o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012 a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je podľa žalovaného zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Podľa názoru žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú upravuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že takýto právny názor zastáva z toho dôvodu, že Zmluvu o úvere č. 603700997 zo dňa 26. 06: 2012 nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho podľa žalovaného predmetná zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj o RPMN. V závere odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje ani s tou časťou rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v prospech žalobcu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považuje za vydané predčasne a teda nesprávne, keďže o zásade úspechu v konaní možno podľa žalovaného definitívne uvažovať až po právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedených skutočností žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K obsahu odvolania žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 17. 07. 2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ žalovaný argumentuje aplikáciou Obchodného zákonníka, tak považuje za potrebné zdôrazniť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, preto v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je opodstatnená aplikácia Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 02. 06. 2013, kde sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že na daný prípad mali byť použité ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola dotknutá úverová zmluva uzavretá, Ústavný súd rovnako ako krajský súd nepopiera, že v danom prípade úverovej zmluvy ide o absolútny obchodno-právny záväzok, avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a ktorý má znaky spotrebiteľskej zmluvy (t.j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých neurčitých prípadoch, pri uzatváraní ktorej je obvyklé, že spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť), bolo potrebné tento záväzkovo právny vzťah posudzovať aj podľa špeciálnej právnej úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka“. Zároveň žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, kde sa uvádza „ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 5. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pretože takouto zmluvnou podmienkou si žalobkyňa v postavení spotrebiteľa jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie (§ 53 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Sporné zmluvné dojednanie sa nachádza v texte neprehľadných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli podpísané žalobkyňou ani žalovaným. Žalovaný žalobkyňu vopred neinformoval o právnych následkoch takéhoto zmluvného dojednania, ani ju nepoučil o možnosti odmietnuť takéto zmluvné dojednanie. Znenie a obsah predmetnej zmluvnej podmienky, v dôsledku ktorej sa zhoršuje postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, nemohla žalobkyňa vopred ovplyvniť, pričom žalovaný sa na jej základe snažil vyňať predmetný zmluvný vzťah spod ochrany právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorú sú pre žalobkyňu oveľa priaznivejšie a poskytujú jej vyššiu mieru ochrany ako ustanovenia Obchodného zákonníka, preto je táto zmluvná podmienka, ktorá ani nebola individuálne dojednaná podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká aj neplatná. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že predmetná zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo zmluvných dojednaní, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, tak ako uviedla v samotnom žalobnom návrhu a tiež v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere sa považovala odplata za poskytnutie úveru vo výške viac ako 98 % jednoznačne za odplatu v rozpore s dobrými mravmi, ale aj za odplatu výrazne vyššiu ako odplaty požadované inými subjektmi na finančnom trhu, čo musí byť súdu z jeho činnosti známe, vzhľadom na veľké množstvo obdobných právnych sporov, v ktorých vystupuje žalovaný. Zároveň je podľa žalobkyne potrebné, vzhľadom na chýbajúce obsahové náležitosti Zmluvy, považovať úver na jej základe poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že Zmluva o úvere č. 603700997 zo dňa 26. 06. 2012 nie je zmluva spotrebiteľská a preto nemusela obsahovať údaj o RPMN, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že so žalovaným uzatvorila napriek jeho účelovým tvrdeniam zmluvu spotrebiteľskú a zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňa všetky pojmové znaky vymedzené zákonom. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 39,93 €. 6. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. 8. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalovaným za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy uskutočnenej zák. č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 9. Žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol: a) že Zmluvu o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, s čím sa žalovaný nestotožnil, bez toho aby v odvolaní vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu uviedol právne relevantné argumenty, b) že svoj záver o tom, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú okresný súd nedostatočným spôsobom odôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, c) že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že zmluvné dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka, d) že záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného vzniklo v rozsahu sumy 458 € bezdôvodné obohatenie nie je správny, pretože absencia údaju o RPMN v zmluve nespôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, vzhľadom k tomu, že sa v danom prípade podľa žalovaného nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, d) že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, pretože záver súdu o tom, že žalobkyňa bola v konaní úspešná je vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo zatiaľ právoplatnosť, predčasný. 