Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoR/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213718 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415213718.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., zast. AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/496/2015-54 zo dňa 2. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/496/2015-54 zo dňa 2. júna 2016 p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.11.2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava v konaní pod sp.zn. SR 15821/14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal žalobca po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty 30 dní od prevzatia rozhodcovského rozsudku. Žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 26.11.2014, pričom nasledujúci deň 27.11.2014 začala plynúť podľa § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK) v znení účinnom do 31.12.2014 30- dňová prekluzívna lehota, počas ktorej mal žalobca právo takýto návrh na všeobecný súd podať. 2. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 28.12.2015, pričom v konaní tvrdil, že ju podal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 09.12.2015 v súlade s § 48 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015. 3. Okresný súd bol toho právneho názoru, že ust. § 48 ods.2 Exekučného poriadku (ďalej EP) sa týka len konaní vedených na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na ktorý § 48 ods.2 EP v poznámke odkazuje. 4. S prihliadnutím k tomu, že rozhodcovské konanie bolo začaté na návrh žalovaného v roku 2014 podľa vtedy platnej právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej bol vydaný aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobcovi riadne doručený a nadobudol právoplatnosť, pričom žalobca v zákonom stanovenej lehote 30 dní od jeho doručenia nepodal na všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nebolo možné podľa názoru okresného súdu viazať poučovaciu povinnosť súdneho exekútora aj na tie konania, ktoré začali pred účinnosťou zák. č. 336/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval zák.č. 244/2002 Z.z. od 01.01.2015. 5. V súlade s § 243d) prechodných ustanovení Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015 sa na exekučné konania, ktoré neboli ukončené k 01.01.2015 použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z uvedeného je potom nepochybne zrejmé, že § 48 ods.2 EP je možné aplikovať len v prípadoch, kedy je povinným spotrebiteľ, ktorý môže podať v rámci exekúcie vedenej voči nemu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok voči exekúcii, ak sa voči nemu viedlo rozhodcovské spotrebiteľské konanie. Ust. § 48 ods.2 EP v takomto znení však nadobudlo účinnosť až 01.01.2015, preto žalobcovi nemohla plynúť nová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to v konaní tvrdil, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný do 31.12.2014, dokedy aj žalobcovi uplynula lehota na podanie žaloby. 6. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho právne posúdenie veci. 7. Nesúhlasil s tým, že by bolo právo žalobcu na zrušenie rozsudku uplatnené na súde neskoro, pretože okresný súd neprihliadol na celé znenie ust. § 73 ods.2 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a neprihliadol ani na § 46 ods.3 cit. zák., podľa ktorého môže spotrebiteľ, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Z ust. § 73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že jeho ustanovenia sa použijú aj na rozhodcovské konania, predmetom ktorých je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 zostávajú zachované. Uviedol tiež, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014, pričom ust. § 46 ods.3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tým nie je dotknuté. 8. V tejto súvislosti je podstatný aj obsah ust. § 48 ods.2 EP v znení od 01.01.2015, podľa ktorého, ak exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu poučí v upovedomení o začatí exekúcie povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. 9. Žalobca postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami, a to § 46 ods.3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 10. Aj keď došlo k podaniu žaloby po uplynutí 30-dňovej lehoty na jej podanie od doručenia rozhodcovského rozsudku tak, ako to upravoval zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014, jeho právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami Exekučného poriadku zostalo zachované. Postup žalobcu vyplýval aj z ust. § 73 ods.2, veta za bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, z ktorého je možné jednoznačne vyvodiť, že lehota na podanie žaloby, a to aj v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v ods. 3 cit. ust., vyplývajúca z cit. zák. je aplikovateľná aj na prejednávaný prípad, pretože už pred dátumom 01.01.2015 došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom, ako bol doručený žalobcovi podľa Zákona o rozhodcovskom konaní v znení ú činnom do 31.12.2014. 11. Ustanovenie o osobitnej lehote na podanie žaloby do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle Exekučného poriadku ako osobitného právneho predpisu, na ktorý priamo odkazuje Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nie je dotknuté prechodným ust. § 73 ods.2, veta pred bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie bolo platné a účinné v čase podania žaloby žalobcom na všeobecný súd a Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní naň priamo odkazoval. 12. Podľa názoru žalobcu mal zákonodarca v úmysle prijatou právnou úpravou v znení od 01.01.2015 umožniť spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie aj tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté žalobou o zrušenie v lehote, ktorá im márne uplynula 30 dní po ich doručení. 13. Ak by bol mal zákonodarca v úmysle neumožniť podať takúto žalobu, keď k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na podklade zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014, v takom prípade by § 73 ods.2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol nadbytočný. 14. Ak teda došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ešte pred dátumom 01.01.2015, tak k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo v konaní na podklade vtedy platného a účinného Zákona o rozhodcovskom konaní, na ktorú situáciu § 73 ods.2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní myslel a práve takéto skutkové okolnosti predpokladal. W. mal v úmysle umožniť spotrebiteľovi takouto právnou úpravou podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ku ktorého vydaniu došlo v čase účinnosti a platnosti právnej úpravy, ktorá neupravovala priebeh spotrebiteľského rozhodcovského konania tak, ako tomu je od dátumu 01.01.2015. 