Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/23/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218041 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611218041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcov 1/ M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., a 2/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., obidvaja právne zastúpení JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX. XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., a 2/ M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., obidvaja právne zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 7, 987 01 Poltár, o zriadenie vecného bremena, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/183/2011 - 192 zo dňa 13. 12. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur, na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Eriky Golskej, advokátky, vedený v H. N., a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 13. 12. 2012 zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov 1/, 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1/1 stavby - rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý je vedený podľa výpisu z katastra nehnuteľností v katastrálnom území R., Obec R., okres A., zapísaný na Liste vlastníctva číslo XX, spočívajúce v práve cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok parcela číslo XXXX/XX a v práve uloženia kanalizačného potrubia v priľahlom pozemku parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je vedený podľa výpisu z katastra nehnuteľností v katastrálnom území R., Obec R., okres A. a je zapísaný na Liste vlastníctva číslo XX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/, 2/ v podiele 1/1 (prvý výrok). Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 755,14 Eur, na presne špecifikovaný účet právnej zástupkyne žalobcov, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 21,59 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 stavby - rodinného domu súpisné číslo XX, zapísaného na LV číslo XX, katastrálne územie R., Obec R., okres A. sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok parcela číslo XXXX/XX a v práve uloženia kanalizačného potrubia na priľahlom pozemku parcela číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV číslo XX, katastrálne územie R., Obec R., okres A. ako parcela registra "C" v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podiele 1/1. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených podľa výpisu z KN v k. ú. R., Obec R., okres A., zapísaných na LV číslo XX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape pod parcelným číslo XXXX/X - záhrady o výmere X m2, parcela číslo XXXX, súpisné číslo XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo X XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele každého žalovaného 1/1. V prípade uvedených nehnuteľností sa jedná o rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý je obývaný žalovanými 1/, 2/ a pozemok parcelné číslo XXXX pod týmto rodinným domom a ostatné pozemky priľahlé k rodinnému domu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že k ich rodinnému domu súpisné číslo XX je možný prístup len cez pozemok žalovaných 1/, 2/ parcela číslo XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je od roku 2001, kedy žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu, používaný ako prístupová cesta. Žalobcovia 1/, 2/ boli dobromyseľní, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.12.2003 medzi žalobcom 1/ v právnom postavení kupujúceho a obchodnou spoločnosťou Slovglass, a. s. so sídlom Poltár, v právnom postavení predávajúceho, nadobudol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemok parcela číslo XXXX/ XX, teda k prístupovej ceste k rodinnému domu súpisné číslo XX. Zostávajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 mali taktiež odkúpiť žalovaní 1/, 2/, ktorí bývajú v susedstve a taktiež prístupovú cestu užívajú. Od spoločnosti Slovglass, a. s. žalobca 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemky priľahlé k rodinnému súpisné číslo XX. Až do novembra 2010 mali žalobcovia 1/, 2/ za to, že im k prístupovej ceste vedenej ako parcela číslo XXXX/XX patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, avšak v uvedenom čase sa od žalovaných 1/, 2/ dozvedeli, že títo odkúpili predmetný pozemok v celosti a stali sa tak jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi, zapísaných na LV číslo XX, k. ú. R.. V roku 2001, keď mali odkupovať parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy od spoločnosti Slovglass, a. s., bol vypracovaný geometrický plán, kedy sa rátalo s tým, že domy si kúpia jednak žalobcovia a jednak žalovaní, a čo sa týka prístupovej cesty rátalo sa s tým, že obe strany sporu budú jej vlastníkmi v podiele 1. V tom čase táto parcela XXXX/XX bola označená ako parcela číslo XXXX/XX. Takto to bolo zahrnuté aj do Kúpnej zmluvy uzatvorenej so Slovglass, a. s. Poltár zo dňa 02. 