9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že Zmluva o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012 je zmluva spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, „ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa“. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o úvere správne podrobil kontrole z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 Občianskeho zákonníka) ako aj z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorých absencia v zmluve (v danom prípade údaj o RPMN - písm. j/, údaj o úrokovej sadzbe úveru vrátane podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie - písm. i/, údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov- písm. y/, údaj o konečnej splatnosti úveru - písm. f/), má podľa ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. V nadväznosti na uvedené okresný súd správne ustálil, že pokiaľ žalobkyňa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru zaplatila žalovanému o 458 € viac ako mala, tak na strane žalovaného vzniklo v rozsahu uvedenej sumy bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to plnením bez právneho dôvodu, ktoré je podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný povinný vydať žalobkyni. 10. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že Zmluva o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012 nie je zmluva spotrebiteľská a tiež zmluva o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny právne relevantný argument, prečo by predmetná zmluva nemala spĺňať charakteristiku zmluvy spotrebiteľskej a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda neuviedol v čom sú závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa na posúdenie Zmluvy o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012 nesprávne, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa na právny vzťah založený Zmluvou o úvere č. 6037000997 zo dňa 26. 06. 2012, odvolací súd uvádza, že prednosť aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy okrem znenia ust. § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 02. 06. 2013 ako aj z rozsudku NS SR sp. zn. 3 MCdo zo dňa 21. 04. 2015, kde NS SR zaujal stanovisko k aplikácii uvedeného ustanovenia aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou a kde NS SR výslovne uvádza: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy nespochybňuje v konečnom dôsledku v odvolaní ani samotný žalovaný, keď uvádza: „ Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný vzťah“. Uvedené tvrdenie žalovaného s ktorým sa v každom prípade možno stotožniť je v rozpore s argumentáciou žalovaného uvedenou v úvode odvolania, kde tak ako bolo vyššie uvedené žalovaný nesprávne uvádza, že súd prvej inštancie pochybil, keď predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, napriek tomu, že zmluvné strany sa dohodli, že na ich právne vzťahy sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Nesprávne je aj tvrdenie žalovaného o tom, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žiadne dojednanie v zmluve o úvere týkajúce sa aplikácie Obchodného zákonníka nemôže mať a ani nemá vplyv na to, či zmluva o úvere spĺňa alebo nie charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako táto charakteristika vyplýva z ust. § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, kde sa uvádza: „zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom“, pričom spotrebiteľom je podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. „fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania“, veriteľom je podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona „fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti“ a spotrebiteľským úverom je podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z. z. „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej formy pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi“. Žalovaný v odvolaní žiaden z uvedených atribútov zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespochybnil a okrem nesprávnej argumentácie týkajúcej sa aplikácie Obchodného zákonníka žiaden právne relevantný dôvod nesprávnosti záverov okresného súdu o tom, že Zmluvu o úvere č. 603700997 zo dňa 26. 06. 2012 je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v odvolaní neuviedol. 11. Pokiaľ žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol, že jeho záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nemá opodstatnenie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie veľmi jasne a zreteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i), písm. j), písm. k) a písm. y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, preto je úver na jej základe poskytnutý potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému o 458 € viac, než koľko predstavuje suma poskytnutého úveru, tak v rozsahu sumy 458 € vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré je v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný povinný vydať žalobkyni. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacia námietka žalovaného týkajúca nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku neobstojí. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v súlade s vtedy platným a účinným ust. § 157 ods. 2 OSP, ktorému v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie jasne a zreteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako vec právne posúdil a na základe akých skutkových a právnych úvah rozhodol. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia žalovaného týkajúca sa nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania nemá v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP, ktorému v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 zodpovedá ust. § 262 CSP oporu v zákone, pretože z uvedených ustanovení jasne a zreteľne vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a konanie na okresnom súde sa končí rozsudkom vydaným okresným súdom, čo znamená, že okresný súd opodstatnene v zmysle zásady úspechu upravenej v ust. § 142 ods. 1 OSP platnom a účinnom v čase jeho rozhodovania, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnej žalobkyni. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná; o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie. 14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).