Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010313 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416010313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 29.11.2016 odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného W. O. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 28.09.2016, sp. zn. 1T/53/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaných W. O., E. O. a W. J. vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu. Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému W. O.-, nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému E. O., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. O., nar. XX.XX.XXXX. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný W. O. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák., z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., obžalovaný E. O. z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák., v súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovaný Miroslav J. tiež z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák., v súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Za to bol obžalovanému W. O. uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovanému E. O. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovanému W. J. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému K. K., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 3.604,- Eur, poškodenému W. E., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 2.918,- Eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, škodu vo výške 145,98 Eur a poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava, škodu vo výške 320,95 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení K. K. a W. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný W. O. a ohľadne všetkých troch obžalovaných aj okresný prokurátor, ktoré smerovalo len do výrokov o uložených trestoch. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaní týmto vyhlásením len potvrdili svoje priznanie k trestnej činnosti, čo je však zohľadnené v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. Obžalovaní sa síce priznali k trestnej činnosti, ale v prípravnom konaní žiadnym iným spôsobom orgánom činným v trestnom konaní nepomáhali v jej objasňovaní. Preto okresný súd nesprávne ukladal obžalovaným trest za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. Keďže prevládali u všetkých obžalovaných priťažujúce okolnosti, mal im byť ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. súd mal dolnú hranicu trestu zvýšiť o jednu tretinu. Obžalovanému W. O. mal byť tak ukladaný trest odňatia slobody v sadzbe od 6 rokov až 10 rokov a obžalovaným E. O. a W. J. v sadzbe od 1 roka do 3 rokov. Z týchto dôvodov navrhol, po náležitom zhodnotení osôb obžalovaných, uložiť obžalovanému W. O. trest odňatia slobody v polovici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a u ostatných dvoch obžalovaných vo výmere po 24 mesiacov a zaradiť obžalovaných do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný W. O. v písomných dôvodoch v podstate uviedol, že výrok o vine, vzhľadom na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní nenapáda, rovnako ako ani výrok o uložení ochranného opatrenia. Podľa jeho názoru však medializácia prípadu mala vplyv na výšku uloženého mu trestu a rovnako mala vplyv aj na výšku trestu navrhovaného obžalobou. Do priestorov pivárne nešiel s úmyslom biť sa a požitie alkoholických nápojov bolo u neho akýmsi spúšťačom jeho skratového konania. Má tiež za to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou správnej právnej kvalifikácie skutku, pretože podľa jeho názoru, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku, v jeho prípade išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. Pri dokazovaní skutočného úmyslu je totiž potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného činu, z okolností, za ktorých k útoku došlo, akým motívom bol páchateľ vedený, čo útoku predchádzalo, ako bol samotný útok vykonaný, aká bola jeho intenzita a či bol použitý nejaký nástroj. V jeho konaní nebolo preukázané, že by chcel poškodenému E. spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd nedostatočne prihliadol na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. a tiež neprihliadol dôsledne aj na mieru, akou sa jeho konanie priblížilo k dokonaniu trestného činu, keďže má za to, že jeho konanie bolo ďaleko od dokonania trestného činu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Ďalej poukázal na to, že okresný súd nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a neprihliadol ani na jeho rodinné pomery a má tak za to, že na jeho nápravu postačí aj trest výrazne nižší, a to za použitia § 39 Tr. zák. Pokiaľ ide o odpis registra trestov a skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený, však táto ešte neodôvodňuje ukladanie vysokého trestu. V závere poukázal aj na iné súdne rozhodnutia a tak má za to, že mu bol uložený neprimerane prísny trest. