Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201586 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416201586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u otca, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, O. B., dieťa rodičov matky: U. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., X. XXX/X, prechodne bytom D. W., n.o., O. XX/U., K., a otca H., X. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. X, K., t. č. bytom G. K. Z., M. R. B. XX/XX, vo veci návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P 10/2016-52 zo dňa 03.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na návrh matky maloletého dieťaťa znížil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému dieťaťu z doterajšej sumy 50,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne, pričom uložil matke povinnosť platiť výživné k rukám otca vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred s účinnosťou od 22.02.2016. Týmto rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P 94/14-117 zo dňa 27.04.2015 v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletému Q.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti je potrebné vyhovieť z dôvodu zmeny pomerov na strane matky, keď súd dospel k záveru, že na strane matky maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, a to z dôvodu, že matke jednak pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, ako aj s poukazom na zhoršenie životných pomerov matky, nakoľko matka maloletého dieťaťa žije s deťmi od 19.01.2016 v S. D. W., n. o., K. vzhľadom na vedené trestné konanie voči otcovi maloletého Q.. Pokiaľ matka pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti bola práceneschopná, pričom poberala nemocenské dávky vo výške 200 - 280,- Eur mesačne, pričom v tej dobe žila od 01.05.2015 v spoločnej domácnosti so svojim priateľom (otcom maloletého Q.), ktorý sa podieľal taktiež na úhrade spoločných výdavkov spojených s nájmom, stravou a podobne, v súčasnej dobe matka maloletých detí žije sama s dvomi maloletými deťmi v S. D.. Na úhrade výdavkov spojených s bývaním v D. W., n. o. vo výške 150,- Eur sa s nikým nepodieľa, tieto hradí len za pomoci svojho otca. Matke maloletého dieťaťa tak od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom došlo na jej strane aj k zvýšeniu výdavkov, ktoré musí hradiť výlučne sama. Iný príjem, okrem rodičovského príspevku, matka nemá, poberá výživné na maloleté deti a prídavky na deti, ktoré sumy majú slúžiť na pokrytie základných potrieb súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti. Okresný súd mal za to, že na strane matky maloletého dieťaťa existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému Q. s účinnosťou najneskôr od podania návrhu, t. j. 22.02.2016, pričom matka maloletého dieťaťa požadovala znížiť vyživovaciu povinnosť od tohto dátumu. Na strane matky došlo nepochybne k zmene pomerov a jej životnej úrovne. Vo vzťahu k pomerom na strane maloletého dieťaťa súd poukázal na to, že pomery na strane maloletého dieťaťa sa podstatným spôsobom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, od kedy ubehol 1 rok, nezmenili, maloletý Q. naďalej navštevuje základnú školu, jej vyšší ročník, naďalej navštevuje anglický jazyk, mimoškolské aktivity organizované školou, ŠKD a triedou. Užíva lieky na U.. Medzi ďalšie výdavky otca na maloleté dieťa patria bežné výdavky so stravou, ošatením a pod. Rovnako súd ustálil, že vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa sa jeho príjem a jeho majetkové pomery od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti podstatným spôsobom nezmenili, ktoré skutočnosti prezentoval v konaní pred okresným súdom aj samotný otec. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovel s účinnosťou od podania návrhu, t. j. odo dňa 22.02.2016, zároveň poukázal, že vzhľadom na to, že sa jedná o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu s účinnosťou od skoršieho dátumu, spotrebované výživné sa v súlade s ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine nevracia. V závere poukázal na to, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa poukazoval na nadštandardný životný štýl matky maloletého dieťaťa, súd tento v konaní žiadnym spôsobom preukázaný nemal. Otec maloletého dieťaťa v konaní poukazoval na skutočnosti z obdobia spred 5-6 rokov, k súčasnej situácii sa otec vyjadriť nevedel a na podporu svojich tvrdení súdu nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Matka tvrdenia otca popierala a z dokladov predložených v súdnom spise súd nemal preukázané, z akých prostriedkov by matka maloletého dieťaťa mala viesť takýto nákladný a luxusný život, keďže iným príjem, okrem rodičovského príspevku, prídavkov na deti a výživného nemá. Súd konštatoval, že súdu je zrejmé, že určená vyživovacia povinnosť matky voči maloletému Q. nie je vzhľadom na jeho vek a opodstatnené potreby postačujúca, avšak v súčasnej dobe nie je v možnostiach a schopnostiach matky podieľať sa na jeho výžive vyššou sumou vzhľadom na jej súčasné životné pomery, v ktorých sa nachádza. