Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206537 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415206537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. V., nar. XX. XX. XXXX, Q. V., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako otec, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, zastúpená. JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, a V. V., nar. XX. XX. XXX, bytom S. XXX, zast. JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom SNP 120, Žiar nad Hronom, o návrhu matky na zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 11. 2015, č. k.: 20P/15/2015-59, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh rozhodol tak, že I. mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. 02. 2014 č. k. 5P/5/20 - 20 tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. J. V., nar. XX. XX. XXXX a mal. Q. V., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka si obe deti v stanovenom čase prevezme pred bytom otca, kde ich následne v stanovenom čase otcovi odovzdá. II. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. III. Návrh otca zamietol. IV. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol to, že podaným návrhom žiadala matka zmeniť doterajšiu súdnu úpravu styku s maloletými deťmi tak, že bude oprávnená sa s nimi stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, v čase jarných prázdnin prvé 3 prázdninové dni od 10.00 hodiny prvého prázdninového dňa do 18.00 hodiny tretieho prázdninového dňa, v čase letných prázdnin v rozsahu druhé dva týždne mesiaca júl a druhé dva týždne mesiaca august v čase od pondelka od 10.00 hodiny do nedele 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24. 12. od 10.00 hodiny do 27. 12. do 19.00 hodiny a každý nepárny rok od 29. 12. odo 10.00 hodiny do 02. 01. do 19.00 hodiny s tým, že v stanovenom čase si bude deti preberať a následne odovzdávať pred bytom otca. Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s poukazom na to, že došlo k zmene pomerov k horšiemu. Deti od matky nosili negatívne zážitky a stránia sa dlhšieho pobytu u matky, kde sú nevyhovujúce hygienické podmienky. Taktiež nemajú kladný vzťah k matkinmu priateľovi, ktorého deti ich bijú. Zároveň žiadal zmeniť doterajšiu úpravu styku tak, že nebude deti matke voziť do jej bydliska ani vyzdvihovať ich, ale túto povinnosť bude mať matka. Kolízny opatrovník uviedol, že stretávanie sa matky s dcérami je potrebné rozšíriť, pretože inak si deti vzťah k nej nevybudujú, ale sa odcudzia. Po vykonanom dokazovaní aplikujúc § 24 ods. 4 Zákona o rodine ako aj § 26 dospel k záveru, že je v záujme detí rozšírenie stretávania sa s matkou. Dal za pravdu kolíznemu opatrovníkovi, že práve dlhší čas spojený s prespávaním u matky prispeje k tomu, aby si matka s deťmi vysvetlili dlhšie trvajúcu, no pre deti stále zásadne novú situáciu spojenú s rozchodom rodičov. Zdôraznil, že deti potrebujú matku a jej prítomnosť, nie psychológa, ktorý deťom nemôže poskytnúť to, čo vlastná matka. Poukázal aj na to, že je potrebné poskytnúť určitý čas, keď deti budú s matkou sa stretávať, aby sa vysporiadali s tým, že rodičia spolu už nežijú a matka si založila novú rodinu. Preto považoval za predčasné špecificky upravovať stretávanie počas prázdnin, vianočných sviatkov, či Nového roku, v tejto časti súd návrh zamietol. Zároveň zamietol návrh otca, ktorý žiadal zmeniť doterajšiu úpravu, pokiaľ ide o preberanie a odovzdávanie si detí v nedeľu, vzhľadom na to, že deti si na celý víkend bude preberať a odovzdávať matka. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti rozsudku sa odvolal otec. Rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie nasledujúcich skutočností. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku neobstojí, je nedostatočné a nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Výsledky dokazovania nepreukazujú, že by na takéto rozhodnutie existovali relevantné dôvody. V priebehu konania bolo zistené, že prostredie, v ktorom žije matka maloletých detí, je odlišné od domáceho prostredia, v ktorom deti trvale žijú a z ďaleka nedosahuje štandard, ktorý majú deti vytvorené u otca. Závažnejšou je skutočnosť, že deti sa ani po dvoch rokoch po rozvode manželstva rodičov nevysporiadali s konaním ich matky, ktorá ich opustila, odišla z domu a presťahovala sa k jej partnerovi, s ktorým v súčasnosti žije na Jastrabej. Kombinácia deťmi odmietaného prostredia, do ktorého sú nútené chodiť, a negatívneho vnímania konania ich matky, ktorá maloleté deti opustila, nie je dobrým