Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/563/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203258 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415203258.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U., H.. J. L. XXXX, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Mačajom, so sídlom Banská Štiavnica, Dolná 7 proti povinnému R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U., adresa pre doručovanie: G. E. T., F. U., T o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní R. F. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.06.2016, č. k. 5C/122/2015-95, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 199,47 Eur, ktoré je povinný otec navrhovateľky R. F. zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť R. F. voči navrhovateľke zo sumy 26,56 Eur na sumu 120,- Eur, počnúc dňom 01.04.2015 s tým, že R. F., otec navrhovateľky je povinný výživné posielať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, čo do zvyšku návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Zročné výživné za obdobie od od 01.04.2015 do 22.06.2016 vo výške 1.376,68 Eur povolil súd otcovi navrhovateľky plniť v splátkach po 30,- Eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2016 spolu s bežným výživným až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia. Okresný súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na relevantnú zákonnú úpravu (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 10.11.1997, sp. zn. 4C 1142/97, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.1997 (v rozsudku nesprávne napísané 2013 - pozn. odvolacieho súdu). Súd konštatoval, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľky, ktorá pri ostatnej úprave mala štyri roky a v súčasnosti má H. rokov, je študentkou vysokej školy. Otec jej na výživu prispieva nepravidelne, o čom svedčí skutočnosť, že bol trestným rozkazom okresného súdu odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Na zabezpečení potrieb navrhovateľky sa podieľa hlavne jej matka. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľ povinného - otca s ním skončil pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Z predloženého prehľadu jeho mzdy je zistené, že u tohto zamestnávateľa povinný - otec navrhovateľky nepracoval na plný pracovný čas. Sám si spôsobil, že prišiel o prácu aj o finančné prostriedky. Súd poukázal aj na skutočnosť, že otec navrhovateľky mohol súbežne vykonávať aj inú prácu a zabezpečiť si vyšší zdroj príjmov. Na úrade práce bol povinný evidovaný približne len 1 mesiac, následne bol vyradený z dôvodu začatia samostatnej zárobkovej činnosti. Z potvrdenia o podaní daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 súd zistil, že povinný má základ dane 1 528,16 Eur, daň vo výške 290,35 Eur, napriek výzve súdu žiadne doklady preukazujúce reálne príjmy povinného nepredložil. Príjmy za rok 2016 nezdokladoval vôbec. Súd však mal preukázané, že povinný vykonáva prácu v W.. Súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný čiastočne, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky na sumu 120,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu, pretože v uvedenej dobe došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Nepriznal navrhované zvýšené výživné v celej požadovanej výške 250,- Eur a nad sumu 120,- Eur mesačne návrh navrhovateľky zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2015 do 22.06.216 (do rozhodnutia súdu) vo vyčíslenej sume 1 376,68 Eur umožnil povinnému splácať po 30,- Eur mesačne. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, a to vzhľadom na čiastočný úspech vo veci. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný - otec navrhovateľky. Uviedol, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu. Vytýka súdu prvej inštancie, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu nevychádzal z reality, ale z fikcie. Skutočnosť, že pracuje v W. nezakladá dôvod domnievať sa, že má iné príjmy ako deklaroval v daňovom priznaní. Pretože podniká opakovane od 07.07.2015, v prvom roku podnikania nie je možné dosahovať vzhľadom na rozbiehanie sa živnosti iné príjmy, ako bolo uvedené. Nemožno mu dávať za vinu, že nie je schopný dokladovať príjem za prvých 5 mesiacov v roku 2016. Príjem má nepravidelný, jeho výška nie je konštantná a rovnako konštantné nie sú ani výdavky. Reálna výška čistého príjmu bude známa až na konci kalendárneho roka. Preto jediným reálne posudzovateľným dôkazom o výške príjmu je potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2015, ktoré vyjadruje jeho reálny čistý príjem. Poukazuje na zásady Civilného mimosporového poriadku, kde je zavedený systém úplnej apelácie, je teda možné prednášať nové skutočnosti, predkladať nové dôkazné návrhy, platí zásada materiálnej pravdy, t. j. povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci uplatnením vyšetrovacieho princípu. Rozhodnutie o určení výživného 120,- Eur mesačne s povinnosťou doplatenia dlžného výživného vychádza podľa názoru odvolateľa z neúplne zisteného skutkového stavu a považuje ho za predčasné. Odmieta tvrdenie, že neprispieva dcére nad rámec výživného naturálne. Nároky na výživu navrhovateľky sú do značnej miery závislé na životnom štýle, ktorý si osvojila, je U., konzumuje len F. T.. Tieto jej kupoval napr. v A. W. Q., keď „okrem iného oriešky konzumuje len nesolené a v mieste bydliska takéto nie sú k dostaniu.“ Toto je preukázateľné výsluchom svedkyne prítomnej pri zakúpení potravín. Uznáva právo dcéry študovať, vybrať si odbor, rovnaký odbor však môže navrhovateľka študovať aj v F. za značne menšie náklady ako tie, ktoré uviedla v návrhu. V takomto prípade by bolo možné zo strany príbuzných otca zabezpečiť jej ubytovanie zadarmo, čím by zásadná položka nákladov odpadla. Odvolateľ sa domnieva, že vyživovacia povinnosť nie je absolútny inštitút a aj vyživovaná osoba by mala zvažovať možnosti tých, na výživu ktorých je odkázaná a rešpektovať zásadu primeranosti. Návrh považuje za účelový predovšetkým z dôvodu sanácie nákladov, ktoré má matka navrhovateľky z dôvodu nezamestnanosti a starostlivosti o maloleté dieťa, čo má za následok zníženie možnosti matky prispievať na výživu navrhovateľky. Stanovenú výšku výživného považuje za neprimeranú, táto by sa mala odvíjať od výšky reálneho príjmu. Za primeranú výšku výživného považuje sumu 50,- Eur mesačne a navrhuje, aby súd rozhodoval o určení výživného vo výške 50,- Eur mesačne a v prípade zročného výživného povoliť mesačné splátky vo výške 20,- Eur splatných súčasne s bežným výživným. 3. V písomnom vyjadrení navrhovateľka voči podanému odvolaniu prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu advokáta poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ nepredložil ani v odvolacom konaní žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Jeho tvrdenia označuje za zjavne nepravdivé, popierajúce realitu. Za neplnenie výživného aj v minimálnej výške bol právoplatne odsúdený, aj v súčasnosti platí výživné nepravidelne, prípadne vôbec. Trestné konanie za neplnenie vyživovacej povinnosti prebieha aj súčasne na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Nad rámec určeného výživného navrhovateľke nikdy neprispieval, o dcéru nejavil záujem. Nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho výdavky. Za dôležitý faktor považuje, že odvolateľ z vlastného konania prišiel o prácu, v ktorej mal čistý mesačný príjem 743,99 Eur, pričom nepracoval na plný úväzok. Do úvahy by mal byť braný tento príjem ako minimálny príjem na určenie výživného, hoci pri práci v W. má otec navrhovateľky príjem určite vyšší, nakoľko tento sa odvíja od ceny práce v danej krajine. Sám odvolateľ tvrdí, že sa pojednávaní nemohol zúčastňovať práve z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nemôže teda tvrdiť, že má nepravidelné príjmy. Pokiaľ ide o životný štýl navrhovateľky, resp. faktu, že študuje v S., toto nezohľadňoval prvostupňový súd, pretože určené výživné 120,- Eur mesačne nepokrýva ani polovicu nákladov ani v prípade, že by navrhovateľka študovala v F.. Za zarážajúce považuje, že chce otec navrhovateľky zabezpečiť jej ubytovanie u svojich príbuzných, pričom on sám sa s ňou vôbec nestýka, nestýkajú sa s ňou ani jeho prípadní príbuzní v F.. Podľa informácií matky navrhovateľky, skutočne otec jej raz doniesol (a tiež synovi) nejaké ovocie a oriešky, toto sa však stalo pred viac ako 10 rokmi. Celú obranu proti výške výživného považuje za účelovú a vykonštruovanú. Otec navrhovateľky preukázateľne pracuje v W., práce má dosť, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a nedoložil žiadne doklady o svojich výdavkoch. Nechce riadne platiť ani určené výživné a neprispieva iným spôsobom. Suma 120,- Eur mesačne je na spodnej hranici prijateľnosti, avšak vzhľadom na postoj povinného nepodávala v tejto veci odvolanie. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň požaduje náhradu trov odvolacieho konania, konkrétne trov právneho zastúpenia, keď navrhovateľke bol určený právny zástupca Centrom právnej pomoci ako osobe v materiálnej núdzi podľa zákona č. 327/2005 Z. z., § 15. 4. Odvolateľ k písomnému vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky označil tvrdenia a výroky právneho zástupcu za nepravdivé a zavádzajúce, pošpiňujúce meno odvolateľa. Niektoré detaily a vyjadrenia navrhovateľky označuje za lož a žiada, aby bolo vytýčené pojednávania s konfrontáciou navrhovateľky, jej matky a odvolateľa. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej CSP), preskúmal vec v medziach daných ust. § 62 až 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odvolací súd odkazuje. Naviac oproti dôvodom, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza: 6. Podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (§ 62) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy tie výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustálenej súdnej praxe trvá vyživovacia povinnosť aj k plnoletým deťom, ktoré práve štúdiom (či už na strednej alebo vysokej škole) získavajú, resp. nadobúdajú schopnosti samostatne sa živiť, získajú teda predpoklady na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti, ani žiadnou inou časovou hranicou nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov až dovtedy, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť živiť sa samostatne. Pochopiteľne nemôže dochádzať k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu napr. negatívneho postoja k práci. V súdenej veci je teda nespochybniteľné, že vyživovacia povinnosť otca k plnoletej navrhovateľke trvá, nakoľko táto preukázala, že je riadnou študentkou vysokoškolského štúdia dennou formou. Dôvodnosť na zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a teda dôvodnosť návrhu na zvýšenie výživného je preukázaná, pretože tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, nepochybne k zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky už len v súvislosti s tým, že v čase, kedy bolo určované minimálne výživné, mala navrhovateľka (vtedy maloleté dieťa) U. roky a teraz je vysokoškoláčka. V súdenom prípade možno preto konštatovať zásadnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky, hoci Zákon o rodine nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, za ktorých došlo k určovaniu pôvodného výživného vo vzťahu k súčasnosti. 7. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinného - otca navrhovateľky vo vzťahu k jeho nedostatočne zisteným príjmom a k námietke, že súd rozhodol na základe fiktívneho posúdenia jeho príjmu a nie na základe riadneho zistenia skutkového stavu, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 62 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že súd nevychádza pri určovaní výživného len zo skutočného zistenia majetkových pomerov napr. príjmu povinného rodiča, ale do úvahy berie aj schopnosti a možnosti tohto rodiča. Žiadne dôvody, ktoré by povinného rodiča v tomto prípade diskvalifikovali na trhu práce, zistené neboli a neboli tvrdené ani samotným povinným - otcom navrhovateľky či už v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní (napr. zhoršený zdravotný stav, nemožnosť uplatniť sa z rôznych dôvodov na trhu práce a pod.). Správne potom súd prvej inštancie vychádzal aj z potencionality príjmov otca, a to v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda z posledného zárobku, ktorý preukázateľne mohol povinný dosahovať v prípade, ak by vlastným zavinením nebol prišiel o zamestnanie u svojho ostatného zamestnávateľa. 