Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212436 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212436.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky B. T., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX W. Q., t.č. s pobytom X. X, XXX XX X. L., proti odporcovi U. T., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX W. Q., za účasti maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov účastníkov konania (manželov) k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20P/60/2015 - 55 zo dňa 17. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zo dňa 17. 03. 2016 vo výroku o výživnom (tretí výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (piaty výrok), p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. 1 Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 17. 03. 2016 rozhodol na základe návrhu navrhovateľky tak, že manželstvo navrhovateľky B. T., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W. Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. Q. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozviedol (prvý výrok). Maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletá“) zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (druhý výrok). Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Styk odporcu s maloletou neupravil (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (piaty výrok). 1.2 Rozhodnutie o rozvode manželstva odôvodnil prvoinštančný súd tým, že „manželstvo navrhovateľky a odporcu už neplní svoj účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.“ Poukázal na to, že ani „počas konania účastníci (najmä navrhovateľka) neprejavili záujem o udržanie manželstva, či dokonca obnovenie manželského spolužitia“ a za situácie, „kedy má navrhovateľka známosť s iným mužom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti“ dospel k záveru, že „vzhľadom na absenciu spoločnej domácnosti, hospodárenia, intímneho spolužitia manželov je ich manželstvo len formálnym vzťahom, ktorého udržiavanie nemá význam a jeho rozvod nebude ani v rozpore so záujmami maloletej.“ Preto manželstvo účastníkov konania podľa ustanovení § 22 a § 23 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - ďalej aj „ZR“) rozviedol. 1.3 V súvislosti s rozhodnutím o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky nebolo sporné, nakoľko s tým súhlasil aj odporca aj kolízny opatrovník. (...) Sama maloletá sa vyjadrila, že chce zostať u matky. Súd potom prihliadajúc na uvedené skutočnosti, vrátane stanoviska maloletej, ktorá je dieťaťom pomaly na prahu dospelosti, zveril túto do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju súčasne bude zastupovať a spravovať jej majetok, ktorá úprava zodpovedá ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyjadrujúceho povinnosť súdu v otázke úpravy rodičovských práv a povinností vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.“ 1.4 V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa určenia výživného poukázal prvoinštančný súd na ustanovenia § 62 a 75 ods. 1 ZR a konštatoval, že vychádzajúc z uvedených ustanovení „dospel k záveru, že na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletej je zo strany odporcu adekvátnou suma 130,- Eur mesačne, v ktorom rozsahu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej,“ pričom uviedol pomerne podrobnú argumentáciu ohľadom ním akceptovateľných nákladov na maloletú a okolnosti, ktoré na strane navrhovateľky i odporcu pri určovaní výšky výživného zohľadnil. 1.5 Keďže navrhovateľka aj odporca nežiadali súdnu úpravu styku, prvoinštančný súd v súlade s ustanovením § 25 ods. 1, 2 ZR rozhodol, že styk odporcu s maloletou neupravuje. 1.6 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou prvej vety § 144 Občianskeho súdneho poriadku. 2.1 Proti rozsudku prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla výrok o výživnom (tretí výrok). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zmenil tak, že „odporca je povinný prispievať na výživu maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj jeden rok spätne odo dňa začatia tohto konania. Dlžné výživné za čas od jedného roka spätne do dňa začatia konania vo výške 2.400,- Eur je odporca povinný splatiť k rukám navrhovateľky do 30. 06. 2017 v splátkach alebo vcelku.“ 2. 2 V odôvodnení odvolania uviedla, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku „je v rozpore so skutkovým stavom veci vzhľadom na ekonomicko-sociálne podmienky účastníkov konania, pričom poukazovať resp. porovnávať potreby maloletej s potrebami dieťaťa útleho veku alebo zdravotne postihnutého dieťaťa je neakceptovateľný subjektívny názor súdu bez vecnej a právnej dôvodnosti.“ Ďalej uviedla, že „odporca po doručení rozhodnutia prvoinštančného súdu začal platiť 130,- Eur, ale 20,- Eur už platiť prestal s tým, že mu súd takú povinnosť neuložil.“ Konštatovala, že „vyčíslenie príjmov a výdavkov účastníkov konania preukazuje dôvodnosť návrhu na výšku výživného v sume 200,- Eur mesačne.“ Poukázala i na to, že „syn odporcu nie je odkázaný na pomoc odporcu.“ 3. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že s jej odvolaním nesúhlasí. Má za to, že prvoinštančný súd rozhodol správne a zaviazal ho „na maximálne prípustnú výšku výživného.“ Uviedol, že spoločný syn C. T. stále býva u neho, finančne ho podporuje iba on a hoci stále študuje na vysokej škole, navrhovateľka na jeho výživu ničím neprispieva. Výživné v sume 130 Eur mesačne zodpovedá ako jeho príjmom a výdavkom, tak i potrebám maloletej. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 4. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa z rozsudkom prvoinštančného súdu stotožňuje. 5.1 Odvolanie navrhovateľky bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 20. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). 5.2 Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“ 5.3 Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 7.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolanie navrhovateľky. 10. Odvolací súd konštatuje, že nesúhlasí s názorom navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie „je v rozpore so skutkovým stavom veci“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu v roku 2015 bol 872,38 Eur, a v januári 2016 dosiahol príjem 814 Eur. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky v roku 2015 bol 463 Eur. Po zohľadnení reálnych odôvodnených potrieb maloletej, ktorých výšku prvoinštančný súd správne ustálil v rozsahu do 270 Eur mesačne a po zohľadnení prímov navrhovateľky i odporcu potom určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletej vo výške 130 Eur mesačne zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletej ale i aktuálnym možnostiam a schopnostiam odporcu. Je potrebné si uvedomiť, že odporca žije v spoločnej domácnosti so spoločným synom účastníkov konania, ktorý je študentom denného štúdia vysokej školy, na ktorého výživu navrhovateľka žiadnym spôsobom neprispieva. Z toho logicky vyplýva, že odporca musí okrem svojich nákladov pokryť i náklady na spoločnú domácnosť vedenú so synom. 11. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní žiadala priznať výživné „jeden rok spätne odo dňa začatia tohto konania“ a v dôsledku toho i zameškané výživné, tak v tejto v súvislosti odvolací súd uvádza, že si pravdepodobne neuvedomila, že v tomto prípade ide o určenie výživného na maloletú v rámci konania o rozvod manželstva, kedy sa určuje výživné na čas po rozvode manželstva, a teda určenie výživného spätne v tomto konaní neprichádza do úvahy. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu o rozvode manželstva (prvý výrok), o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky (druhý výrok) a o tom, že s styk odporcu s maloletou sa neupravuje (štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).