Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210887 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415210887.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX/XXX, XXX XX T. D., právne zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom SNP č. 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcom 1/ K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX T.D., a 2/E.B.. nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX T.D., obidvaja právne zastúpení - Advokátska kancelária Líška & Partners s,r,o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, Pracovisko: Nám. Matice Slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/334/2015-18 zo dňa 05. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom, (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 05. 10. 2015 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia (prvý výrok), ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ (ďalej aj „odporcovia“) povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV XX pre k.ú. T.XXX. a to rodinný dom č. súp. L. postavený na CKN parcele T. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že nariadenia tohto predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal s odôvodnením, že „je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX a to rodinného domu súp. číslo L. ako aj CKN parc. č. XXXX/X - vo výmere 239 m2. Takúto nehnuteľnosť nadobudol s nebohou manželkou v roku 1984 za cenu 8.374,- Kčs stým, že podľa znaleckého posudku je jasné, čo vlastne kupoval a že to bol celý dom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v roku 1984 po kúpe takejto nehnuteľnosti požiadalo stavebné povolenie podľa projektu, ktorý si dal vypracovať, pričom po dokončení prác bola nehnuteľnosť skolaudovaná a z kolaudačného rozhodnutia z 18. 6. 1990 vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby 3 izby, kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC a 2 pivnice. Nehnuteľnosť navrhovateľ užíval pokojne do augusta 2015, kedy ho odporcovia v 1/ a v 2/ rade /syn s nevestou/ začali z nehnuteľnosti vyháňať a brániť mu v užívaní takejto nehnuteľnosti napriek tomu, že mu celá patrí. Až teraz sa dozvedel, že nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XXX kúpili v roku 2008 odporcovia a vyháňajú ho z nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XX pre k. ú. T.H.. ako rodinný dom č. súp. XXX. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je osobou vyššieho veku, je chorý a má zlý zdravotný stav, pričom musí strpieť takéto vyháňanie zo strany vlastného syn a nevesty z nehnuteľnosti, ktorú on zrekonštruoval a užíval v súlade so zákonom. V tejto nehnuteľnosti má i toaletu a kúpeľňu s tým, že odporcovi mu teraz bránia ich užívať a preto musí chodiť na suché WC mimo domu a to napriek zlému zdravotnému stavu. Zároveň navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že viackrát bola prizvaná aj polícia o čom existujú záznamy, ktoré by si mal vyžiadať súd. Pokiaľ bude prevrávať takýto stav tak mu bude hroziť zhoršenie zdravotného stavu. V konaní vo veci samej sa mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej rekonštrukciu vykonal on v roku 1987, pričom išlo okrem iného o nadstavbu nad domom vtedy č. súp. XXX, ktorý je ale teraz rozdelený na dve súpisné čísla a to XXX a XXX.“ Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa „s pripojenými listinnými dokladmi zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. T. D. a to okrem iného rodinného domu súpisné číslo X.. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. T. pre k. ú.D. a to rodinného domu súpisné Číslo XXX. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 4.7.1984 na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom vyplýva, že navrhovateľ ako aj jeho manželka A. E. kúpili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to EKN pare. č. XXXX/X ako aj rodinný dom nové súpisné číslo XXX za kúpnu cenu 8.374,- Kčs. Zo znaleckého posudku č. XX-XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Františkom Víťazkom vyplýva, že na prízemí nehnuteľnosti a to rodinného domu nachádzajúceho sa na pare. č. XXXX/X sú dve izby, chodba a kuchyňa s tým, že na poschodí je izba. Zo stavebného rozhodnutia zo dňa 25.3.1987 vyplýva, že bola povolená rekonštrukcia rodinného domu nachádzajúceho sa na pozemku pare. č. XXXX/X v T. D.. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 18.6.1990 vyplýva, že bolo povoľné užívanie zrekonštruovaného rodinného domu s tým, že stavba obsahuje 3 izby, kuchyňu, komoru chodbu, kúpeľňu, WC a 2 pivnice.