15. Navyše poukázal aj na obsah ust. § 73 ods.1 a 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré sa použije, ak nie je uvedené inak, aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá pred týmto dátumom sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 16. Z uvedených skutočností preto vyplýva, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z. s tým, že len rozhodcovská zmluva sa bude posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia. 17. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, výšku ktorých v odvolaní vyčíslil. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca podal na okresný súd príslušný podľa § 88 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže v jeho obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania a žalobca je v prejednávanej veci spotrebiteľom, ktorý má v obvode Okresného súdu Žiar nad Hronom bydlisko. 20. V žalobe žalobca tvrdil, že je nutné ho považovať za spotrebiteľa, ktorý svoje právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatňuje v súlade s § 48 ods.2 EP v znení účinnom od 01.01.2015, ktorý mu v lehote 15 dní na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcií umožňuje takúto žalobu podať. Upovedomenie o začatí exekúcie v konaní vedenom pod sp.zn. EX 19321/15 prevzal žalobca dňa 09.12.2015, pričom z neho vyplýva, že jej podkladom je exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok č.k. SR 15821/14 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 20.01.11.2014. Oprávnený sa v exekúcii domáha plnenia priznaného mu na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.02.2013, ktorú uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ. 21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrh na začatie rozhodcovského konania podal žalovaný na rozhodcovský súd dňa 30.10.2014. Rozhodcovský súd rozhodol vo veci uplatneného nároku žalovaným rozsudkom sp.zn. SR 15821/14 dňa 20.11.2014 po vykonanom dokazovaní aj podľa všeobecných predpisov na ochranu spotrebiteľa, keďže zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a návrhu žalovaného v prejednávanej veci vyhovel. Rozsudok doručený žalobcovi dňa 26.11.2014 sa podľa vyznačenej doložky stal právoplatným dňa 19.12.2014 a vykonateľným dňa 22.12.2014. Z poučenia, ktoré je obsiahnuté v rozhodcovskom rozsudku pre strany rozhodcovského konania vyplýva, že tieto boli poučené o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, pričom tento rozhodcovský rozsudok nadobúda právoplatnosť už dňom jeho doručenia účastníkovi konania. 22. Súčasťou spisového materiálu je aj doručenka, z ktorej vyplýva, že rozhodcovský rozsudok SR 15821/14 bol doručený žalobcovi do vlastných rúk a jeho prevzatie potvrdil podpisom dňa 26.11.2014. 23. Z upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie vedenej na podklade vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.11.2014, sp. Zn. EX 19321/15 zo dňa 27.11.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 09.12.2015 vyplýva, že exekučné konanie voči žalobcovi ako povinnému začalo dňa 09.03.2015. 24. Z prezentačnej pečiatky Okresného súdu Žiar nad Hronom vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku SR 15821/14 podal žalobca na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 28.12.2015. 25. Podľa § 470 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 27. Podľa § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 28. Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 243d) ods.1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 30. Podľa ods.2 cit. ust. na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 31. Podľa § 1 ods.4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje. 32. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. 33. Podľa § 73 ods.1 cit. zák., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. 34. Podľa ods.2 cit. ust. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. 35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu z dôvodu oneskoreného uplatnenia práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. 36. Aj keď nárok žalobcu vychádza z prechodných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré bolo zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015 a v § 73 upravilo rôzne situácie, ku ktorým môže dôjsť z dôvodu, že rozhodcovské rozsudky do dátumu 31.12.2014 vydávali výlučne rozhodcovské súdy zriadené podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré jediné mali právomoc veci podané na rozhodcovské súdy rozhodovať, je v prejednávanej veci nevyhnutné najskôr ustáliť, či si žalobca uplatnil na súde právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo či bol rozhodcovský rozsudok vydaný a konanie o ňom skončené podľa zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. 37. Formulácia prechodných ustanovení v Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súvisí práve so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov spotrebiteľským rozhodcovským súdom, aj keď ich cieľom je použiť tento zákon aj na rozhodcovské konania, ktoré začali pred dátumom 01.01.2015, pokiaľ ich predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a pokiaľ tieto neboli do 31.12 2014 skončené a pokračuje sa v nich po transformácii pôvodných rozhodcovských súdov na spotrebiteľské rozhodcovské súdy a tiež za podmienok, že plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zák. č. 244/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní začalo, ale neskončilo pred dátumom 01.01.2015. Zároveň sú v nich stanovené podmienky, za ktorých môže v takýchto veciach konať. 38. Z ust. § 73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nesporne vyplýva, že len ak nie je ďalej ustanovené inak, sa jeho ustanovenia použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, pričom právne účinky úkonov, ktoré už v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 boli v rozhodcovskom konaní vykonané, zostávajú zachované. Z obsahu tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli tie rozhodcovské konania, ktoré síce začali pred 01.01.2015, avšak neboli ešte ukončené rozhodcovským rozsudkom, ktorý by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda v ktorých je nevyhnutné za podmienok stanovených v Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pokračovať. 39. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z jeho obsahu je tak zrejmé, že takáto lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola stanovená na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní mohla síce začať plynúť pred 01.01.2015, avšak k dátumu 31.12.2014, resp. 01.01.2015 ešte neuplynula, a teda trvala a jej koniec pripadol až na dátum po 01.01.2015. 40. Tá skutočnosť, že v ods .2 § 73 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je odkaz aj na § 46 ods.3 tohto zákona, v ktorom je upravená možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v priebehu exekučného konania, nemá automaticky za následok to, že každý rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bude môcť byť kedykoľvek preskúmaný postupom podľa § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na ktorý ust. § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v behu 15-dennej lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vedenej na jeho podklade ako exekučnom titule. 41. Ak aj je žalobca v prejednávanej veci spotrebiteľom a v lehote 15 dní podal podľa cit. ust. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd, je pre posúdenie jej opodstatnenosti relevantné to, či rozhodcovské konanie právoplatne skončilo do 31.12.2014, a teda či bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v konaní začatom a aj skončenom podľa zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a či žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania ulynula lehota stanovená Zákonom o rozhodcovskom konaní v § 41 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 42. Je treba zdôrazniť, že ust. § 48 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 obsahuje totiž odkaz na poznámku 4ead), a teda na zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie na Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a navyše z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že len vtedy exekútor poučí povinného v upovedomí o začatí exekúcie o tom, že má možnosť podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ak týmto osobitným predpisom je práve Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak bolo rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To je dôvod, pre ktorý mu ukladá aj povinnosť priložiť k upovedomeniu o začatí exekúcie vzor žaloby podľa osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu pod č. 4g je opäť Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie Zákon o rozhodcovskom konaní. 43. Z prechodných ustanovení § 243d) ods.1 k úpravám účinným od 01.01.2015 obsiahnutých v Exekučnom poriadku je zrejmé, za akých podmienok je možné začať exekučné konania, pre ktoré platia podmienky a lehoty stanovené v zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z ods. 2 § 243d) Exekučného poriadku vyplýva, že len na tie na exekučné konania, ktoré sú vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014, ktoré neboli ukončené k 01.01.2015. 44. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu v ním podanom odvolaní o tom, že by bol okresný súd pri právnom posúdení veci a pri zamietnutí žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupoval v rozpore s § 46 ods.3 Exekučného poriadku, pretože toto ustanovenie nie je možné na prejednávanú vec, keďže bol rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní podľa zák.č. 244/2002 Z.z. do 31.12.2014 a nie podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravenom zák.č. 335/2014 Z.z. účinnom až od 01.01.2015, aplikovať. Podstatné však je, že rozhodcovské konanie začaté podľa zák.č. 244/2002 Z.z. bolo nielen právoplatne skončené, ale žalobcovi v lehota do nadobudnutia účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplynula týmto zákonom stanovená lehota 30 dní na to, aby sa mohol úspešne domáhať jeho zrušenia žalobou na všeobecnom súde. 45. Nie je preto možné súhlasiť ani s tým tvrdením žalobcu, že by sa na prejednávanú vec vzťahovali prechodné ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože podstatná v § 73 ods.2 tohto zákona je tá časť ustanovenia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku síce mohla začať plynúť pred dátumom 01.01.2015, avšak musela trvať aj po tomto dátume, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku totiž žalobcovi uplynula ešte pred termínom 01.01.2015, preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať prechodné ustanovenia Zákona o o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 46. V konaní súd správne zistil, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 20.11.2014, čo vyplýva z doručenky založenej v spise a podľa § 41 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní mal na podanie návrhu na jeho zrušenie zákonom stanovenú lehotu 30 dní nie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ale od jeho doručenia účastníkovi konania. Žalobca tak mal podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku do 20.12.2012, čo neurobil. 47. Ak žalobca podal na súd žalobu až dňa 28.12.2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní na jej podanie, uplatnil si právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku neskoro, v dôsledku čoho nemohol na takto uplatnené právo okresný súd prihliadnuť. 48. V prejednávanej veci žalobcovi právo na podanie žaloby v lehote 15 dní, ktorú mu poskytuje Exekučný poriadok v § 48 ods. 2 účinného až od 01.01.2015, t.j. v lehote na podanie námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nevzniklo. Podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa právnych predpisov platných a účinných od 01.01.2015 by mohol žalobca len za takých podmienok, ak by lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola pre neho plynula aj po dátume 01.01. 2015, k čomu však nedošlo a čo bolo zrejme dôvodom na to, že súdny exekútor ani žalobcu ako povinného o tejto možnosti v poučení obsiahnutom v upovedomení o začatí exekúcie nepoučoval. 49. V súlade s § 243d) prechodných ustanovení Exekučného poriadku sa na exekučné konania, ktoré neboli ukončené k dátumu 01.01.2015, pričom v prejednávanej veci takéto exekučné konanie k 01.01.2015 ani nebolo začaté, použijú predpisy účinné do 31.12.2014. 50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil. 51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. 52. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).