Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202365 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202365.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danici Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov P. K., nar. XX. XX. XXXX, ul. X. P. XXXX/X, XXX XX W. Q. a U. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. Q. č. XXXX, XXX XX N., C. republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca maloletého zo dňa 03. 05. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/19/2015-131 zo dňa 04. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vyživovaciu povinnosť otca U. K., nar. XX. XX. XXXX, voči maloletému X. K., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 1.500,- Kč mesačne na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2016. Zvýšené výživné bolo otcovi uložené zasielať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Znojmo zo dňa 22. 02. 2011 číslo konania Nc 191/2010 vo výroku o výške výživného. 2. Procesný súd poukázal na ust. § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ako ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. Uviedol, že mal preukázanú opodstatnenosť a odôvodnenosť návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Výživné bolo naposledy upravované takmer pred piatimi rokmi. Zmenili sa podmienky jednak na strane matky maloletého dieťaťa, ako aj maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodovania mal maloletý 1 a pol roka. V súčasnej dobe navštevuje 2. rok materskú škôlku, s tým sú spojené značné finančné výdavky matky. V čase rozhodovania bola matka na materskej dovolenke, dostávala materský príspevok. Od septembra 2015 pracovala matka ako upratovačka v materskej škôlke. Jej príjem predstavuje 360,- Eur mesačne. Od 1. januára jej príjem predstavuje 370,- Eur mesačne. Otec je zamestnaný u dopravnej spoločnosti N. E., s. r. o. Čistý mesačný príjem je 12 300,- Kč a tento je po odpočítaný výšky splátok oddlženia. Jeho súčasná manželka je na materskej dovolenke. Jej rodičovský príspevok je 7.100,- Kč mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Otec býva v byte u svojho svokra. Platí len platby za energiu a sipo. Nájomné svokrovi neplatí. Na strane maloletého, ako aj jeho matky došlo k zmene pomerov dôležitých pre určenie výživného. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii. Súd musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Nemožno opomenúť ani ust. § 60 ods. 2 Zákona o rodine. Zakotvujúce právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. 3. Proti rozhodnutiu odvolanie podal otec maloletého. Uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Tvrdí, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam. Odvolateľ poukázal na čestné prehlásenie svojho svokra, ktoré priložil a z ktorého vyplýva, že X. Q., nar. XX. XX. XXXX, prenechal svoj byt na užívanie svojej dcére a zaťovi U. K. za úhradu SIPA a ostatných služieb súvisiacich s týmto bytom. Platby činia mesačne 6.300,- Kč. Tieto čiastky hradí priamo jeho zať U. K. a doklady SIPO sú vystavované na jeho meno. S týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa nevyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Otec maloletého poukázal, že aj matka už nastúpila do zamestnania a on ako otec maloletého je v súčasnej dobe ženatý, pričom jeho terajšia manželka má príjem z materskej dovolenky ďaleko pod hranicou minimálnej mzdy. Má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. K. a manželka otca maloletého má z prechádzajúceho manželstva ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to P. T., nar. XX. XX. XXXX a Q. T., nar. XX. XX. XXXX. Náklady na tieto dve deti sú značne vysoké. Čo sa týka jeho Oddlženia ako otca, tak v rámci oddlženia spláca dlhy, ktoré vznikli spoločne za trvania manželstva jemu a matke maloletého. Išlo z prevažnej časti o úvery na bývanie - rekonštrukciu spoločného bývania. V rámci vyporiadania BSM vzal tieto dlhy na seba. Vďaka oddlženiu mu zamestnávateľ neprispieva ani na stravenky. On ako otec má záujem o maloletého, ale jeho finančná situácia mu neumožňuje, aby hradil čokoľvek nad rámec stanoveného výživného a aj styk s maloletým je ťažký, pretože matka s maloletým bývajú na Slovensku. Výdaje maloletého matka s ním vôbec nekonzultuje a sama rozhoduje, do akých krúžkov bude maloletý chodiť. Záverom žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol zmenený s tým, že čiastka výživného bude zvýšená zo sumy 1.500,- Kč na sumu 1.800,- Kč. 4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého. Rozhodla sa vo svojom vyjadrení predstaviť