12. 2003, ktorá však v takomto znení nebola zavkladovaná, ale bola zavkladovaná až po napísanom Dodatku číslo 1 z roku 2004, z ktorého predmetná parcela bola vypustená. Kúpnu cenu za predmetnú parcelu im však predávajúci nevrátil. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaných viackrát vyzvali na uzatvorenie Dohody o zriadení vecného bremena spočívajúceho v ich práve cesty cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XX, avšak žalovaní takúto dohodu odmietli uzavrieť. Pozemok parcela číslo XXXX/XX je jedinou do úvahy prichádzajúcou prístupovou cestou k ich rodinnému domu súpisné číslo XX. Možnosti zriadenia inej prístupovej cesty po okolitých pozemkoch sú vylúčené, z dôvodu že na pozemku parcela číslo XXXX/ X a parcela číslo XXXX/X sú zriadené záhradky vo vlastníctve Slovglass, a. s., užívané nájomcami, sú na nich vysadené ovocné stromy a sú oplotené, v blízkosti vedie železničná trať a verejný plynovod. Cez pozemok parcela číslo XXXX/X tečie potok bez možnosti prejazdu bez mostíka. Pozemok parcela číslo XXXX/X je vo vlastníctve Spoločenstva vlastníkov lesa České Brezovo, ktoré nesúhlasí s jeho odpredajom, pričom zriadenie práva prechodu cez tento pozemok by nebolo možné taktiež z dôvodu, že sa jedná o strmý svah. V prípade pozemkov parcela číslo XXXX/X a XXXX/X sa taktiež jedná o strmý svah s vylúčením práva prechodu. Z uvedených dôvodov sa preto žalobcovia domáhali podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zriadenia navrhovaného vecného bremena. Na základe vykonaného dokazovania (ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne a konkrétne špecifikoval) a jeho vyhodnotenia dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na to, že „najmä z výsluchu svedkov O. J., O. O., R. S., H. Z., ako aj z vykonanej ohliadky a priložených fotografii mal za to, že žalobcovia nemajú inú možnosť prístupu ku svojej nehnuteľnosti ako cez prístupovú cestu, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Vypočutí svedkovia, ktorí bývali v Obci R. už v minulosti, resp. bývajú aj v súčasnosti, sami potvrdili, že aj v minulosti sa táto prístupová cesta používala ako prístupová cesta do nehnuteľnosti žalobcov, resp. do nehnuteľnosti na tzv. «A.», ktorá bola nad rodinným domom žalobcov, v súčasnosti sa však už tam táto nehnuteľnosť nenachádza. V podstate aj vypočutí svedkovia H. Z., resp. aj z čestného prehlásenia svedkyne O. P. vyplýva, že táto cesta tu bola aj v minulosti, avšak podľa ich vyjadrenia sa po nej chodievalo len pešo. Svedkyne, ktorých navrhli vypočuť žalovaní neuviedli, že žalobcovia, resp. iní ľudia, ktorí bývali v minulosti v tejto nehnuteľnosti mohli sa do nej dostať inou cestou, ako tou, ktorá je predmetom tohto sporu. Aj z uvedených svedeckých výpovedi vyplýva, že sporná parcela XXXX/XX je jediná, ktorou sa žalobcovia vedia do svojej nehnuteľnosti dostať.“ Následne okresný súd uviedol, že: „Čo sa týka uloženého kanalizačného potrubia na parcele číslo XXXX/XX, toto žalovaní najprv nenamietali, avšak na pojednávaní dňa 16.10.2012 už nesúhlasili ani s vecným bremenom v práve uloženia kanalizačného potrubia, pretože podľa ich tvrdenia k tomuto súhlas nedali. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov, ktoré sa týkajú výstavby kanalizačného potrubia je zrejmé, že dňa 14. 05. 2008 ohlásili drobnú stavbu, kde sa jednalo o výmenu kanalizačného potrubia už existujúcej kanalizácie za plastové na pozemku parcela XXXX/XX (v súčasnosti sporná parcela číslo XXXX/XX) zapísaná na LV číslo XX k. ú. R.. Obec vydala súhlasné stanovisko k výmene tohto potrubia. Žalovaní sa stali vlastníkmi spornej parcely XXXX/XX až v roku 2010 z čoho je zrejmé, že súhlas k zriadeniu kanalizačného potrubia nemohli dať, nakoľko neboli vlastníkmi tejto spornej parcely a spornú parcelu teda museli kupovať s vedomím, že je tam uložené kanalizačné potrubie, resp. aj s tým, že uvedená parcela je využívaná ako prístupová cesta, nakoľko na liste vlastníctva sporná parcela číslo XXXX/XX o výmere XXX m2 bola označená ako spôsob