Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/363/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205697 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415205697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu BANCO COFIDIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, organizačná zložka na území Slovenskej republiky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, právne zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. XXX, XXX XX X. Y., prechodným pobytom E. XXX/ XX, XXX XX L. P. L., právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, o zaplatenie 5.735,14 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3.608,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/181/2015-126 zo dňa 22. 06. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok), vo výroku ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.608,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaným od 26.5.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), vo výroku ktorým žalobu žalovaného vo zvyšku zamietol (štvrtý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (piaty výrok) p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. 06. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca z titulu úveru domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.735,14 Eur spolu s úrokom od uzavretia zmluvy do 21. 02. 2015 vo výške 309,11 Eur, úrokom z omeškania do 21. 02. 2015 vo výške 91,58 Eur, úrokom 19,66 % ročne z 5.735,14 Eur od 22.5.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo 6.044,25 Eur od 22. 02. 2015 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru do 21.2.2015 vo výške 80 € a v časti úroku vo výške 19,66 % ročne zo sumy 5.735,14 Eur, počítaného od 22.5.2015 do zaplatenia zastavil (druhý výrok). Na základe vzájomnej žaloby uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.608,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaným od 26.5.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), pričom do zvyšku vzájomnú žalobu zamietol (štvrtý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy vykonania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.296,52 Eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalovaného, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok). Okresný súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu BANCO BANIF MAIS, S. A., so sídlom v Lisabone, ktorý na území Slovenskej republiky konal prostredníctvom organizačnej zložky BANCO BANIF MAIS, S. A., Einsteinova 21, Bratislava, ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 02. 07. 2012 zmluvu o úvere - individuálne podmienky, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému na kúpu motorového vozidla typ E., rok výroby XXXX, EVČ Y.- XXXI. dodávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO Banská Bystrica. Celková výška úveru bola 6.030 Eur, výška mesačnej splátky 229,38 Eur, počet všetkých mesačných splátok 60, deň splatnosti prvej mesačnej splátky 10.8.2012, deň splatnosti ostatných mesačných splátok 10., doba trvania zmluvy 10. 07. 2017, ročná úroková sadzba 19,66 %, jednorazový spracovateľský poplatok 2.282,60 Eur, pričom v rubrike splatnosť spracovateľského poplatku je uvedené, že je započítaný v mesačných splátkach. RPMN bola zjednaná vo výške 45,60 % a priemerná RPMN 26,92 %. Celková čiastka na úhradu je 13.762.80 €. Zmluvu podpísal žalovaný a v časti veriteľ a svedok ju podpísal a opatril pečiatkou subjekt AUTOCENTRUM AAA AUTO. Nachádza sa tam aj iný podpis, o ktorom súd predpokladá, že ide o podpis žalobcu. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Žalobca predložil aj listinu „ Prílohy“ 1. Finančný plán (súhrnný prehľad splátok), ktorý žalobcom a ani žalovaným podpísaný nebol. Žalobca súdu predložil aj zmluvu o úvere - všeobecné podmienky, ktoré sú podpísané žalobcom a aj žalovaným, aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podpísanú žalovaným; v časti „veriteľ“ sa nachádza podpis a pečiatka AUTOCENTRUM AAA AUTO. Vedľa sa nachádza ďalší podpis, súd predpokladá, že ide o podpis žalobcu. Listom z 03. 02. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru a listom zo dňa 11. 02. 2015 žalobca vyhlásil splatnosť úveru, čo žalovaný nerozporoval. V období od 07. 08. 2012 do 29. 12. 2014 žalovaný zaplatil spolu 6.548,29 Eur a okrem toho od 20. 09. 2014 do 03. 04. 2016 3.090,-Eur, celkovo žalobcovi zaplatil 9.638,28 Eur. Okresný súd odôvodnil, že právny vzťah založený touto zmluvou sa ako absolútny obchod spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, súčasne ako spotrebiteľská zmluva ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „ZoSU“). Poukázal na potrebu vykladať ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v súlade s obsahom smernice č. 93/13/EHS. V zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSU, ktorou je uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU, ktorou je uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže je dojednaná len celková suma splátok (60 x 229,38 Eur) bez bližšej špecifikácie, aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a spracovateľského poplatku. V predloženom finančnom pláne, ktorý nie je podpísaný žalovaným, sú rozpísané len platby istiny a úroku, avšak neobsahuje sumu, ktorá by pripadala v splátke na spracovateľský poplatok, ktorý je podľa zmluvy vo výške 2.282,60 Eur a splatný je takým spôsobom, že je započítaný v mesačných splátkach. Súd preto úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSU považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úver poskytol žalobca žalovanému vo výške 6.030,- Eur a žalovaný zaplatil 9.638,29 Eur, po čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním okresný súd žalobu zamietol. Vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal vydania bezdôvodného obohatenia 3.608,29 Eur zodpovedajúcej čiastke, o ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil viac, považoval okresný súd za dôvodnú. Z dôvodu omeškania žalobcu prisúdil žalovanému aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaný od 26.5.2016 do zaplatenia. Žalovaný podal vzájomnú žalobu v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.5.2016, preto súd priznal žalovanému úrok z omeškania od uvedeného dňa a vzájomnú žalobu o priznanie úroku z omeškania od 25.5.2016 do zvyšku zamietol. Prisúdenú výšku úroku z omeškania okresný súd odôvodnil § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalovaný si uplatnil úroky v nižšej výške a súd je viazaný návrhom, priznal mu ich v uplatnenej výške 5,05 % ročne. Výrok o trovách konania (štvrtý výrok) okresný súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (neúspech len v pomerne nepatrnej časti predmetu konania) a žalovanému priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 1.296,52 €. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalovaného súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.“). 2. Žalobca podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V jeho odôvodnení uviedol, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o úvere - individuálne podmienky č. XXXXX zo dňa 02. 07. 2012 sa z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov žalovaným stal splatný ku dňu 21. 02. 2015. Odvolateľ tvrdil, že obligatórnu náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSU nie je uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená povinnosť uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V tejto časti potom odvolateľ považuje rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný. Uviedol, že v časti II úverovej zmluvy je jasne uvedený počet a výška splátok, pričom vo finančnom pláne sú uvedené všetky ostatné náležitosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch neukladá povinnosť podpísať finančný plán. Neexistovali dôvody pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, a tak neexistuje právny dôvod na priznanie bezdôvodného obohatenia 34 608,28 € a zaviazania žalobcu na úhradu trov konania žalovanému. K odôvodneniu rozsudku prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť odvolateľ uviedol, že podľa § 9 ods. 1 písm. c/ ZoSU má zmluva obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť. Navrhol, zmenu napadnutého rozsudku tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a ak odvolací súd nezistí existenciu dôvodov na zmenu rozsudku, odvolateľ navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil. 4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok), vo výroku ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.608,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaným od 26.5.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), vo výroku ktorým žalobu žalovaného vo zvyšku zamietol (štvrtý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (piaty výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Aj keď odvolateľ uviedol v odvolaní, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu odvolania vyplýva, že je podané de facto proti všetkým výrokom rozsudku, okrem výroku o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobcom - odvolateľom (druhý výrok). 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutými výrokmi rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne. Odvolací súd sa (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods 2 CSP. Odvolací súd sa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) ďalej vyjadruje len k argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva o úvere - individuálne podmienky uzatvorená dňa 02. 07. 2012 medzi veriteľom Banco Banif Mais, S.A. (z verejne dostupného výpisu z obchodného registra /Q./ bolo zistené, že od 08. 04. 2016 došlo k zmene obchodného mena žalobcu na BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky z pôvodného Banco Banif Maais S.A. pobočka zahraničnej banky) a D. E. ako dlžníkom je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere tak, ako je definovaný v § 15 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu 02. 07. 2012. Veriteľ Banco Banif Mais S.A. Lisabon využil služby predávajúceho tovaru pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 15 ods. 2 písm. b/ časť 1 ZoSU). Úver bol totiž dojednaný výhradne na financovanie kúpy osobného motorového vozidla zn. E. XXX evč. Y. XXX I., ktorého dodávateľom je AUTOCENTRUM AAA Auto Banská Bystrica, so sídlom Zvolenská cesta 179, Banská Bystrica. Ako vyplýva zo zmluvy samotnej a charakteru viazaného spotrebiteľského úveru, adresa veriteľa v prejednávanej veci nie je adresou predávajúceho. Aj keď odvolateľ tvrdí, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. c/ ZoSU vyžaduje ako obligatórnu náležitosť adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, zákon vyžaduje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa veriteľa je uvedená v úvode zmluvy obsahujúcom označenie žalobcu ako veriteľa, adresa dodávateľa AUTOCENTRUM AAA Auto Banská Bystrica, Zvolenská cesta 179, Banská Bystrica je podľa zmluvného dojednania adresou na uplatnenie nárokov dlžníka. 8. Obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ (nie písmeno l/ ako tvrdí odvolateľ) ZoSU výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 rozhodol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ako ďalej uvádza, Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky, lebo veriteľ je povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy túto odovzdať spotrebiteľovi na jeho žiadosť. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ tejto Smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 9. Z textu predloženej zmluvy o úvere z 02. 07. 2012 (časť II) je preukázané, že v rubrike s názvom Dohodnuté podmienky úveru je v časti Výška mesačnej splátky úveru, prípadnej mesačnej splátky PZP, prípadnej mesačnej splátky U. poistenia a trvalý príkaz mesačnej splátky uvedená čiastka 229,38 € bez toho, aby bolo zrejmé, či táto čiastka predstavuje výšku mesačnej splátky úveru, alebo mesačnej splátky povinného zmluvného poistenia, U. poistenia. Z uvedeného vyplýva, že úverová zmluva neobsahuje jasné, zrozumiteľné dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k/ (nie písmeno l/ ako tvrdí odvolateľ) ZoSU. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ uvedenej právnej úpravy. 10. Keďže je úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, žalovaný mal povinnosť vrátiť len požičanú istinu úveru 6 030 €. Nebolo sporné, že žalovaný v skutočnosti v čase od 07. 08. 2012 do 03. 04. 2016 zaplatil 9 638,29 €. Rozdiel týchto súm prijatý žalobcom sumou 3 608,29 € predstavuje na jeho strane bezdôvodné obohatenie, pretože ide o plnenie prijaté bez právneho dôvodu a žalobcovi vznikla povinnosť vydať ho. Okresný súd správne uložil žalobcovi povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z omeškania, ktorého výšku ani počiatok odvolateľ nespochybnil. 11. Odvolateľ súvisiacemu výroku o trovách konania (piaty výrok) nevytkol žiadnu nesprávnosť, či už týkajúcu sa aplikácie právneho predpisu, alebo prisúdenej výšky trov konania, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmaval. 12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).