“ V súvislosti s odôvodnením zamietnutia návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v takom rozsahu ako žiada navrhovateľ v podanom návrhu a to z dôvodu, že petit navrhovaného predbežného opatrenia je nevykonateľný, nakoľko nie je zrejmé akých konkrétnych zásahov sa majú odporcovia do užívacieho práva navrhovateľa zdržať. Je potrebné tiež prihliadnuť aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha, aby sa odporcovia zdržali akýchkoľvek zásahov do užívacieho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX pre k. ú. T. D. a to rodinného domu súpisné Číslo XXX, ktorého vlastníkmi sú zapísaný odporcovia, pričom tieto neoprávnené zásahy odporcov majú spočívať vtom, že bránia užívať navrhovateľovi WC a toaletu stým, že navrhovateľ síce spochybňuje vlastnícke právo odporcov ale takto formulované predbežné opatrenie by bolo neprimerané a neproporcionálne nakoľko navrhovateľ síce tvrdí že je vlastníkom nehnuteľností a spochybňuje tak vlastníctvo odporcov, ale je v súčasnej dobe potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom tvrdení navrhovateľa. Zároveň podľa názoru súdu predbežné opatrenie ktorým sa má dočasne poskytnúť ochrana oprávneným záujmom navrhovateľa nesúvisí s návrhom vo veci samej, ktorým sa mieni navrhovateľ domáhať určenia vlastníckeho práva nakoľko podľa názoru súdu aj v prípade úspechu v konaní vo veci samej by nedošlo k odstráneniu protiprávneho vzťahu, ktorý podľa tvrdení navrhovateľa spôsobujú odporcovia svojimi zásahmi do vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov súd návrh na predbežné opatrenie zamietol.“ Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu „zmenil tak, že návrhu vyhovie a nariadi predbežné opatrenie v zmysle podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“ a odporcu zaviaže na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania uviedol, že uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne, nakoľko je nevyhnutné a dôvodné, aby súd dočasne upravil právne pomery medzi ním a odporcami. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu, že petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevykonateľný uviedol, že „má za to, že petit návrhu bol koncipovaný dostatočne zreteľne a bol by vykonateľný už i vzhľadom na rozhodovaciu prax súdu v obdobných veciach, keby súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia koncipovaného ako «zdržanie sa zásahov do užívacieho práva» (napr. 6C 52/2013 OS Žiar nad Hronom v spojení 13Co 617/2013 KS Banská Bystrica.“ Ďalej uviedol, že má za to, že okresný súd „nesprávne posúdil proporcionalitu ochrany jeho užívacieho práva k právam odporcov“. On „je starší človek, ktorý predmetnú nehnuteľnosť opravoval a žil v nej nerušene až do súčasného obdobia, nehnuteľnosť zrekonštruoval tak, aby v starobe mohol pokojne v nej žiť a zásahom do jeho užívacieho práva zo strany odporcov je mu spôsobených značných diskomfort napríklad aj tým, že nemôže používať kúpeľňou alebo toaletu a v jeho veku a zdravotnom stave musí nedôstojný vykonávať základné ľudské potreby ani jednu z vonku - mimo nehnuteľnosti.“ Okrem toho v súvislosti s odôvodnením rozhodnutie prvostupňového súdu uviedol, že „nemožno súhlasiť s tým, že nariadenie predbežného opatrenia nesúvisí s konaním vo veci samej. Práve opačne, s tým, že v prípade úspechu vo veci samej sa domôže vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, môže dôjsť k odstráneniu protiprávneho stavu, pretože nehnuteľnosť bez súhlasu odporcov bude môcť užívať a keby v užívaní nehnuteľnosti odporcovia naďalej bránili, bude mať iné právne prostriedky na odstránenie protiprávneho konania.“ Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ktorým návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2/ vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2, s použitím § 167 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odporcu uvedené v odvolaní. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.). Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami (čo je tento prípad, kedy sa navrhovateľ domáha de facto obmedzenia vlastníckeho práva odporcov) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske, prípadne sociálne alebo rodinné funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ(účel). V tomto prípade navrhovateľ skutočne koncipoval petit navrhovaného predbežného opatrenia tak, že z neho nie je zrejmé, v akom (konkrétnom) rozsahu by na základe neho malo byť dočasne obmedzené vlastnícke právo odporcov k ich nehnuteľnosti tým, že by sa mali zdržať „akýchkoľvek zásahov do užívacieho práva navrhovateľa“ k tejto ich nehnuteľnosti. Odhliadnuc od toho, že navrhovateľ neosvedčil existenciu „užívacieho práva“ k nehnuteľnosti odporcov, vyhovenie takto koncipovanému rozsahu predbežného opatrenia by znamenalo možný zásah do ich vlastníckeho práva zo strany navrhovateľ de facto v neobmedzenej miere, teda došlo by k zásahu do ich základného práva (kam vlastnícke právo bezpochyby patrí) nad nevyhnutnú mieru, čo rozhodne nemôže sledovať legitímny cieľ(účel). Preto ak za tohto stavu okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolací súd nemal inú možnosť, ako jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdiť. Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.