Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/320/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611215613 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611215613.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX T., o vymoženie 341,70 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp.zn. EX 4858/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 21Er/861/2011-34 zo dňa 31. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 21Er/861/2011-34 zo dňa 31. augusta 2015 v napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 21Er/861/2011-34 zo dňa 31. augusta 2015 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom pod sp.zn. EX 5178/11 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi odmenu a trovy exekúcie vo výške 65,57 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Z obsahu spisového materiálu mal za jednoznačné, že pohľadávka, ktorú si oprávnený uplatnil (poistné na zdravotné poistenie) v rozhodnom období bola platená. Súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že oprávnený v rozhodnom období prijímal platby poistného za povinnú, tieto však z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné skúmať, nesprávne priradil alebo vôbec nepriradil ako platby za povinnú, aj keď je nepochybné, že v prípade platieb poistného za nezamestnané osoby v evidencii úradu práce sú tieto platby označené tak, že je jednoznačné za ktorú osobu sú tieto odvody poistného štátom platené. Napriek tomu si oprávnený vo výkaze nedoplatkov toto poistné znovu uplatnil a následne v exekučnom konaní aj znovu vymáhal. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné zisťovať, či k tejto situácii došlo v dôsledku nesprávnych interných postupov na strane oprávneného, mal však za zrejmé, že oprávnený si opakovane vymáhal plnenie, ktoré mu bolo uhradené ešte pred vydaním exekučného príkazu. 3. Argument oprávneného, že na plnenie má nárok, nakoľko mu povinná neoznámila zmenu platiteľa poistného súd prvej inštancie považoval za absurdný. Objektívne uznal, že k takémuto oznámeniu nedošlo, nie je však možné, aby na základe takéhoto formálneho pochybenia na strane povinnej mohol oprávnený opakovane vymáhať plnenie, ktoré mu už nesporne bolo uhradené. Konštatoval, že už samotné prijatie takéhoto plnenia by zo strany oprávneného znamenalo bezdôvodné obohatenie, nakoľko by prijal plnenie poistného za obdobie, za ktoré už predtým poistné raz prijal, a teda došlo by k dvojnásobnej úhrade jednej pohľadávky, pričom mal za zrejmé, že už prvýkrát bolo toto plnenie prijaté v riadnom termíne splatnosti. 4. Súd prvej inštancie poznamenal, že o zmene platiteľa poistného sa aj napriek svojmu nesúhlasnému stanovisku oprávnený musel dozvedieť skôr, ako pri začatí exekučného konania. Opačný predpoklad by znamenal, že je možné, aby oprávnenému boli zo strany štátu, resp. úradu práce zasielané úhrady poistného, ktoré však oprávnený využije neznámym spôsobom, nakoľko tieto následne nie sú priraďované k jednotlivým poistencom. Iným spôsobom totiž nie je možné vysvetliť nedoplatok na poistnom u jednotlivého poistenca, za ktorého je toto poistné zaplatené. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že výkon exekučného titulu je v rozpore so slovenským verejným poriadkom, preto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. 5. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil tým, že v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 33,16 Eur a náhradu trov 21,70 Eur, spolu vo výške 54,89 Eur, spolu s DPH vo výške 65,87 Eur. Nakoľko dôvod neprípustnosti predmetnej exekúcie leží jednoznačne na strane oprávneného, súd prvej inštancie na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“) jednoznačne formuluje oznamovacie povinnosti poistencov voči príslušnej zdravotnej poisťovni, okrem iného i povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa (ust. § 23 ods. 1 písm. b) Zákona o zdravotnom poistení) a skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (ust. § 23 ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012). Zdôraznil, že bez splnenia oznamovacej povinnosti poistenca sa zdravotná poisťovňa nemá ako dozvedieť o vzniku skutočností rozhodujúcich pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné a ani o zmene platiteľa poistného poistenca. Na oznamovaciu povinnosť poistenca nadväzuje oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči Ministerstvu zdravotníctva SR zakotvená v ust. § 29 ods. 9 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že povinná bola síce poistencom štátu, čo potvrdil aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 15.03.2012, avšak oprávnený sa o tejto skutočnosti dozvedel až po začatí exekúcie po dodatočnom splnení povinností povinnou. Z tohto dôvodu ministerstvu zdravotníctva nebola oznámená ako poistenec štátu a zdravotnej poisťovni neboli poukázané žiadne finančné prostriedky ako poistné za poistenca štátu. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že o zmene platiteľa sa aj napriek svojmu nesúhlasnému stanovisku musel dozvedieť skôr, ako pri začatí exekučného konania. Dal do pozornosti fakt, že dňa 23.04.2015 mu bolo doručené oznámenie súdneho exekútora o vymožení pohľadávky a dňa 28.04.2015 súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Lučenec poverenie na vykonanie exekúcie podľa ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vydal dňa 31.08.2015 napadnuté uznesenie napriek tomu, že exekúcia bola už niekoľko mesiacov ukončená vymožením pohľadávky a trov exekúcie a dňa 28.04.2015 bolo súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. 7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ako vecne správne potvrdil. 9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 25.10.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2011 vydaný oprávneným. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom spolu vo výške 341,70 Eur. Súd prvej inštancie dňa 04.11.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 092414*. Podaním doručeným súdu prvej inštancie súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 16.01.2012. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná uviedla, že od 08.12.2008 do 11.12.2011 bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H., ktorý za ňu platil odvody do zdravotného poistenia. Z uvedeného dôvodu žiadala exekúciu zrušiť. Vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že povinná sa stala jeho poistencom od 01.01.2007. V prihláške ako platiteľa poistného označila za platiteľa poistného za seba ako fyzickú osobu vedenú v evidencii uchádzačov o zamestnanie štát. Dňa 22.08.2008 došlo k zmene platiteľa poistného z povinnú, kedy sa povinná zamestnala a platiteľom poistného sa stal jej zamestnávateľ. Po skončení pracovného pomeru od 20.11.2008 mu neboli povinnou oznámené skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za ňu poistné. Z dôvodu, že povinná si nesplnila svoju povinnosť platiť preddavky na poistné za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 vydal výkaz nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, ktorý bol povinnej riadne doručený. Nakoľko povinná proti nemu nepodala v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, tento sa stal právoplatným a vykonateľným. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko H. vyplýva, že za obdobie, v ktorom bola povinná evidovaná na úrade práce, t.j. od 08.12.2008 do 11.12.2011 platiteľom zdravotného poistenia za povinnú bol štát. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi odmenu a trovy exekúcie vo výške 65,87 Eur. 10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie mal preukázané, že poistné na zdravotné poistenie za povinnú za rozhodné obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, za ktoré obdobie bola povinnej exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom platil v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení štát, nakoľko povinná bola v čase od 08.12.2008 do 11.12.2011 evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení na účely tohto zákona je povinný platiť poistné štát. Podľa ust. § 11 ods. 7 písm. o) Zákona o zdravotnom poistení štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného teda vyplýva, že za povinnú, ktorá bola v období, za ktoré jej bola exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, boli v prospech oprávneného vykonávané platby na zdravotné poistenie štátom, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že pohľadávka, ktorú si oprávnený uplatnil v tomto exekučnom konaní - poistné na zdravotné poistenie bola v rozhodnom období platená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aj napriek tomu, že povinná si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z oznámenia skutočností rozhodujúcich pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za ňu poistné, nie je možné na základe takéhoto formálneho pochybenia na strane povinnej opakovane vymáhať plnenie, ktoré bolo oprávnenému už uhradené v riadnom termíne splatnosti. 12. K námietke oprávneného, že v danom prípade došlo k skončeniu tohto exekučného konania vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie podľa ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva, pretože ani do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu nedošlo k vráteniu poverenia súdnym exekútorom podľa tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval túto námietku oprávneného za nedôvodnú. 13. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).