základom ani dostatočným dôvodom pre rozhodnutie súdu o zmene styku s matkou tak, ako to urobil prvostupňový súd. Zo skúsenosti otca je potvrdené, že pobyt u matky je pre deti stresujúci, neprináša im radosť, deti sa naň netešia a vyvoláva úplne opačný efekt - deti sú ním stresované, traumatizované a po pobyte detí u ich matky bol nútený opakovane s deťmi navštíviť detského psychológa. Pokiaľ V.. W. V.detský psychológ, sa vyjadrila, že nedoporučuje prespávanie detí u matky, zjavne vie, o čom hovorí a má na to relevantné dôvody. Potom je otázne, či taký výkon práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, ktorý deti traumatizuje a následne vyvoláva nutné opakované návštevy u detského psychológa, je v najlepšom záujme maloletých detí. Podľa jeho názoru opak je pravdou, taký výkon práva je deťom na škodu, nie na osoh. Poukázal na ustanovenie článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Taktiež podľa ustanovenia § 43 Zákona o rodine názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Súd vykonal výsluch maloletej J. V., z výpovede ktorej vyplynulo, že deti nemajú ani najmenší záujem prespávať u matky. Odmietol nenávistné tvrdenia právnej zástupkyne matky o tom, že otec maloletých detí tieto negatívnym spôsobom ovplyvňuje ich postoj voči matke. Keď sa snažil deťom vysvetliť, že by k matke mali ísť, vždy ho odmietli s tým, že „nemala nás opustiť“. Po pobyte detí u matky nastáva problém dostať deti do normálneho stavu, deti bývajú rozhádané, nesústredené. V priebehu konania bolo opakovane navrhnuté vykonať dôkaz posudkom súdneho znalca z odboru detskej psychológie. Najskôr netrval na vykonaní tohto posudku, za súčasnej situácie je toho názoru, že takéto dokazovanie je nevyhnutné vykonať. K odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne. V konaní vykonal šetrenie v domácnosti oboch rodičov maloletých detí. Trvá na správach, ktoré v rámci konania podal. Šetrením bolo zistené, že deti majú v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší zdravý vývoj. Nedostatky v starostlivosti neboli zistené žiadne. Deti sú vo svojom prirodzenom prostredí spokojné, nič im nechýba. Matka má vytvorené vhodné životné podmienky pre styk s maloletými deťmi, aj keď tohto času nemajú zabezpečené samostatné lôžka na spanie. Deti sa vyjadrili, že u matky prespávať nechcú, dôvod však uviesť nevedeli. Mamu majú trochu radi, nemajú potrebu sa s ňou kontaktovať. Zdôraznil, že deti majú k matke vytvorený citový vzťah. Úloha matky v živote dcér je dôležitá rovnako ako úloha otca. Maloleté deti si k matke vzťah nevybudujú, pokiaľ s ňou nebudú v pravidelnom kontakte. Za rizikové považoval otcove negatívne vyjadrenia sa na adresu matky v prítomnosti maloletých detí. Je v záujme detí pravidelne sa stretávať so svojou matkou, aby sa ich vzájomný vzťah budoval pozitívnym smerom. Toto nebude možné, pokiaľ matka s deťmi v kontakte nebude. Taktiež je dôležité, aby otec detí sa pred dcérami prestal negatívne vyjadrovať na adresu matky. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Rozhodnutie považovala za spravodlivé a vecne správne založené na správnom a úplnom zistení skutkového stavu. Žiadala ho potvrdiť ako vecne správne. Podľa jej názoru vyjadrenie V.. O. je bezobsažné, neobsahuje žiadnu argumentáciu, je len prerozprávaním toho, čo údajne hovorili deti. Psychologička je podľa jej vedomostí dobrou známou otca a zrejme to ju viedlo k vypracovaniu takej správy, ktorou " ďalej nič nepokazí “. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych noriem. Námietky otca odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Je pravdivé tvrdenie otca, že prostredie, v ktorom matka žije, je odlišné od domáceho prostredia, ako aj to, že nedosahuje štandard, ktorý majú deti vytvorené u otca. Tento argument žiadnym spôsobom nespochybňuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý k tomuto záveru po vykonanom dokazovaní dospel taktiež. Pretože domácnosť matky je samostatná, je logické, že táto je odlišná od domáceho prostredia. Kolízny opatrovník a súd vykonali dostatočné šetrenia na zistenie prostredia u matky, pričom neboli konštatované žiadne závadné skutočnosti, prečo by deti matku v tomto prostredí nemohli navštevovať a taktiež tu prespať. Neboli zistené žiadne hygienické nedostatky. Skutočnosť, že v dome nie je vybudované splachovacie WC, nie je takým nedostatkom, pre ktorý by deti domácnosť matky nemohli navštevovať. Z ničoho nevyplynulo, že by deti po návšteve matky boli stresované a traumatizované z dôvodu návštevy a že práve