využitia číslo XX, čo znamená pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“ V súvislosti s námietkou žalovaných 1/ a 2/, že súd nemôže na predmetnej parcele zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu autom, pretože technická norma 736110 - projektovanie miestnych komunikácii hovorí, aká má byť šírka cesty, pričom sporná parcela ohľadne šírky nezodpovedá tejto STN, okresný súd konštatoval, že „Slovenská technická norma 736110 - projektovanie miestnych komunikácii za miestnu komunikáciu považuje pozemnú komunikáciu, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvára dopravné spojenie v jeho záujmovom území. Technickú normu 736110 nemožno aplikovať na spornú parcelu číslo XXXX/XX z dôvodu, že neslúži ako dopravné spojenie pre široký okruh obyvateľstva, ale len pre žalobcov, ktorí chcú zriadiť na nej vecné bremeno v práve cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom.“ Na základe argumentácie žalovaných sa okresný súd zaoberal i otázkou, či by v donom prípade prichádzala do úvahy i iná možnosť prístupu žalobcov do svojej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti uviedol, že: „Alternatívy, ktoré navrhli žalovaní 1/a 2/ ako možné prístupy žalobcov do ich nehnuteľnosti, by si vyžadovali jednak súčinnosť tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania (Komposesorát A. O., s.r.o. České Brezovo, Slovglass, s.r.o. so sídlom Poltár) a taktiež podľa názoru súdu sú neprijateľné, nakoľko prístup žalobcov do ich nehnuteľnosti by bol za veľmi sťažených terénnych podmienok (strmý svah, blízkosť plynového potrubia, potok), umožňovali by využívať nehnuteľnosť žalobcov len za obtiažnych podmienok, lebo by mohli mať prístup do svojej nehnuteľnosti jedine pešo, bez možného plnohodnotného využitia nehnuteľnosti. Taktiež by vznikali aj dodatočné náklady a u tretích osôb by musela byť zabezpečená aj zmena charakteru užívania ich nehnuteľnosti.“ Zároveň poukázal na to, že „susedný vlastník Urbárska spoločnosť Komposesorát A. O., s.r.o. zaujal negatívne stanovisko k žiadosti žalobcu za účelom vybudovania prístupovej cesty, resp. odkúpenia ich pozemkov pre účely vstupu do ich nehnuteľnosti (č. l. 104 spisu)“ a „aj z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovglass, s.r.o. Poltár, L.. G. je zrejmé, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve úpadcu sa môžu predávať len formou verejnej obchodnej súťaže ako časť podniku. Keďže ani sám vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s ich odpredajom (alternatíva dva), pričom aj keby táto alternatíva do úvahy prichádzala, žalobcovia by museli vynaložiť veľkú časť jednak finančných prostriedkov na realizáciu prístupovej cesty aj to až potom, ak by nadobudli vlastnícke právo k parcelám, ktoré sú vo vlastníctve Slovglass s.r.o., tohto času v konkurze, pričom by taktiež musela byť zabezpečená aj zmena charakteru v užívaní jednotlivých parciel.“ Okrem toho okresný súd poznamenal, že „v okolí týchto parciel, ktoré sú vo vlastníctve Slovglass, s.r.o. ide plynovodné potrubie, kde platí ochranná zóna a nie je tu možné vykonávať stavebné úpravy a práce.“ Z uvedených dôvodov okresný súd „zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov 1/ a 2/ spočívajúce v práve cesty pešo aj autom cez pozemok žalovaných, nakoľko mal za to, že prístup žalobcov 1/ a 2/ ku svojmu rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak, a taktiež nemožno inde umiestniť kanalizačné potrubie, a preto zriadil vecné bremeno aj v práve uloženia kanalizačného potrubia žalobcami na pozemku žalovaných,“ pričom konštatoval, že „je nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ keď kupovali spornú parcelu v roku 2010 už v nej bolo založené kanalizačné potrubie, takže si museli byť vedomí, že kupujú nehnuteľnosť aj s kanalizačným potrubím, ktoré využívajú žalobcovia, a pokiaľ s týmto nesúhlasili túto parcelu kupovať nemali.“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní neúspešní. V odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval štruktúru priznanej náhrady trov konania a spôsob jej výpočtu. Proti rozsudku okresného súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania v prvom rade poukázali na to, že spor rozvrátil rodinné vzťahy účastníkov konania. V dôsledku rozhodnutia došlo k obmedzeniu užívania ich majetku. Cesta, na ktorú súd zriadil vecné bremeno prechádza cez ich pozemok a znehodnocuje ich majetok. Ďalej uviedli, žalobcovia podali žalobu bez toho, aby sa s nimi dohodli mimosúdne. Tvrdenia žalobcov o tom, že sa chceli dohodnúť mimosúdne sa nezakladá na pravde. Ich úmyslom bolo to, aby získali prístupovú cestu. Oni (žalovaní) si nehnuteľnosti, ktoré vlastnia riadne odkúpili a aj žalobcovia si mali možnosť predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť. Podľa ich názoru v prípade predmetnej nehnuteľnosti „nemôže ísť o cestu na prejazd motorovým vozidlom, lebo to odporuje Slovenskej technickej norme 736110 projektovanie miestnych komunikácií, projektovanie miestnych komunikácií ...