Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207406 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415207406.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: I. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho č. 29, IČO : 47 234 466, proti odporcovi : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 18C/224/2015-11 zo dňa 07.07.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 22.06.2012, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne súd uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012, ktorou odporca poskytol navrhovateľke úver za dohodnutých úverových podmienok a s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. V ten istý deň bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom Dohoda o zrážkach zo mzdy navrhovateľky na zabezpečenie pohľadávky z poskytnutého úveru. Súd konštatoval, že zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, majú formulárový charakter, ktorý navrhovateľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text oboch týchto právnych úkonov bol predtlačený. Samotná navrhovateľka, ako spotrebiteľka, mohla takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky odporcu. Súd sa zaoberal dôvodom spochybnenia platnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska porušenia práv spotrebiteľa. Podľa názoru súdu hrozí, že navrhovateľka utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že budú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší jej postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania, návrh na začatie konanie vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka odporcu mohla byť vymožená. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje, aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkových právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo-právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a odporca realizuje prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky úhradu svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím, súd preto uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva zrážok zo mzdy na základe spochybnenej dohody o zrážkach zo mzdy, súčasne tiež súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane navrhovateľky, musela by opätovne podávať nový návrh na predbežné opatrenie. Súd v závere uznesenia podotkol, že navrhovateľka už uhradila odporcovi sumu presahujúcu istinu, ktorá jej bola poskytnutá z titulu úveru, pričom zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a teda je bezúročný a bez poplatkov. Súčasne súd podľa ustanovenia § 76 ods. 3 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť v súdom určenej lehote podať návrh vo veci samej. Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odporca je toho názoru, že navrhovateľka s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Pokiaľ ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s platnými predpismi a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a predstavuje osobitnú listinu, navrhovateľka mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie svojim podpisom. Odporca poukázal na Zákon o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojovania pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Odporca je tiež toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala existenciu hroziacej ujmy. Neosvedčila, že by jej bez nariadenia predbežného opatrenia mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Práve naopak, nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním dohody, pretože jej záväzok voči odporcovi sa stane vyšší ako keby pravidelne boli vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky. Každá platba v prospech zmluvy o úvere navrhovateľa sa pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Odporca je tak toho názoru, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, preto navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ , f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Oboznámením sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s koncipovaním nároku, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať vo veci samej, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a s poukazom na petit návrhu vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká (hrozí) navrhovateľke škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť odporcu podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody, ako aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola navrhovateľkou v súdnom konaní spochybnená a namietaná. Už súčasný výkon práva odporcu, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky disponovať so svojim príjmom a odporca môže neobmedzene vymáhať dlh od navrhovateľky na podklade zmluvného vzťahu, ktorého platnosť je navrhovateľkou spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľka nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiadúce dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Navrhovateľka aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila dostatočne svoj návrh aj z hmotnoprávneho hľadiska. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú vykonávané na základe „dohody“, vopred formulárovo pripravenej odporcom. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o zrážkach zo mzdy postihuje aj nárok odporcu, ako veriteľa, ktorý nie je v súlade so zákonom, nakoľko obsah zmluvy o úvere, ktorý bol formulárovo vopred pripravený a stanovený odporcom, nezodpovedá zákonným požiadavkám spotrebiteľského práva. Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a navrhovateľkou uvádzané tvrdenie o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníčky uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jej súhlasu s vykonávaním zrážok) alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve; taktiež, či takáto dohoda nie je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od navrhovateľky, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia obsiahnutého v odvolaním napadnutom uznesení súdu prvého stupňa však konštatuje aj ďalšiu zásadnú skutočnosť, podporujúcu správnosť záveru prijatého súdom prvého stupňa o nutnosti poskytnúť spotrebiteľke dočasnú ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva. Aj napriek skutočnosti, že ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neboli platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazujú na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu ( zhodne tak napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo 13/2014 nastal 8. 5. 2015) Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Z uvedeného dôvodu preto súd je povinný zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ako aj povinnosť súdu a to v každom štádiu konania ex lege prihliadať na prípadné premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 5b, prípadne aj na ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, avšak právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia dotýkajúce sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Nariadené predbežné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi, pred možnými nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania tvrdených neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi účastníkmi konania a treťou osobou, t.j. uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu (v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p.), pretože pokiaľ súd predbežne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo sporných dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu, za stavu, že sa už reálne vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok, bolo predbežné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, osvedčila aj naliehavosť takéhoto procesného opatrenia vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.