Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/432/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213570 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415213570.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 zastúpený Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanej X. P. P., nar. XX. XX. XXXX M. I. XXX/XX, N. A. M. o zaplatenie 49,04 € s prísl. o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 4C/486/2015-31 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. 1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor žalovanej doručený súdu dňa 29. 01. 2016 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/486/2015-19 zo dňa 13. 01. 2016. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na povinnosť žalovaného v odpore uviesť akejkoľvek skutkové, alebo právne dôvody, ktoré spochybňujú opodstatnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky. Takéto dôvody sa musia v zmysle citovaného ustanovenia (§ 174 ods. 2 OSP) týkať iba „veci samej“. Teda tých okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo na zaplatenie danej peňažnej sumy, lebo inak súd odpor odmietne, ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Žalovaný v podanom odpore nijako vecne nepopieral, že nie je dlžný žalobcovi to, čo od neho tento žiada. Súd vzhľadom na to, že v odpore žalovaná neuviedla žiadne skutkové (či dokonca právne) argumenty spochybňujúce jej povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu, odmietol súd s poukazom na ust. § 174 ods. 3 písm. b/ odpor ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej, keď o náležitostiach odporu bola žalovaná riadne poučená v platobnom rozkaze. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala voči rozhodnutiu z dôvodu, že nikto, ani súd, ani sudca nemôže odňať jej ústavné právo prerokovať vec bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť, ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zásada verejnosti a ústnosti jej nemôže byť porušená, ani odňatá. Postup súdu a to odmietnutie odporu považuje za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky. Poukázala na povinnosť súdu z úradnej povinnosti preskúmať zmluvu, z ktorej žalobca navrhuje priznať právo, rovnako právne úkony účastníkov pri uzatvorení zmluvy, ktoré musia byť urobené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a nesmú byť na ujmu žiadnej zmluvnej strany, inak sú neplatné. Súd je pritom povinný rešpektovať záväznosť judikatúry. Tvrdí, že zmluva medzi účastníkmi je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom a prieči sa dobrým mravom, keď žalobca žiadal plnenie bez právneho dôvodu. Podaním odporu žalovaná vyjadrila bez pochyby svoj prejav vôle, a to nesúhlas s uplatňovaným nárokom žalobcu v podanom návrhu. Žalovaná dostatočne poprela žalobcov nárok a súd mal preukázanú túto skutočnosť, pretože sa o ňu oprel v samotnom napadnutom uznesení o odmietnutí odporu žalovanej. Súd nie je oprávnený skúmať odôvodnenie v odpore z hľadiska všeobecnosti a iné náležitosti, pretože Občiansky súdny poriadok rozsah a obsah odôvodnenia odporu neupravuje. Jedinou podmienkou je, aby bol odpor podaný s odôvodnením vo veci samej - čo v širšom význame znamená akékoľvek odôvodnenie v súvislosti s predmetom konania, teda nielen v úzkej súvislosti so žalobou. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR č. 85/2002, podľa ktorého, ak by mal súd pochybnosti o tom, či odôvodnenie odporu napĺňa, či nenapĺňa podmienky, ktoré nie sú v zákone dostatočne vymedzené, v záujme zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov by mal rozhodnúť tak, že platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie. Tvrdí, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom navrhla preto zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu a nariadiť pojednávanie vo veci samej. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalobca, tento navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdiť. Zotrváva na svojom názore, že podaný odpor nebol riadne odôvodnený v zmysle ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. 4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 7. V preskúmavanej veci rozhodol súd prvej inštancie za platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, kedy bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol odmietnutý odpor proti platobnému rozkazu. Rovnako odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo podané za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 8.Podľa novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku v zmysle prv uvedeného sa postupuje podľa procesno právnych noriem Civilného sporového poriadku odo dňa platnosti a účinnosti, to znamená od 01. 