8. Za nedôvodnú námietku považuje výtku, že súd nedostatočne zistil skutkový stav napriek povinnosti vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov. Otec navrhovateľky mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, bol vyzvaný na predloženie dokladov a preukázanie svojich výdavkov, predvolanie na pojednávanie obdržal dva mesiace pred určeným termínom pojednávania (23.06.2015, pojednávanie bolo 24.08.2015). Okresný súd v snahe vypočuť otca navrhovateľky, určil ďalší termín pojednávania na deň 11.01.2016, ktoré sa opätovne neuskutočnilo, pretože sa nepodarilo doručiť súdnu zásielku otcovi navrhovateľky z dôvodu, že sa pracovne zdržuje v zahraničí. Predvolanie na termín 27.04.2016 prevzal odvolateľ dňa 26.03.2016, keď ešte predtým dňa 16.03.2016 prevzala toto predvolanie pani E. T., ktorej adresu samotný odvolateľ uviedol ako adresu na doručovanie zásielky. Otec navrhovateľky bol zároveň upozornený, aby do termínu pojednávania predložil aktuálne doklady preukazujúce príjmy a výdavky. Odvolateľ sa opätovne nedostavil na pojednávanie a opätovne požiadal o odročenie z dôvodu meškania dopravy z W.. Súd prvej inštancie určil ďalší termín pojednávania dňa 22.06.2016, predvolanie bolo doručené odvolateľovi dňa 16.05.2016. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti odvolateľa, ktorý súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a svoje správanie, resp. neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil finančnou a sociálnou situáciou s tým, že k veci sa vyjadrí po doručení rozsudku. V prílohe zaslal daňové priznanie za rok 2015 tak, ako to skonštatoval a uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky otca navrhovateľky založené na tom, že súd nedostačne a neúplne zistil skutkový stav, resp. nesprávne posúdil finančnú situáciu odvolateľa sú absolútne nedôvodné. Poukazovanie na životný štýl navrhovateľky s tým, že jej kúpil okrem iného nesolené oriešky, odvolací súd považuje za úplne nenáležité a vzhľadom na čas, počas ktorého povinný otec prispieval, resp. aj neprispieval na navrhovateľku výživným v minimálnej miere napriek podstatnej zmene pomerov navrhovateľky, na správanie sa odvolateľa vo vzťahu k súdnemu konaniu pred súdom prvej inštancie, rovnako ako aj k nesplneniu povinnosti tvrdenia a dokazovania, odvolací súd považuje odvolanie za bezzákladné a návrh odvolateľa na pojednávanie pred odvolacím súdom za nedôvodný. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu vzhľadom na predmet konania a všetky relevantné okolnosti, a preto tento rozsudok s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Podľa ust. § 55 a § 58 CMP (súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), priznal preto navrhovateľke za 1 úkon právnej služby, písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu náhradu vo výške spolu 199,47 Eur, keď jeden úkon právnej služby bol ohodnotený na sumu 190,89 Eur a režijný paušál za rok 2016 (podané vyjadrenie k odvolaniu) 8,58 Eur. Úkon právnej služby bol vypočítaný v zmysle ust. § 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ako 5- násobok ročného plnenia, keď ročné plnenie predstavovalo sumu 1 121,28 Eur, vypočítanú ako rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným v čase podania návrhu, teda 93,44 Eur x 12, čo predstavuje sumu 1 121,28 Eur a 5-násobok tejto sumy predstavuje výpočtový základ 5 606,40 Eur). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 15 rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania s tým, že tieto budú zaplatené na účet právneho zástupcu, teda advokáta určeného rozhodnutím Centra právnej pomoci. Odvolací súd považoval okolnosti tohto prípadu za také, ktoré odôvodňujú priznanie trov odvolacieho konania za spravodlivé. 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd pri vyhotovení písomného rozsudku v súlade s ust. § 225 CSP, pričom nebolo potrebné doplnenie urobiť dopĺňacím rozsudkom, pretože rozhodnutie o trovách konania má charakter uznesenia, o ktorom sa nevykonáva pojednávanie, ani nemusí byť verejne vyhlásené. 11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).