Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206348 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415206348.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú K. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov H.. V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, W., zastúpený Advokátska kancelária Dobiš s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO : 36 857 327 a H.. X. J., nar. X.XX.XXXX, bytom J. B. XX, zastúpená Ondrejka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO : 47235985, so sídlom J. Kozačeka 5, Zvolen, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, zrušenie tvorby úspor a úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18. 01. 2016, č. k. 4P/38/2015-57, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú K. na sumu 150,- Eur mesačne, ako aj návrh na zrušenie povinnosti otca prispievať sumou 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú zamietol, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd u p r a v u j e styk otca H.. V. W., nar. XX.X.XXXX s maloletou dcérou K. W., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že otec H.. V. W. je p o v i n n ý maloletú K. si prevziať a to : - každý víkend v nepárnom týždni v roku (okrem Vianočných, Veľkonočných sviatkov, Silvestra, obdobia od 1.7. do 17.7. a od 1.8. do 15.8.) od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. - počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 18.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 16.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 23.8. do 16.00 hod. - v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod. - v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. od 9.00 hod. do 6.1. nepárneho kalendárneho roka do 15.00 hod., pričom matka H.. X. J., nar. X.XX.XXXX je p o v i n n á v uvedené dni a hodiny maloletú K. na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s dieťaťom umožniť a otec H.. V. W. je p o v i n n ý dieťa si prevziať a v stanovený deň a hodinu matke H.. X. J. vrátiť. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú K. na sumu 150 € mesačne, ako aj návrh na zrušenie povinnosti otca prispievať sumou 100 € mesačne na tvorbu úspor pre maloletú z a m i e t a .“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd okrem iného uviedol, že pri rozhodovaní o styku maloletej s otcom prihliadol na výpoveď maloletej a upravil styk maloletej s otcom tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ sa týka návrhu na zníženie výživného, súd pri svojom rozhodovaní porovnával majetkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov v čase posledného rozhodovania, t. j. 29. 07. 2014 s časom súčasného rozhodovania vo veci. Porovnaním zárobkových schopností a možností obidvoch rodičov má súd za nesporne dokázané, že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene v zárobkových schopnostiach a možnostiach ani majetkových pomeroch. Aj keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, o ktorej mohol vedieť v čase rozhodovania súdu, táto skutočnosť pre súd nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, ani na zmenu tvorby úspor. Súd mal za dokázané, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti a zrušenie tvorby zamietol. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia ohľadom zníženia výživného a zrušenia povinnosti tvorby úspor. Uviedol, že pokiaľ okresný súd konštatuje, že príjmy otca sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenili, s týmto tvrdením súhlasí. Nestotožnil sa však s názorom súdu, že skutočnosť, že otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. Zákon vznik novej vyživovacej povinnosti na strane povinného považuje za podstatnú zmenu pomerov. Prvostupňový súd svoje tvrdenie vôbec nezdôvodnil, keď uviedol, že má za preukázané, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti a tvorbu úspor zamietol. Tiež neuviedol úvahy, ktoré ho viedli k takémuto posúdeniu. Nestotožnil sa s konštatovaním sudcu okresného súdu, že každý by mal mať toľko detí, koľko vyživí. Otcovi sa nejedná o zrušenie vyživovacej povinnosti. Je len toho názoru, že by mal súd zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré ho vedú k rozhodnutiu o určenie výšky výživného. Žiadal zohľadnil napríklad i tú skutočnosť, že matka jeho novonarodeného dieťaťa, jeho súčasná manželka, je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a jej príjem je diametrálne odlišný od príjmu 3 000,- Eur, tak ako ho deklarovala matka maloletej K.. Okrem toho v konaní preukázali i ďalšie právne významné okolnosti, ako sú prispievanie i nad rámec výživného pre maloletú, snaha otca maloletej o čo najčastejšie stretávanie sa s ňou. Takisto preukázali, že maloletá K. má u otca zariadenú izbu so všetkým vybavením, otec jej sporí i mimo sporenia určeného súdom, kde toto sporenie je výhodnejšie úročené. Existuje teda viacero argumentov, ktoré svedčia skôr k tvrdeniam otca a ktoré súd vôbec nevzal do úvahy, resp. sa s nimi nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Napriek súčasnej úprave vo veci vyživovacej povinnosti, výšku výživného, ktoré určil súd považuje za nadštandardnú pri zohľadnení potrieb 7 ročného dieťaťa a tiež pri zohľadnení schopnosti a možnosti rodičov maloletého dieťaťa, takéto výživné nie je adekvátne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil v zmysle § 220 ods. 1 O. s. p. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považovala za nedôvodné a rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny a spravodlivý. Poukázala na to, že navrhovateľ sa neodvolal proti výroku o úprave styku s maloletou, čo iba potvrdzuje skutočnosť, na ktorú už poukazovala počas konania a síce, že návrh otca bol motivovaný znížením vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súd vychádzal z dôkazov predložených v konaní, z ktorých vyplývalo, že príjmy otca sú aj v súčasnosti nadštandardné. Považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh bol otcom podaný len krátko po tom, ako nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 29. 