07. 2016 v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP sa však zároveň rešpektuje aj procesný účinok tých právnych úkonov (procesných), ktoré boli urobené skôr, teda zostáva zachovaný aj po 30. 06. 2016. 9. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy súd odmietol odpor, ktorý podaný bez odôvodnenia vo veci samej, pokiaľ o týchto následkoch bol účastník v platobnom rozkaze poučený (§ 174 ods. 2,3 písm. d/ OSP). Podľa platnej a účinnej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku § 267 ods. 1 odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Podľa ods. 2 súd odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. Z uvedeného je zrejmé, že účinná právna úprava je obdobná (porovnateľná) s predchádzajúcou právnou úpravou. 10. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vydal dňa 13. 01. 2016 platobný rozkaz, tento bol doručený žalovanej dňa 22. 01. 2016. Dňa 29. 01. 2016 podala žalovaná osobne v podateľni Okresného súdu písomné podanie označené ako odvolanie (č.l. 21), v ktorom uvádza: „odvolávam sa uhradiť poistné z dôvodu, že úrazu nebolo mi vyplatené denné odškodné hneď sa napidala od zrušenia poistky aj odstúpenie aj storno poistný, nakoľko som nebola spokojná. Neviem, prečo moju žiadosť neakceptovali. Ďakujem.“ 11. Zo spisu je ďalej zistené, že súd prvej inštancie doručil uvedené podanie, ktoré považoval napriek svojmu označeniu ako odvolanie za odpor (v súlade s vtedy platnou právnou úpravou - § 41 ods. 2 OSP) žalobcovi so žiadosťou, aby sa k tomuto písomne vyjadril. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že podaný odpor nespĺňa zákonom stanovené podmienky odôvodneného odporu a navrhol ho ako riadne nezdôvodnený odmietnuť. Následne súd prvej inštancie uznesením odpor odmietol. 12. Odvolanie v prejednávanej veci smeruje voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu. Ide teda o uznesenie, proti ktorému bolo prípustné odvolanie v čase, kedy bolo napadnuté uznesenie vydané a kedy bolo podané aj odvolanie proti nemu ä§ 202 ods. 3 OSP), zároveň odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podania vo veci samej je prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (§ 357 písm. b/ CSP). Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania platobného rozkazu a podania odporu zo strany žalovanej pokiaľ žalovaný nesúhlasil s doručeným platobným rozkazom, musel podať odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, tento odpor zároveň musel byť vecne odôvodnený (§ 172 ods. 1 OSP), inak ho súd prvej inštancie odmietol (§ 174 ods. 3 písm. b/ OSP) za splnenia podmienky, že o následkoch bol žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Podanie odporu má zabrániť, aby nastali účinky uvedené v § 174 ods. 1 OSP, teda aby platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase podania odporu rozsah a obsah odôvodnenia odporu neupravoval, podmienkou bolo vecné odôvodnenie odporu. 13. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danej veci nebol odpor odôvodnený vo veci samej, teda tých okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo na zaplatenie danej peňažnej sumy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná neuviedla žiadne skutkové (či dokonca právne) argumenty spochybňujúce jej povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu. Odvolací súd z podaného odporu zistil, že žalovaná odmieta uhradiť predmetnú sumu, pričom uviedla aj dôvod (nebolo jej vyplatené odškodné). Uvádza tiež, že žiadala aj zrušenie poistenia, odstúpenie aj storno poistenia s tým, že nerozumie, prečo nebola jej žiadosť akceptovaná. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne jasné, že žalovaná nesúhlasí s uloženou povinnosťou zaplatiť predmetné poistné, teda spochybňuje opodstatnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 124/1998 z 28. 01. 1999. Odvolací súd teda uzatvára, že žalovaná podaným odporom poprela existenciu žalobcom uplatneného práva, čím sa platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom rozsahu. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu, hoci neboli pre takýto postup splnené podmienky. Takýmto nesprávnym procesným postupom preto znemožnil strane uskutočniť jej procesné práva tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ OSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu podľa § 391 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so záväzným právnym názorom, podľa ktorého podaním odporu žalovanou dňa 29. 01. 2016 došlo k zrušeniu platobného rozkazu a ten nenadobudol účinky právoplatného rozhodnutia. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).