otca maloletého ako nezodpovedného človeka, špekulanta, ktorý písomne nepredkladá súdu pravdu a snaží sa pre seba získať čo najviac výhod. O syna sa vôbec nezaujíma, platí len to, čo musí. Od jej odchodu so synom na Slovensko otec syna doteraz nevidel. Okrem výživného mu nič nedal, nič neposlal. Nekomunikuje s ním ani s ňou. Pri výchove jej vôbec nepomohol. Na dopisy vôbec nereagoval. Niektoré sa vrátili z Čiech neprevzaté a neotvorené. Z hľadiska osobnostného, morálneho a právneho bola nútená na otca maloletého v nedávnej minulosti podať trestné oznámenie pre neplatenie výživného a dlžného výživného, bola vedená proti nemu exekúcia, ktorá bola neskôr zrušená, z dôvodu - úplatku oddlženia - insolventného menovaného. K tvrdeniam otca z hľadiska oddlženia insolvencie uviedla, že všetok spoločný majetok zostal v Čechách. Mali za trvania manželstva jeden spoločný účet, dispozičné oprávnenie na nakladanie s ním mal len otec dieťaťa, všetky jej peniaze výplaty, čerpal iba on. Na úveroch a zmluvách mala iba 2 podpisy z celkovo 8 úverov a hypotéky na byt v O.. Keď bol otec dieťaťa takmer rok nezamestnaný, žili len z jej materskej a bola nútená jesť konzervy, suchý plesnivý chlieb a pečivo. Ako otec rodiny úplne zlyhal. Bol bez finančných prostriedkov, nedokázal sa o nich postarať, bol závislý na nej, pričom ona kojila ich spoločného syna. To bol aj dôvod rozpadu manželstva. Všetok nadobudnutý spoločný majetok v priebehu manželstva zostal v Čechách vrátane financií. Matka dieťaťa zastáva názor, že záchranu v zlej životnej a finančnej situácii „našiel“ otec v rýchlo uzavretom manželstve s rozvedenou staršou ženou. Nemusí hradiť výdavky na dve deti, ktoré sú nie jeho. Ťažko uveriť, že svokor, vlastník bytu, prenajíma byt vlastnej dcére, ktorá mu so zaťom platí nájom, SIPO a energie v plnej výške 6.3600,- Kč mesačne. Otec maloletého by mohol platiť zvýšené výživné minimálne 150,- Eur mesačne a nie o 10,- Eur mesačne, ako je uvedené v odvolaní. V odvolaní naviac neuvádza dlžné výživné od marca 2015. Návrh na zvýšenie podala iba od 01. 04. 2016. Tvrdenie, že rodina pána K. má nedostatočný príjem je zavinené šekuláciou, ľudským faktorom, alebo zlým hospodárením s finančnými prostriedkami. Otec maloletého má v týchto záležitostiach bohaté skúsenosti z nedávnej minulosti. Tvrdenie otca, že maloletý býva často chorý a nedá sa to považovať za dôvod pre zvýšenie výživného je nezmyselný a svedčí o charaktere, zodpovednosti, záujmu a láske k blížnemu a hodnota rodiča je v tomto prípade nulová. Matka záverom poukázala, že 30. 09. 2016 jej končí zmluva na dobu určitú v materskej škôlke a od 01. 10. 2016 bude opäť nezamestnaná. 5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 90,- Eur mesačne. Takto zvýšená suma výživného zohľadňuje potreby maloletého. Otcom maloletého navrhované zvýšenie vyživovacej povinnosti približne o 10 Eur mesačne nepovažuje za dostatočné. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 písm. c) CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 8. Z hľadiska určenia výšky výživného otca maloletého nemožno akceptovať jeho poukaz, že žije v spoločnej domácnosti aj s deťmi jeho súčasnej manželky, o ktoré sa stará a tieto vzhľadom ku svojmu veku majú zvýšené náklady. Je dôvodný poukaz matky maloletého, že k týmto dvom deťom skutočnosti otec maloletého vyživovaciu povinnosť nemá. Je pravdou, že z morálneho hľadiska jeho starostlivosť o deti manželky je žiaduca a aktuálna, ale táto nemôže ísť na úkor jeho vlastného maloletého syna. Pre rozhodnutie nie je podstatné ani to, či matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná a v čase predchádzajúcej úpravy bola na materskej dovolenke. Platí zásada, že vzhľadom k útlemu veku maloletého matka vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Odvolací súd ani neuveril tvrdeniu otca maloletého, že musí platiť svokrovi 6.300,- Kč ako nájomné, a to napriek čestnému prehláseniu jeho svokra. Čestné prehlásenie svokra otca maloletého totiž vôbec nevysvetľuje jeho uveriteľné pohnútky. Ak byt prenechal svojej dcére a zaťovi iba za hradenie SIPA a ostatných služieb súvisiacich s týmto bytom, znamená to, že byt neprenechal zaťovi a svojej dcére v užívaní kvôli zisku. No takéto prenechanie ho zbavuje nákladov na údržbu svojho majetku. Za tejto situácie otec má dôvodnú možnosť zabezpečiť si lacnejšie primerané ubytovanie. Ak otec maloletého musí platiť za byt SIPO a ostatné služby spojené s užívaním bytu, nemožno hovoriť ani o snahe svokra materiálne vypomôcť svojej dcére a jej rodine. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).