Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/936/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201744 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415201744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., W. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 1 348 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/73/2015-48 zo dňa 06. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 79,76 € na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 348 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 26. 02. 2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd určuje, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 603700827 dňa 25. 11. 2011, v bode 16: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je neprijateľná. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, vo výške 303,47 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal vydania od žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 1348 € s úrokom z omeškania s poukazom na to, že zmluva, ktorú dňa 25.11.2011 uzatvoril so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a preto je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1400 €, kde bola dohodnutá odplata vo výške 1348 €, pričom žalobca zaplatil spolu na poskytnutom úvere sumu 2748 €. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň výšku odplaty za poskytnutý úver považoval za rozpor so zákonom. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súdu neúčasť ospravedlnil. Súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, a poukázal na obsah písomného vyjadrenia. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobcovi bol poskytnutý úver na účel zamestnania. Zároveň konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že uzavretá zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto nemusí obsahovať RPMN. Zároveň uviedol, že vzhľadom na právnu úpravu mu vzniká nárok aj na zaplatenie úroku za spracovanie úveru. Žalovaný poukázal na potrebu akcentovania jeho dobrej viery, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s podaným návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, s prehľadom splátok a pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s ostatným spisovým materiálom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu. Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 9 ods. 6 toho istého zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd mu oznámil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto ustanovením je implementovaná Smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu ustanovenia § 87 písm. f/ OSP Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže žalobca toto právo voľby miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.11.2011 Zmluvu o úvere č. 603700827. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku 1400 €, ktorú sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1348 €, čiže celkovú čiastku 2748 €, a to v 12 mesačných splátkach po 229 €, počnúc dňom 20.12.2011 na účet veriteľa, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve je začiarknuté políčko, podľa ktorého finančné prostriedky poskytol žalovaný žalobcovi na výkon zamestnania. Z predloženej Žiadosti o úver súd zistil, že žalobca bol v tom čase zamestnaný v Steiger Vyhne. Z výpovedi žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca v čase, keď uzatváral zmluvu o úvere so žalovaným, pracoval vo firme Pivovar Steiger ako vodič vysokozdvižného vozíka a sčasti ako aj skladník. Na účel svojej práce nepotreboval žiadne pomôcky, a to ani pracovné, ani iné, nakoľko mu všetko zabezpečoval jeho zamestnávateľ a on si nemusel kupovať nič. Z výpovede žalobcu vyplynula aj tá skutočnosť, že uvedené políčko v Zmluve o úvere nezaškrtol on, zaškrtla ho obchodná zástupkyňa, pričom mu len ukázala miesto, kde má zmluvu podpísať. On si kontroloval len svoje údaje, pokiaľ sa týka bydliska, mena, a dátumu narodenia. Obchodná zástupkyňa mu vôbec nevysvetlila, čo znamená zaškrtnutie predmetného políčka, pričom keď sa ho pýtala, na čo potrebuje úver, žalobca jej uviedol, že do domácnosti. Žalobca predložil súdu potvrdenie Pivovaru Steiger, a.s. o tom, že žalobca bol zamestnaný v ich firme vo funkcii vodič VZV od 18.4.2011 do 30.4.2014, pričom pre nich ako pre zamestnávateľa nepotreboval žiadne finančné prostriedky. Súd je známe zo svojej rozhodovacej činnosti, že žalovaný aj v iných zmluvách zaškrtával uvedené políčka na výkon zamestnania, pričom bolo preukázané, že fyzické osoby, ktoré predmetnú zmluvu uzatvárali, vôbec finančné prostriedky na tento účel nepotrebovali. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca ako spotrebiteľ nekonal v rámci svojho povolania ani podnikania a ani zamestnania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 129/2010 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z.), neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/). Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje horešpecifikované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobca nesplácal požičanú sumu v zmysle splátkového kalendára, každý mesiac po 229 €, ale sumu 2.748 € zaplatil žalovanému dňa 27.2.2012. Vzhľadom na to, že zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 1400 €. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1348 € (2.748 € - 1.400 €). Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na hospodárnosť konania sa súd nezaoberal vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka výšky poplatku za poskytnutie úveru. Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8.05 % ročne od 26.2.2015. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 1.348 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 25.2.2015. Súd vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania v zmysle bodu 16 je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného zákonníka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 16 je neprijateľná zmluvná podmienka. Zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy s tým, že žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca bol pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve neplatné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok v tejto časti, pričom Všeobecné obchodné podmienky žalobcom neboli ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, tvoriace súčasť Všeobecných obchodných podmienok, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v čl. 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na to súd ju určil vo výroku tohto rozhodnutia za neprijateľnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za tri úkony po 71,37 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.5.2015), trikrát režijný paušál po 8,39 € (úkony v r. 2015), spolu uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške 239,28 €. Uvedené trovy právneho zastúpenia sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 6.5.2015, cesta Košice - ZH a späť, 14 polhodín po 13,98 €, suma 195,72 €, pričom z uvedenej sumy si právny zástupca žalobcu uplatnil stratu času len vo výške 20 %, čiže sumu 39,14 € s poukazom na to, že sa zúčastnil aj na ďalších pojednávaniach na tunajšom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 6.5.2015 z Košíc do ZH, 466 km, pri spotrebe 6,20 litra/100 km, cena 1,384 €/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €, spolu 125,26 €. Z uvedenej sumy si zástupca žalobcu uplatnil len 20 % vo výške 25,05 € s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil aj na iných pojednávaniach na tunajšom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 303,47 € (239,28 € plus 39,14 € plus 25,05 €). O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP“. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v súlade s § 204 OSP odvolanie žalovaný z dôvodov ust. § 205 ods. 2 písm. b), f) a d) OSP, navrhol rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne zrušiť. Zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi nepovažuje za spotrebiteľskú zmluvu a dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d). Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu len v prípadoch, ak Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom. Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka napr. § 267 ods. 2 vylučuje § 49 Občianskeho zákonníka. Dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Občiansky zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Z ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem toho, Obchodný zákonník sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové pravidlo v § 266 ods. 5 a určenie výšky úroku z omeškania v § 369 ods. 1). Žalovaný na základe vyššie uvedeného nesúhlasí s názorom súdu, že predmetné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa. Toto dojednanie nijakým spôsobom nezhoršuje postavenie spotrebiteľa, v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca uviedol, že súd konštatuje, že podľa jeho názoru zmluva o úvere č. 603700827 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal s charakterom zmluvy o úvere č. 603700827 a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav súd aplikoval. Odvolateľ je toho názoru, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe zmluvy o úvere, ktorá nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol, majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalobca si zobral poskytnutý úver za účelom zamestnania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Žalovaný namietal aj výrok o náhrade trov konania, ktorý považoval za predčasný a nesprávny. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zároveň si uplatnil náhradu trov konania a to vo výške 71,37 € základná sadzba plus režijný paušál 8,39 €, spolu 79,76 €. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil. Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2.). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu (§ 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil na tom istom základe a z tých istých dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Odvolací súd na tieto dôvody v tomto rozhodnutí odkazuje. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé a jednoznačné, že súd žalobcom uplatnený nárok posudzoval a priznal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie má svoj pôvod (vychádza) zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 25. 11. 2011, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu, niet pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2) zák. č. 129/2010 Z. z., a preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Správne potom aplikoval súd na plnenie žalobcu v prospech žalovaného ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keď plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému naviac, oproti tomu, čo podľa zmluvy mal plniť žalovanému ( z dôvodu, že ide síce o zmluvu platnú, ale bez úrokov a poplatkov ) pokladal za plnenie bez právneho dôvodu a v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Pokiaľ žalovaný opakovane v odvolacom konaní tvrdí, že o spotrebiteľskú zmluvu nejde, pretože finančné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté veriteľom (navrhovateľom) na účel zamestnania, a teda zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN, s týmito námietkami sa náležite vysporiadal už okresný súd, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia. Námietka žalovaného, že v tomto rozhodnutie nie je preskúmateľné, pretože nie riadne odôvodnené je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobca v čase, keď uzatváral zmluvu o úvere pracoval ako vodič vysokozdvižného vozíka a sčasti ako skladník, bol zamestnancom, na účel svojej práce nepotreboval žiadne pomôcky a to ani pracovné, ani iné, nakoľko mu všetko zabezpečoval jeho zamestnávateľ a on si nemusel kupovať nič. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný ani nepreukázal, že by žalovaný vyplnil predmetné políčko. Zmluvu vyplnila obchodná zástupkyňa, pričom len ukázala žalobcovi miesto, kde má žalobca zmluvu podpísať. Odvolací súd k tomu dodáva, že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia účelu použitia finančných prostriedkov na účel zamestnania, či povolania - túto skutočnosť veritelia často zneužívajú, ide o nekalú obchodnú praktiku, keď u spotrebiteľov vyznačujú v zmluvách takýto účel poskytnutia finančných prostriedkov, ako tomu bolo aj v danom prípade, hoci pokiaľ ide o právny status dlžníka zo zmluvy o úvere, tak tento podľa zistenia prvostupňového súdu v súvislosti so svojím zamestnaním žiadne finančné prostriedky nepotreboval. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Aj za použitia všeobecného interpretačného ust. § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba, podľa názoru odvolacieho súdu, dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúc za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľ. Účastníci teda uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z. z. za spotrebiteľský úver považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či je vo forme pôžičky, úveru. Zmluvný vzťah účastníkov, o ktorom niet pochýb, že je spotrebiteľským vzťahom, sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Potom nemôže v rozpore s takýmto ustanovením byť uzavretá dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu. Právny predpis zákon č. 102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou, neobsahuje prechodné ustanovenia, tzn., že od jej účinnosti - od 01. 04. 2014 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Za existujúcich okolností okresný súd správne vyhodnotil takúto dohodu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj s ohľadom na obdobie kedy bola táto zmluvná podmienka dojednaná. V uvedenej zmluvnej podmienke si účastníci dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Správne túto podmienku potom prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú. Uvedená podmienka je v rozpore s „ratio legis“ úpravy spotrebiteľského práva, jej vyslovenie za neprijateľnú plní účel sledovaný zákonodarcom. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania, pričom žalovaný nepovažoval rozhodnutie za správne, považoval ho za predčasné, nesprávne, s tým, že zásada úspešnosti môže prejsť na druhého účastníka v konaní, keďže nebol vydaný ešte právoplatný rozsudok v danej veci, odvolací súd preskúmal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a zistil, že prvostupňový súd správne rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania z dôvodu, že tento mal vo veci plný úspech a prvostupňový súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb a to celkom vo výške 79,76 € v zložení základná sadzba 71,37 € - odmena za jeden úkon právnej služby zo dňa 30. 01. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo veci samej (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) plus 8,39 € - režijný paušál (§ 16 ods. 3). Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov v uplatnenej výške s tým, že trovy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní (§ 160 ods. 1 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.