z tohto dôvodu je potrebné navštevovať detského psychológa. Skutočnou pravdou je to, že pre deti nastala nová, nečakaná situácia, keď sa matka odsťahovala, čo deti ťažko znášajú. Bolo preukázané, že v čase výsluchu detí maloletá Q. matku držala okolo krku, preto sudca upustil od jej výsluchu. Je tu zjavný dôkaz, že matka dieťaťu chýba, že má k nej dobrý vzťah. Vo svojej podstate otec požaduje obmedzenie styku stretávanie sa detí s matkou, čím by došlo k obmedzeniu práv matky, s čím sa odvolací súd nemôže stotožniť, pretože na to nie sú žiadne dôvody. Odvolací súd zdôrazňuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi. Je výchovnou úlohou zodpovedného rodiča viesť dieťa k úcte a rešpektu k druhému rodičovi. Preferenčný rodič má primárnu zodpovednosť správne dieťa pripraviť na stretnutie s druhým rodičom. V opačnom prípade, ak by zámerne obmedzoval právo druhého rodiča na styk s maloletým dieťaťom, mohol by naplniť dôvody vedúce súd k rozhodnutiu o pozastavení, obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv takéhoto rodiča. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby. Taktiež súd musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi (15 CoP/90/2012 KS BB). Výnimkou zo všeobecných pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ako aj, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené. Pri rozhodovaní prvostupňový súd zohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, taktiež prihliadol na najlepší záujem detí. Treba zvýrazniť, že pri výchove dieťaťa má nezastupiteľnú úlohu matka, predstavuje určitý ženský rámec správania sa, pričom pre výchovu dieťaťa je potrebný aj mužský, racionálny prístup. Treba však prihliadnuť aj na to, že ide o úpravu styku dcér s matkou. Súd musel taktiež prihliadnutím na vek maloletých detí. Základným pravidlom, z ktorého súdy pri rozhodovaní vychádzajú je, že každý z rodičov má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V súčasnej dobe je styk upravený pravidelne, avšak nezodpovedá vyššie uvedenému pravidlu. Pokiaľ by súd vyhovel námietkam otca, neprimeraným spôsobom by obmedzil práva matky na stretávanie sa s deťmi. Záujem maloletého dieťaťa je jediná subjektívna podmienka, ktorá má existovať na strane dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by styk detí s matkou ohrozoval ich fyzické alebo psychické zdravie. Súd musí skúmať, nakoľko dieťa prezentuje svoj vlastný názor, či pri jeho tvorbe je skutočne slobodné a či mu boli dostupné všetky relevantné informácie, či je slobodné aj pri interpretácii a či tento názor je v súlade so skutočným záujmom dieťaťa. Z prejavu detí je zrejmá výrazná neakceptácia matky z dôvodu, že ich opustila, čo považujú z jej strany za neodpustiteľný čin. Bez ohľadu na to, čo viedlo k rozchodu rodičov, je potrebné primeraným spôsobom deťom vysvetliť tento stav, v žiadnom prípade nie je vhodné obviňovať z tohto stavu druhého rodičia, pretože ide iba o subjektívny názor, ktorý môže byť jednostranný. Preto nie je vhodné, aby otec prípadne v tomto smere udržiaval komunikáciu s deťmi, mal by konať tak, aby kontakt detí s matkou bol zachovaný. Prvostupňový súd preto správne vyhodnotil, že treba posilniť vzájomný vzťah detí s matkou, pričom tento kontakt je už aj tak obmedzený, a nedovoliť, aby došlo k vzájomnému odcudzeniu sa. Za tejto situácie nie je vhodné vykonať znalecké dokazovanie, pretože deti by boli opakovane vystavované stresujúcej situácii, mohli by byť manipulované. V odvolaní otec neuviedol žiadne skutočnosti o tom, čo mieni navrhnutým dokazovaním preukázať. Skutočnosť, že deti po stretnutí s matkou môžu byť vystresované, nevyplýva z dôvodu, že tento stav zavinila samotná matka. Matka môže však zlepšiť podmienky pri stretávaní tým, že vo svojej domácnosti nastaví také pravidlá, aby sa dcéry cítili dobre, aby im nebolo prípadne ubližované zo strany detí partnera. V tomto prípade súd apeluje nielen na matku, ale aj na otca chlapcov, aby usmernil svoje deti a poučil ich, ako sa majú k dievčatám správať. Odvolací súd zrušil štvrtý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania z dôvodu jeho nadbytočnosti. Výrok o trovách konania musí byť v rozsudku obsiahnutý, aj keď sa ním rozhoduje tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, alebo že sa ním trovy konania nepriznávajú. To sa však podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. spravidla nevzťahuje na rozsudky vydané v konaní, ktoré mohlo byť zahájené bez návrhu (R V/1968, str. 44). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.