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol resp. sám vo veci rozhodne tak, že mu uloží trest odňatia slobody v nižšej výmere, ktorý za súčasného uloženia ochranných opatrení, by mohol účinnejšie prispieť k jeho náprave. Krajský súd na podklade oboch odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté výroky - o treste prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že len odvolanie okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné. Jeho odvolacie námietky totiž považuje za plne opodstatnené a preto sa priklonil k argumentácii uvedenej v odôvodnení jeho odvolania, ktorú si osvojil a z dôvodu stručnosti na ňu v podrobnostiach poukazuje. Krajský súd na rozdiel od mienky obžalovaného tiež mal za to, že sa svojím konaním, ktoré ani nespochybnil, dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo podľa § 14 ods. 1 § 155 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo všetci obžalovaní odpovedali rovnako kladne na všetky otázky položené im podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. správne prijal tieto ich vyhlásenia podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Krajský súd nezákonný postup pri prijatí vyhlásení obžalovaných nezistil a následne potom okresný súd správne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o trestoch, ochranných opatreniach a náhrade škody. Pokiaľ ide o skutkový stav, ktorý ustálil okresný súd, tak tento bol na základe rozsiahleho a úplného dokazovania v prípravnom konaní správne zistený a ani odvolateľ nemal voči nemu žiadne námietky. Priebeh spáchania skutku bol totiž objektívne preukázaný a objasnený - aj bez priznania sa obžalovaných, predovšetkým výpoveďami oboch poškodených, svedkov a aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prehratým kamerovým záznamom z miesta činu, ktoré dôkazy poskytli súdu dostatočný a reálny obraz o spôsobe jeho vykonania. Pri tomto postupe krajský súd aj v posudzovanej veci na verejnom zasadnutí prihliadal len na dôkazy, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a objektívny obraz o celom skutku získal aj prehratým kamerovým záznamom z miesta činu, ktoré dôkazy potom vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a to bez „žiadneho tlaku verejnosti, ktorý bol spôsobený vysokou mierou medializácie prípadu“. Aj právna kvalifikácia konania obžalovaného W. O. je správna a jeho odvolacie námietky ohľadne použitia ustanovenia § 155 ods. 1 Tr. zák. okresným súdom s požiadavkou posúdenia jeho konania ako trestného činu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., krajský súd považoval za nedôvodné. Z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného treba pripomenúť, že pri trestných činoch proti životu a zdraviu, psychický vzťah páchateľa k následku jeho konania (t.j. forma zavinenia a dosah zavinenia) sú spravidla zistiteľné len na základe nepriamych dôkazov. Pokiaľ ide o úmysel páchateľa spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, postačuje zistenie, že vedel, že môže svojim konaním spôsobiť tento následok a bol s tým uzrozumený. Toto uzrozumenie vyplynulo predovšetkým zo spôsobu vykonania útoku, jeho intenzity a najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval, z nebezpečenstva, aké pre napadnutých z útoku hrozilo a vrátane z pohnútky - agresie pod vplyvom kombinácie omamných látok, alkoholu a drog. Obžalovaný zaútočil na poškodených opakovanými údermi päsťou značnej intenzity predovšetkým do oblasti hlavy, krku, hrudníka , kde sú uložené dôležité orgány pre život a poškodeného W. E. ležiaceho na zemi ešte aj silne kopol do tváre. Okresný súd správne posúdil intelektuálnu zložku (vedomia) úmyselného konania obžalovaného, vykonané relevantné dôkazy vo vzťahu k zložke vôle obžalovaného, teda či bol uzrozumený len s následkom ľahkej ujmy na zdraví, alebo bol uzrozumený s následkom aj vo forme ťažkej ujmy na zdraví, vyhodnotil správne. Okolnosti subjektívneho charakteru (okrem prípadného priznania) je možné dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestných zákonom. V prípade, uzrozumenia - § 15 písm. b) Tr. zák. - páchateľ neráta so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku, ktorý si predstavoval ako možný, a to tak vo vzťahu k vlastnému zásahu, ako aj vo vzťahu k zásahu niekoho iného. Pri nepriamom úmysle vyjadruje uzrozumenie páchateľa jeho aktívny vôľový vzťah k spôsobeniu následku relevantnému pre trestné právo. Bolo objektívne preukázané, že to boli obžalovaní, ktorí úplne bezdôvodne napadli oboch poškodených, ale tiež O. W., ktorá ako čašníčka odvážne bránila poškodených. Keď niekto silnou intenzitou kopne ležiacu osobu do hlavy, tak logicky jej chce ublížiť na zdraví a je uzrozumený, že môže takým konaním spôsobiť aj vážnu poruchu zdravia. Rozsah a charakter zranení u poškodených s následkami i možnými bol pritom objektívne preukázaný erudovaným znaleckým posudkom W.. W. M. - znalca z odvetia chirurgia, traumatológia. Znalci psychiatri aj u obžalovaného W. O. zistili, že ide o psychopaticky štruktúrovanú simplexnú osobnosť s rysmi disociality a emočnej instability, impulzivity, bez