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, v odôvodnení uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že určená výška vyživovacej povinnosti matky nie je vzhľadom na vek, opodstatnené potreby a náklady na starostlivosť o maloletého dostačujúca. Poukázal na to, že z údajov známych D. W. vyplýva, že matka maloletého dieťaťa poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 23,52 Eur na jedno dieťa mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, výživné na maloletého Q. stanovené predbežným opatrením vo výške 50,- Eur a sirotský dôchodok na maloletú Q. vo výške 110,- Eur mesačne, spolu 410,24 Eur. Mesačné náklady matky predstavujú sumu 166,50 Eur z titulu úhrady za sociálnu službu - ubytovanie v S. D., výdavky na maloletú Q. vo výške cca 75,- Eur a ostatné bežné výdavky. Podľa vyjadrení navrhovateľky náklady na mobil maloletej Q. hradí otec navrhovateľky, ktorý jej finančne prispieva aj na ďalšie výdavky. Navrhovateľka bola povinná v súlade s rozhodnutím súdu platiť mesačné výživné na maloletého Q. vo výške 50,- Eur, avšak túto povinnosť si v minulosti opakovane neplnila, následkom čoho aj bolo trestné stíhanie na navrhovateľku a vedenie exekučného konania. Poukázal na to, že maloletý Q. navštevuje v súčasnosti V. ročník základnej školy, postupne fyzicky dospieva, a preto potrebuje na svoju výživu a výchovu viac prostriedkov i času, v dôsledku čoho náklady spojené s výchovou maloletého postupne narastajú. Suma určená rozhodnutím súdu zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 5P 94/2014 vo výške 50,- Eur mesačne je nepostačujúca aj na pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa namiesto plnenia si svojej zákonnej povinnosti, dopriala si nadštandardný životný štýl, ktorý uprednostnila pred starostlivosťou o vlastné dieťa. To, že sa navrhovateľka v súčasnosti nachádza v D. W. je podľa jeho názor spôsobené aj jej vlastným zavinením a spôsobom života a nie je spravodlivé, aby z týchto dôvodov došlo k zníženiu už tak nízkej výšky výživného na maloletého Q.. Suma 30,- Eur nepostačuje ani na základné potreby pre dieťa, ktoré navštevuje povinnú školskú dochádzku. Dieťa má právo na zabezpečenie primeranej výživy a výživné musí byť nastavené tak, aby zohľadňovalo aspoň nevyhnutné potreby dieťaťa. Poukázal na to, že navrhovateľka odôvodňovala návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zmenou svojej finančnej situácie, otec maloletého dieťaťa však má za to, že s ohľadom na náklady na starostlivosť, výživu a výchovu maloletého Q. v porovnaní s uvádzanými mesačnými príjmami a výdavkami navrhovateľky a s ohľadom na jej schopnosti a možnosti podaný návrh je nedôvodný. Záver súdu o skutkových zisteniach, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej, je tak nesprávny. Uviedol, že on mesačne uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu nachádzajúceho sa v K., s ktorým na základe predbežného opatrenia nariadeného na návrh navrhovateľky nemôže disponovať, pričom mesačne uhrádza sumu 300,- Eur, sumou 100,- až 150,- Eur prispieva svojej matke za užívanie bytu, v ktorom s ním býva aj maloletý Q., rovnako uhrádza i ďalšie náklady súvisiace s bývaním, výživou pre seba aj pre maloletého. Spláca spoločný úver z V. W. W., a to mesačne vo výške 56,38 Eur. Je nespravodlivé, aby on ako otec znášal všetky náklady a výdavky týkajúce sa výživy a zabezpečenia starostlivosti o maloletého Q. sám, bez akejkoľvek, resp. minimálnej pomoci navrhovateľky. Skutočnosť, že došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov a životnej úrovne nespochybňuje, má však za to, že navrhovateľka bola a je zdravou a schopnou osobou a malo by byť teda v jej možnostiach nájsť si zamestnanie, aby si tak mohla zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky nielen na svoj život, ale aj na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému Q.. Už z hore uvedených údajov od D. W. vyplýva, že navrhovateľka má mesačné príjmy vo výške cca 410,- Eur, vzhľadom k tomu, že niektoré výdavky jej pomáha uhrádzať jej otec, rovnako je možné očakávať, že výživné na maloletého Q. bude rozhodnutím príslušného súdu stanovené na sumu vyššiu, ako je súčasných 50,- Eur mesačne, nie je možné uzavrieť, že by i po odpočítaní tvrdených nákladov na stravu, lieky a pod. nebolo v možnostiach navrhovateľky na ďalej platiť výživné v pôvodne stanovenej výške 50,- Eur mesačne. Poukázal na to, že v čase rozhodovania Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P 94/2014 zo dňa 27.04.2015, ktorým rozhodnutím bola určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému dieťaťu sumou 50,- Eur mesačne, navrhovateľka mala príjem 200,- až 280,- Eur z titulu nemocenských dávok a očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa, čiže v tej dobe mala príjem nižší, ako je tomu teraz a napriek tomu súd zaviazal matku maloletého dieťaťa platiť výživné vo výške 50,- Eur. Poukázal na to, že kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa nesúhlasila so znížením sumy výživného na 30,- Eur z dôvodu ohrozenia možnosti zabezpečenia životných potrieb maloletého Q.