Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/714/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201743 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415201743.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne S. G., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., J. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35807598, o 3 028 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/72/2015-29 zo dňa 13. mája 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu zamietol, keď mal za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa v súdenej veci premlčalo podľa ust. § 107 ods. 1 a ods. 2 OZ, k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Z prehľadu zo splátkového kalendára (čl.7) mal súd za dokázané, že „sumu 3 500 € vrátila žalobkyňa žalovanému 15. 06. 2012“, a preto od tejto doby začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota. Pre bezdôvodné obohatenie však platí aj subjektívna premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení vo februári 2015 od jednej kolegyni. Obrátila sa na právneho zástupcu a tomu udelila plnú moc 14. 02. 2015 a „10 dní predtým sa o týchto skutočnostiach dozvedela“. Podľa žalobkyne začala plynúť dvojročná subjektívna lehota od tohto termínu. Podľa § 2 Zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky platí, že o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa to týka; domnienka o platnosti vyhlásených Všeobecne záväzných právnych predpisoch je nevyvrátiteľná. Žalobkyňa v čase keď uzatvárala zmluvu o úvere vedela, že v zmysle uvedenej domnienky je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovanému okrem požičanej sumy nemusí platiť zvýšené náklady. Ak sumu vrátila 15. 06. 2012, od tejto doby začala plynúť subjektívna dvojročná lehota pri každej z jednotlivých splátok (15. 07. 2012, 15. 08. 2012, 15. 09. 2012, 15. 10. 2012, 15. 11. 2012). Každá z uvedených splátok je podľa názoru okresného súdu premlčaná najneskôr 15. 11. 2014, a pretože žalobkyňa podala návrh až 24. 02. 2015, urobila tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p., teda, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že je síce pravdou, že v právnom systéme Slovenskej republiky platí domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli v súlade so zákonom vyhlásené v Zbierke zákonov SR, no táto domnienka je len fikciou vedomostí. V prípade subjektívnej vedomosti sa však musí hovoriť o preukázateľnom stave mysle daného jedinca, na základe ktorého si reálne uvedomoval danú skutočnosť. To, že neznalosť práva neospravedlňuje, má právny význam v prípade, ak by sa žalobca obhajoval práve neznalosťou všeobecne záväzného právneho predpisu. V prípade, ak sa žalobkyňa domáha svojich práv, bolo by úplne v rozpore s účelom tohto ustanovenia, ak by jej bolo odopreté právo domôcť sa svojho nároku len preto, že už v čase jeho vzniku bola platná a účinná právna úprava, na základe ktorej jej tento nárok vznikol a ona o jeho existencii nevedela. Poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, napr. sp. zn. 33Odo/306/2005, 25Cdo/25/81/98, 33Odo/766/2002, v zmysle ktorých rozhodnutí z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa, teda, skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/121/2009 zo dňa 23. 02. 2011 a na podporu jej argumentácie uviedla aj uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 413/2013-9. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslila. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej v texte len „CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrário) CSP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Z obsahu spisu je zrejmé že žalobkyňa si požičala zmluvou o úvere č. 603700823 uzavretou dňa 24. 11. 2011 od žalovaného finančnú hotovosť vo výške 3.500 €, pričom v zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 3.028 € označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 15. 11. 2011. Zo splátkového kalendára (č. l. 7) vyplýva, že žalobkyňa zaplatila od 15. 12. 2011 vrátane do 15. 11. 2012 sumu 12 x 544 €, t. j. spolu 6.528 €. Tvrdila, že v rozsahu sumy 3.028 € došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a zo splátkového kalendára vyplýva, že suma 3.500 € (ktorá suma bola požičaná žalobkyni) bola splatená splátkou uhradenou dňa 15. 05. 2012. 6. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, v zmysle ktorého k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je určený aj začiatok objektívnej premlčacej doby. Suma 3.500 € bola zaplatená žalobkyňou v splátkach, pričom posledná splátka na zaplatenie uvedenej sumy bola zaplatená dňa 15. 06. 2012, a preto od tejto doby začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota. Pretože žalobkyňa podala žalobu 24. 02. 2015, žaloba bola podaná v objektívnej premlčacej lehote. 8. Pre bezdôvodné obohatenie platí aj subjektívna premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnená dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že ak žalobkyňa sumu 3.500 € vrátila 15. 06. 2012, od tejto doby začala plynúť subjektívna dvojročná lehota pri každej z jednotlivých splátok (15. 07. 2012, 15. 08. 2012, 15. 09. 2012, 15. 10. 2012, 15. 11. 2012), a že každá z uvedených splátok je premlčaná v dvojročnej lehote, najneskôr 15. 11. 2014. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí z toho dôvodu, že pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Ku skončeniu bezdôvodného obohacovania sa došlo až zaplatením poslednej splátky, t. j. 15. 11. 2012, preto subjektívna dvojročná lehota na premlčanie práva žalobkyne začala plynúť až týmto dňom a uplynula 15. 11. 2014. Záver o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, je preto nesprávny, vzhľadom na znenie ust. § 107 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zo slovného spojenia „oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu“ vyplýva, že musí ísť o vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a nestačí vychádzať len z predpokladu, že o tom oprávnený mohol vedieť. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného a nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Pod poznatkami ust. § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právne kvalifikácie, ale len znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo 3914/2012, sp. zn. 20Cdo/927/98). V rozhodnutí zo 14. 08. 2007 sp. zn. 30Cdo/2758/2006 NS ČR vyvodil, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšku. Rozhodujúci je subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 86/2010, sp. zn. 28Cdo 4812/2010). Ku skutočnej vedomosti oprávneného dochádza vtedy, keď oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia jeho právo žalobou na súde (viď rozhodnutie NS ČR 33Odo 306/2005. To, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23. 02. 2011. Z tohto hľadiska je irelevantná domnienka, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa to týka, a že domnienka o znalosti vyhlásených všeobecných záväzných právnych predpisov, je nevyvrátiteľná (porovnaj § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Ide síce o domnienku, ktorá nie je vyvrátiteľná, nezakladá však skutočnú znalosť oprávneného o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v súdenej veci. Zo slovného spojenia „...keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu...“ uvedeného v § 107 ods. 1 OZ nevyplýva, že má ísť o znalosť právnej kvalifikácie, ale len skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo 3914/2012 a 20Cdo 928/98). 9. Je možné, teda, zhrnúť, že právo navrhovateľky nie je premlčané, pretože žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až vo februári 2015, pričom žaloba na súde bola podaná 24. 02. 2015. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 OZ). 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).