“. Ďalej žalovaní poukázali na to, že „súdu predložili dve iné možnosti prístupu. Jeden prístup je možný po pozemku a na túto cestu dali vypracovať aj geometrický plán č.j. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorým sa súd zaoberal okrajovo, hoci by išlo o možný spôsob realizácie prístupovej cesty žalobcov k ich domu. (...) Vlastníkom týchto parciel je Sloglass Poltár, s.r.o., ktorý v súčasnosti nehnuteľnosti neodpredáva, no bola by možnosť uzavretia napríklad nájomnej zmluvy. V minulosti však predával svoje pozemky, preto je otázne, prečo si žalobcovia nezabezpečili prístupovú cestu vtedy, teda mohli si pristupovanú cestu odkúpiť. (...) Predmetný geometrický plán bol predložený na pojednávaní dňa 16. 10. 2012. Súd túto alternatívu posúdil ako nereálnu z dôvodu, že touto časťou prechádza plynové potrubie. No z geometrického plánu nič také nevyplýva.“ Ak žalobcovia namietali (i) to, že sa tu nenachádza most, cez ktorý by prechádzali, tak v tejto súvislosti poukázali na to, že „všetci vlastníci rodinných domov v R. si museli vybudovať mosty na vlastné náklady. Teda aj tu by sa to dalo zrealizovať, no na to je potrebná investícia.“ Pokiaľ súd vyhodnotil ako nereálnu aj druhú alternatívu prístupovej cesty, nakoľko využitiu patričných pozemkov na tento účel bráni nevyhovujúci terén, ktorým je strmý svah a množstvo stromov, tak v tejto súvislosti poukázali na to, že „táto cesta by sa dala vybudovať a nachádza sa priamo nad parcelou, na ktorú súd zriadil vecné bremeno. Teda žalobcovia by mali možnosť vybudovať si túto prístupovú cestu, no pre nich je jednoduchšie a hlavne i lacnejšie prísť k prístupovej ceste takýmto spôsobom, teda zriadením vecného bremena a tvrdiť, že iná možnosť nie je, hoci je.“ Žalobcovia si kúpili svoju domovú nehnuteľnosť v roku 2001 „a veľmi dobre poznali všetky problémy ohľadne prístupovej cesty. Parcela č. XXXX/XX nikdy neslúžila ako prístupová cesta na prejazd motorovým vozidlom.“ Okrem toho poukázali na to, že „žalobcovia vyhlásili, že žiadne motorové vozidlo nevlastnia. Pravdou je však, že používajú traktor s vlečkami naloženými napríklad drevom. (...) V nepriaznivom daždivom počasí rodí traktor veľké koľaje a voda potom steká dole k ich domu, čím znehodnocuje ich majetok.“ V súvislosti so zriadením vecného bremena v prospech žalobcov spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia v pozemku parc. č. XXXX/XX poukázali na to, že „žalobcovia na pojednávaní tvrdili, že predložia projektovú dokumentáciu ako i ďalšie doklady, no žiadnu dokumentáciu nepredložili a súd i napriek tomu zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov spočívajúce v práve uloženia kanalizačného potrubia na parc.č. XXXX/XX“ a taktiež poukázali na „Slovenskú technickú normu 755115, podľa ktorej najmenšia vzdialenosť studne od zdroja možného znečistenia, v tomto prípade kanalizácie je 5 metrov pri málo priepustnom prostredí a 12 metrov pri priepustnom prostredí, a od verejnej komunikácie (cesty) je najmenšia vzdialenosť 12 metrov pri málo priepustnom prostredí a 30 metrov pri priepustnom prostredí“, pričom zároveň uviedli, že studňa, ako ich „jediný zdroj pitnej vody je od kanalizácie vzdialená len 2 metre a od spornej prístupovej cesty je vzdialená len 0,5 metra, teda odporuje to uvedenej slovenskej technickej norme.“ Opakovane poukázali na to, že „sporná parcela v minulosti vždy slúžila len ako chodník a nie ako prístupová cesta na prechod motorovým vozidlom (...) a tvrdenia svedkov sa nezakladajú na pravde.“ Záverom uviedli, že „vecné bremeno možno zriadiť vtedy, ak prístup vlastníka k svojej stavbe nie je možné zabezpečiť inak, no v tomto konkrétnom prípade existujú aj iné prístupové cesty.