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh navrhovateľky zamietol. 3. Matka maloletého dieťaťa, ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 5. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd uvádza, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a navrhla znížiť výživné zo sumy 50,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t. j. dňom 22.02.2016, pričom vyživovacia povinnosť matky k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P 94/2014-117 zo dňa 27.04.2015. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu matky maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na záklae ktorého dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení rozsudku. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. 12. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu a svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodnutia súdu odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú stručné, ale sú zrozumiteľné a jasné. K najzásadnejším námietkam otca maloletého dieťaťa uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na strane matky došlo k zmene jej pomerov od doby posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému dieťaťu sumou 50,- Eur. Od tej doby matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q., o ktorého sa osobne stará, pričom v konaní bolo preukázané, že matka spolu s maloletými deťmi - mal. Q. a mal. Q. na rozdiel od prechádzajúceho stavu v čase predchádzajúceho rozhodovania býva v D. W., n. o., ktoré je sociálnym zariadením a poskytuje matke spolu s maloletými deťmi ubytovanie a ďalšie podporné sociálne služby. V súvislosti s ubytovaním v tomto centre matka má náklady spolu vo výške 166,50 Eur, na ktorých nákladoch sa podieľa výlučne matka maloletého dieťaťa. V súčasnosti matka poberá iba rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, ktorú sumu je potrebné považovať za jediný príjem matky, keďže rodinné prídavky na ďalšie dve deti je potrebné považovať za príjem, ktorý je určený pre potreby maloletých detí, na ktoré matka tento rodičovský príspevok poberá, t. j. pre potreby mal. Q. a mal. Q.. Rovnako sirotský dôchodok je príjmom maloletého dieťaťa, pre ktoré je tento sirotský príspevok určený, t. j. je príjmom mal. Q.. Nemožno teda v žiadnom prípade súhlasiť s tvrdeným názorom otca maloletého dieťaťa v odvolaní, že matka maloletého dieťaťa mala v čase rozhodovania súdu príjem spolu vo výške cca 410,- Eur, ktorý príjem je vyšší ako v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu v konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5P 94/2014, kedy matka maloletého dieťaťa mala príjem vo výške 200,- až 280,- Eur. Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil, že na strane maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania súdu vo veci vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, ako ani na strane otca maloletého dieťaťa k zásadnej zmene pomerov nedošlo. Okresný súd vo veci správne aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, ako aj ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, pričom práve s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá je objektívnou zmenou, okresný súd návrhu matky vyhovel a znížil jej vyživovaciu povinnosť zo sumy 50,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu má za to, že v čase rozhodovania okresného súdu, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je v schopnostiach matky maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jej možnosti a majetkové pomery, keď došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti a úhradou nákladov za bývanie v D. W. W., poskytovať na maloletého Q. výživné vo výške 50,- Eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P 94/2014-117 zo dňa 27.04.2015. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 13. O povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57 CMP rozhoduje súd len návrh, pričom takýto návrh v rámci odvolacieho konania podaný nebol; odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z týchto dôvodov odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. 14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).