07. 2014, vo veci 9P/34/2014-68, pričom tento bol po odvolaní podanom otcom maloletého dieťaťa potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, a to konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 03. 2015, č. k. 15CoP/62/2014-95. Uvedené rozsudky sa týkali úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka maloletej má za to, že ďalšia vyživovacia povinnosť by mohla byť samozrejme dôvodom na zmenu výšky výživného, avšak len za splnenia zákonnej podmienky zmeny pomerov (§ 78 Zákona o rodine). Ako aj sám otec maloletého dieťaťa uviedol počas konania, v jeho prípade išlo o subjektívnu zmenu pomerov. Na druhej strane však nedošlo ku objektívnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec nijakým spôsobom nepreukázal objektívnu zmenu pomerov. Čo sa týka sporenia mimo rozsahu určeného súdom tak, ako už uviedla matka v jej stanovisku zo dňa 30. 12. 2015, uvedené tvrdenia matka nepokladá za pravdivé. Nemá vedomosť o inej poistnej zmluve pre ich dcéru, okrem tej, ktorú pre ňu uzatvárala a na ktorú prispieva výlučne matka. Poistná zmluva predložená otcom súdu je poistnou zmluvou otca a ich dcéra K. je len oprávnenou osobou v prípade smrti otca, to znamená, že sa v žiadnom prípade nejedná o poistku ich dcéry. Štatút oprávnenej osoby v prípade takýchto poistiek však nie je garantovaný a je možné ho kedykoľvek zmeniť. Čo sa týka stavebného sporenia a nasporenej sumy 7 000,- Eur, tak tieto prostriedky sú z väčšej časti nasporené matkou. Na uvedené sporenie otec prispel približne pred troma rokmi. Momentálne však prispieva na tvorbu úspor len na základe rozhodnutia súdu, ale už na nové sporenie (zmluvu o stavebnom sporení), ktoré maloletej matka založila na tento účel na základe rozsudku. Pokiaľ sa otec odvoláva na neadekvátnosť výšky výživného, mal by vziať do úvahy aj svoje nadštandardné pomery a najmä zákonné právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom ústnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2016. Je toho názoru, že sa okresný súd pri rozhodovaní zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami, t. j. prihliadal na potreby maloletej, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie otca nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že neboli splnené podmienky na zníženie výživného na maloletú a ani na zrušenie tvorby úspor. Odvolacie námietky otca nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.). K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť, len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného. Súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napríklad také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne). Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z toho dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napríklad jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napríklad vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú ako aj zamietnutie návrhu na zrušenie tvorby úspor. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a podobne. V súvislosti s odvolacími argumentmi otca, ktorý sa domáhal zníženia výživného a zrušenia tvorby úspor z dôvodu zmeny okolností na jeho strane, pretože mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére G., odvolací súd (zhodne s názorom prvostupňového súdu konštatuje), že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor pre maloletú. Sám otec v konaní ako aj v samotnom odvolaní priznal, že jeho príjmy ako aj majetkové pomery sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenili. Z obsahu spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9P/34/2014 odvolací súd mal preukázané, že v čase posledného rozhodovania okresný súd vychádzal z príjmu otca 2 000,- Eur mesačne brutto v zmysle daňového priznania za rok 2013 tak, ako to deklaroval otec, jeho nadštandardných majetkových pomerov ako vlastníka rodinného domu v meste W., bytu v meste G., osobného motorového vozidla v hodnote 20 000,- Eur s tým, že inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej K. otec v tom čase nemal. Jeho ročný príjem podľa vyjadrenia otca v predmetnom konaní predstavoval 30 000,- Eur cca, kde náklady sa pohybujú medzi 15 000,- až 20 000,- Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že i keď došlo k subjektívnej zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, pretože mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné návrhu otca na zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor vyhovieť. Odvolací súd konštatuje, že síce došlo k subjektívnej zmene pomerov na strane otca, ale na druhej strane nedošlo k objektívnej zmene pomerov, nakoľko príjmy otca ako aj majetkové pomery otca sú naďalej nadštandardné a umožňujú mu platiť stanovenú výšku výživného a tvorbu úspor podľa posledného rozhodnutia. K námietke otca uvedenej v odvolaní ohľadom toho, že výšku výživného, ktorú určil súd považuje za nadštandardnú pri zohľadnení potrieb 7 ročného dieťaťa odvolací súd udáva, že v konaní o zníženie výživného súd nemôže nanovo prehodnocovať splnenie zákonných predpokladov (pomerov účastníkov konania), ktoré viedli k vydaniu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti tvorí prekážku rozhodnutej veci (k prehodnocovaniu týchto predpokladov mohlo dôjsť jedine v prípadnom odvolacom konaní začatom na podklade odvolania podaného zo strany otca, čo bolo aj uskutočnené a došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ohľadom vyživovacej povinnosti otca k maloletej). V prejednávanej veci súd žiadnym spôsobom nemôže prehodnocovať a posudzovať výšku výživného a je v zmysle § 159 ods. 2 viazaný určenou výškou výživného. Z hľadiska predmetu konania tak mohol súd v konaní skúmať len otázku, či doterajšie výživné na maloletú naďalej zodpovedá zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pokiaľ majú rodičia nadštandardnú životnú úroveň, dieťa je oprávnené podieľať sa na tejto životnej úrovni (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudkom okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.