“ Žalobcovia 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že ich odvolanie považujú za nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podrobne sa vyjadrili k dôvodom a argumentom uvedeným v odvolaní. Tvrdenie žalovaných, že pred podaním žaloby na súd sa nesnažili o mimosúdne vyriešenie sporu označili za nepravdivé. V tejto súvislosti uviedli, že brali zreteľ na skutočnosť, že so žalovanými sú v príbuzenskom vzťahu a preto ešte pred začatím súdneho konania dali na vlastné náklady vypracovať zmluvu o zriadení vecného bremena, žalovaní ju však odmietli podpísať. Následne sa snažili predísť súdnemu konaniu aj prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne, ktorá pozvala žalovaných do svojej advokátskej kancelárie za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak aj toto mimosúdne jednanie bolo z dôvodu nesúhlasu žalovaných neúspešné. Súdne konanie využili ako poslednú možnosť zabezpečenia prístupu k rodinnému domu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že mali možnosť odkúpiť sporný pozemok parc. č. XXXX/XX. Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že i ďalšie dve alternatívy prístupu k ich rodinnému domu považujú za prijateľné, tak v tejto súvislosti uviedli, že prvostupňový súd vykonal v rámci ohliadky šetrenie na mieste samom a samotná právna zástupkyňa žalovaných len veľmi ťažko prechádzala terénom, ktorý žalovaní navrhli ako alternatívu č. 1. Napriek tomu, že v prípade tejto alternatívy dochádza k ťažkostiam brániacim čo i len k pešiemu prístupu ich nehnuteľnosti, žalovaní navrhujú túto alternatívu využiť aj na prejazd motorovým vozidlom. Okrem toho poukázali na skutočnosť, že v priebehu prvostupňového konania predložili jednak nesúhlasné stanovisko Komposesorátu A. O., ako vlastníka pozemkov, cez ktoré by viedol prístup podľa alternatívy č. 1, a taktiež nesúhlasné stanovisko L.. U. G., správcu konkurznej podstaty Slovglass Poltár. s.r.o. k odkúpeniu pozemkov, cez ktoré by viedol prístup podľa žalovanými navrhovanej alternatívy č. 2. Za nepravdivé označili aj tvrdenie žalovaných že predmetná parcela nikdy neslúžila ako prístupová cesta na prejazd motorovým vozidlom. V tejto súvislosti poukázali na konkrétne svedecké výpovede. V súvislosti s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa uloženia kanalizačného potrubia v predmetnom pozemku, v rámci ktorej namietali, že nepredložili kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa vybudovania kanalizačného potrubia uviedli, že i toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko súdu predložili všetky existujúce doklady týkajúce sa kanalizačného potrubia, s ktorými sa žalovaní oboznámili na pojednávaní dňa 15. 11. 2012. Keďže namietali pravosť týchto dokladov, súd si vyžiadal dokumentáciu z Obecného úradu v R., pričom zaslaná dokumentácia sa zhodovala s tou, ktorú predložili súdu oni. Z uvedenej dokumentácie vyplýva, že vybudovali kanalizačné potrubie, t.j. vymenili staré kanalizačné potrubie za nové plastové potrubie, za účasti právnych predchodcov žalovaných - S. G. a O. G. - ktorí k vybudovaniu kanalizačného potrubia nevzniesli v rámci stavebného konania žiadne námietky. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaných, že kanalizácia bola vybudovaná bez súhlasu vlastníka. V súvislosti s novou argumentáciou žalovaných uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa malej vzdialenosti studne od kanalizačného potrubia uviedli, že studňa nie vedená na LV č. XX na, ktorom sú uvedené všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, ktorých sa týka toto konanie. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných, že studňa je ich jediným zdrojom pitnej vody. Nehnuteľnosť žalovaných je napojená na verejný vodovod, z ktorého žalovaní čerpajú pitnú vodu. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných uvedené v odvolaní. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní v zásade neuviedli žiadne také relevantné okolnosti, skutočnosti a argumenty, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania a ktoré by neboli prvostupňovým súdom v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal náležité a dôsledné dokazovanie (ktorého súčasťou bola aj ohliadka na mieste samom), z ktorého nebolo možné vyvodiť iný záver, ako to, že vzhľadom ku všetkým relevantným okolnostiam (ktoré prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne analyzoval), ako jediná reálna možnosť prístupu žalobcov k svojmu rodinnému domu je cez sporný pozemok parc. č. XXXX/XX vlastnícky patriaci žalovaným. Ďalšie alternatívy prístupu, ktoré navrhovali žalovaní, z objektívnych dôvodov (ktoré prvostupňový súd presne konkrétne špecifikoval a ktoré žalovaní relevantným spôsobom nevyvrátili alebo nespochybnili) neprichádzali do úvahy, resp. boli de facto nerealizovateľné. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobcovia pristúpili k súdnemu sporu bez toho, aby sa pokúsili o mimosúdne vyriešenie situácie. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že mali záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, avšak žalovaní ich návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neakceptovali. Keďže i samotní žalovaní konštatovali výrazné narušenie vzájomných (dokonca rodinných) vzťahov, je logické, že žalobcovia pristúpili k jedinému možnému spôsobu vyriešenia situácie vo forme zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím. Taktiež neobstojí argument žalovaných, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX (pôvodne parc. č. XXXX/XX) nikdy neslúžil ako prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcov. Toto ich tvrdenie bolo v rámci prvostupňového konania vyvrátené jednotlivými svedeckými výpoveďami, ktorých vierohodnosť žalovaní nedokázali spochybniť žiadnym konkrétnym spôsobom, respektíve dôkazom. Rozhodne takýmto relevantným spochybnením nie je ich všeobecné konštatovanie, že „tvrdenia svedkov sa nezakladajú na pravde“. Odvolací súd považuje za účelový a právne nedôvodný i argument žalovaných, že na predmetnej parcele nie je možné zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu autom, pretože je to v rozpore s technickou normou 736110. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje jednak na príslušnú argumentáciu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale i na vlastnú argumentáciu uvedenú v uznesení sp. zn. 12Co/534/2013 zo dňa 04. 12. 2013, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 20. 09. 2013 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa stavebných a iných obdobných zásahov do pozemoku parc. č. XXXX/XX. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu o zriadení vecného bremena v prospech žalobcov, spočívajúceho v práve cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovaných parc. č. XXXX/XX je vecne správne. Pokiaľ žalovaní namietali (i) zriadenie vecného bremena cez uvedený pozemok, spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia, tak aj v tejto časti rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a v celom rozsahu i s jeho odôvodnením. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývať, že kanalizačné potrubie bolo súčasťou predmetného pozemku už v dobe, keď sa žalovaní stali jeho vlastníkmi a teda museli si byť vedomí, že kupujú nehnuteľnosť aj s kanalizačným potrubím, ktoré využívajú žalobcovia. Žalobcovia previedli výmenu starého kanalizačného potrubia za nové, pričom túto činnosť realizovali administratívne správnym spôsobom, pričom zo strany vtedajších vlastníkov pozemku neboli v rámci stavebného konania vznesené žiadne námietky. V súvislosti s námietkou žalovaných, týkajúcou sa malej vzdialenosti kanalizačného potrubia od studne odvolací súd uvádza, že žalovaní túto skutočnosť prezentovali ako novú skutočnosť až v rámci odvolacieho konania a keďže je nesporné, že nemôže ísť o skutočnosť, ktorú objektívne nemohli prezentovať do rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 205a ods. 1 O.s.p.), sama osebe nemôže byť relevantným odvolacím dôvodom. Odhliadnuc od uvedeného procesnoprávneho aspektu, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by kanalizačné potrubie znehodnocovalo vodu v studni, že voda zo studne je ich jediným zdrojom pitnej vody, teda. že sú na vode zo studne odkázaní a závislí. Odvolací súd preto považuje i túto i argumentáciu za účelovú. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas uplatnili v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal žalovaných 1/ a 2, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní, k solidárnej povinnosti nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v celkovej výške 67,88 Eur. Uvedené trovy odvolacieho konania žalobcov 1/ a 2/ predstavujú trovy ich právneho zastúpenia pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaných 1/ a 2 vo veci samej zo dňa 11. 01. 2013 v sume 60,07 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/, s použitím § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov - ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), s tým, že žalovaní 1/ a 2 sú uvedené trovy odvolacieho konania povinní nahradiť žalobcom 1/ a 2/ solidárne, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám, resp. na účet ich právnej zástupkyne. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.