známok psychotického ochorenia. Tiež u neho zistili pomerne frekventné nadužívanie alkoholu, pervitínu a marihuany. Tieto drogy mohli u obžalovaného vyvolať zvýšenú agresiu, ale jeho racionálne uvažovanie bolo zachované a jeho konanie bolo zmysluplné a cieľavedomé. V súvislosti s výrokom o trestoch, ktoré boli obžalovaným uložené, krajský súd konštatuje, že postup okresného súdu pri ich ukladaní nebol správny, keď všetkým obžalovaným ako poľahčujúcu okolnosť priznal, že napomáhali príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti - § 36 písm. n) Tr. zák. Pri existencii resp. neexistencii tejto poľahčujúcej okolnosti v posudzovanej veci krajský súd konštatuje, že len tým, že sa obžalovaní k spáchaniu činu priznali a tento oľutovali, nemôže sa im automaticky priznať zároveň - duplicitne ako poľahčujúca okolnosť aj to, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti. Priebeh celého skutku, ako už bolo uvedené, bol objasnený náležite aj bez priznania sa obžalovaných a nešlo o prípad dôkaznej núdze, keď vina obžalovaných by bola založená výlučne len na ich priznaní, ktoré by bolo podporené aj inými dôkazmi, ktoré by mali pôvod z ich priznania. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný W. O. bol od roku 2002 7-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, naposledy pre prečin zanedbania povinnej výživy v roku 2013, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 28.04.2015. Z ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené, že v roku 2013 a 2014 bol postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu blokovou pokutou vo výške 20,- resp. 30,- Eur. V poslednom prípade fyzicky napadol svoju družku. Bol tiež 2-krát postihnutý za priestupky proti verejnému poriadku a 2-krát za priestupky spáchané v cestnej premávke, a to aj za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky pokutou 150,- Eur. Obžalovaný E. O. bol od roku 2001 doposiaľ 4-krát súdne trestaný, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy v roku 2009, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 16.12.2009. V roku 2015 bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pokutou vo výške 30,- Eur, keď fyzicky napadol poškodeného tak, že ho udieral päsťou do rôznych častí tela a kolenom kopol do hrudníka. Obžalovaný W. J. bol od roku 2011 3-krát súdne trestaný, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy v roku 2014 k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, z ktorého bol (aj z premenenej podmienky vo výmere 16 mesiacov) podmienečne prepustený 27.11.2014 a v skúšobnej dobe sa osvedčil 06.02.2016. Od roku 2013 bol 4-krát postihnutý za priestupky, a to spáchané proti verejnému poriadku a proti majetku, a to napomenutím a blokovými pokutami od 5,- do 10,- Eur. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Všetkým obžalovaným priťažovalo, že spáchali viac trestných činov a boli už za trestný čin odsúdení a poľahčovalo im len to, že sa k činu priznali a tento úprimne aj verejne oľutovali. Za najprísnejší trestný čin u obžalovaného W. O. bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 4 do 10 rokov a za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 až 10 rokov. U obžalovaných E. O. a W. J. ide o trestnú sadzbu od 12 mesiacov až do 2 rokov. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností potom krajský súd u všetkých obžalovaných zrušil výroky o trestoch. Výmera trestov odňatia slobody uložených obžalovaným okresným súdom, vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom v rozpore s účelom trestu tak, ako je vymedzený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. z hľadiska individuálnej a hlavne generálnej prevencie. Krajský súd pri svojom rozhodovaní dôsledne prihliadol predovšetkým na osoby obžalovaných, ich kriminálnu minulosť a na spôsob vykonania činov, keď protiprávne konanie všetkých obžalovaných ako skupiny vykazovalo vyššiu mieru surovosti a brutality. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok u všetkých obžalovaných vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému W. uložil v rámci trestnej sadzby trest odňatia slobody pri hornej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere osem rokov a obžalovaným E. O. a W. J. tresty odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden mesiacov každému, pričom všetkých zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Každý obžalovaný bol totiž v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Len takto uložené tresty podľa názoru krajského súdu splnia u obžalovaných prevýchovný účel, ochránia spoločnosť a budú výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, pričom krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by v súhrne odôvodňovali použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Tr. zák. Keďže odvolanie obžalovaného W. O. bolo neopodstatnené, krajský súd ho preto ako nedôvodné zamietol a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu zostal nezmenený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.