Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1378/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613220122 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613220122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu, členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, P.O.BOX 41 proti žalovanej O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., L. R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Lučenec, Dr. Herza 20, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, P.O.BOX 155, zast. Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie sumy 879,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 5C/151/2013-103 zo dňa 04.07.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná má v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 879,10 Eur s príslušenstom, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov jej právneho zastúpenia 212,23 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto uzatvorenú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, v dôsledku čoho nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, pretože žalovaná poskytla plnenie v skutočnosti žalobcovi viac, ako jej bol poskytnutý úver. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, priznal jej aj náhradu trov konania, pričom vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaná bola v konaní zastupovaná advokátom s kvalifikovanou právnou pomocou. 2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že v danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, pričom súčasťou bola jednak žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru a súhlas žalobcu, v ktorom schválil úver pre žalovanú, pričom neprekročil v danom prípade požiadavky, ktoré boli kladené zo strany žalovanej na daný úver. Nedošlo teda k zmene podstatných náležitostí zmluvy, okrem toho mal za to, že boli splnené aj ďalšie podmienky uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože uzatvorená zmluva spĺňala všetky náležitosti a obsahovala jednak výšku, splátky, termíny splatnosti, ako aj počet splátok. V danom prípade sa platila jednak istina, ako aj úrok, a preto rozlišovanie splátky na časť istiny a časť úroku nemá žiadny praktický význam. Okrem toho poukazoval tiež na to, že ust. § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - k tomu, aby bola uplatnená možnosť sankcie, vyžaduje, aby nebola dodržaná písomná forma podľa § 9 ods. 1, ale súčasne neboli obsiahnuté ani náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa názoru žalobcu použitie spojky „a“ predstavuje konjunkcia, teda predpoklad k tomu, aby boli súčasne splnené podmienky aj ohľadne formy zmluvy aj ohľadne jej obsahu. Predpoklady tohto ustanovenia neboli splnené, a preto nesprávne okresný súd došiel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch poukazovala na to, že údaj o RPMN patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy, pretože zohľadňuje všetky náklady na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch. Podľa názoru žalovanej postup žalobcu poškodzoval spotrebiteľa, pretože prostredníctvom RPMN a priemernej hodnoty RPMN spotrebiteľ posudzuje, aký drahý je úver a na základe týchto hodnôt sa rozhoduje, či uzavrie zmluvu o úvere alebo nie. Ak je hodnota RPMN uvedená v nesprávnej výške, ako v skutočnosti by mala byť a priemerná hodnota uvedená v zmluve je vyššia, ako je v skutočnosti, spotrebiteľ je uvedený do omylu a na základe toho je ovplyvnený v rozhodovaní uzavrieť zmluvu. Uvedené okolnosti okresný súd správne vyhodnotil a správne postupoval v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., keď dospel tiež k záveru, že zmluva neobsahovala údaje uvedené v § 9 ods. 2, písm. k). Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval úver, ktorý bol poskytnutý zo strany žalobcu žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania . 4. Na doručené vyjadrenie žalovanej sa žalobca nevyjadril. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Krajský súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ktorý bol účinný do 30.06.2016. V ust. § 470 ods. 1 CSP sú uvedené prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Je nesporné, že odvolacie konanie v danej veci bolo začaté ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. účinného do 30.06.2016. Účinky právneho úkonu - odvolania podaného zo strany žalobcu zostali zachované, ako aj procesného úkonu zo strany žalovanej, a to podaného vyjadrenia, ktorým reagovala na odvolanie žalobcu. 8. Pri posudzovaní podaného odvolania vychádzal krajský súd z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP z dôvodu, že odvolací súd bol viazaný jednak rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi. Ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP má ekvivalent v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. Z hľadiska uvedených zákonných ustanovení preto krajský súd posudzoval podané odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení platných v čase procesného postupu súdu a rozhodovania, teda podľa zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. V súlade s vtedy platným ustanovením § 120 ods. 4 O.s.p. dal okresný súd účastníkom poučenie o tom, že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Žalobca sa pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil, pričom písomne oznámil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Zotrval na podanej žalobe, ako aj podkladoch, ktoré boli súdu zaslané. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila, ktorá bola v konaní ako strana sporu riadnym spôsobom vypočutá a k predmetu sporu sa vyjadrila takým spôsobom, že žiadala podanú žalobu zamietnuť. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo dané prítomnej žalovanej a jej právnemu zástupcovi poučenie o tom, či má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, na čo bolo zo strany žalovanej a právneho zástupcu prehlásené, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Na to správne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Krajský súd preto v súlade s ust. § 213 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, keď mal za to, že nebol dôvod na zopakovanie dokazovania alebo doplnenie dokazovania v danej veci. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v čase rozhodovania v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. S dôvodmi súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 11. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola žalovanou podpísaná dňa 03.09.2010 a žalobcom dňa 06.09.2010. Súd prvej inštancie preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou správne posudzoval ako spotrebiteľský právny vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v spojení s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť, pretože údaje do bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere v konečnom dôsledku dopĺňal žalobca, pričom pracovník žalobcu mal pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôsledne postupovať podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. a poskytnúť jej riadne všetky informácie o spotrebiteľskom úvere. Z výpovede žalovanej pred súdom prvej inštancie však táto okolnosť nevyplýva, že by bola riadnym spôsobom splnená. 12. V ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedené, čo zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať. 13. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že táto neobsahuje údaj v § 9 ods. 2, písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ak to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2, tak tieto náležitosti by mali byť v zmluve o revolvingovom úvere aj riadne uvedené. Toto sa však nestalo, pričom ani nebolo zistené, že by bola žalobkyňa dostala riadne poučenie v tomto smere podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Nenaplnenie čo i len jedného bodu uvedeného v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje dôsledky uvedené v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa tohto ustanovenia sa totiž poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 14. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie správne zaoberal, a preto spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. 15. Pokiaľ ide aj o obranu žalobcu v podanom odvolaní, že RPMN bola riadne v zmluve o revolvingovom úvere dohodnutá, pretože do zmluvy táto bola riadnym spôsobom uvedená a v konečnom dôsledku nebola v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, tak s takouto obranou žalobcu sa krajský súd nestotožňuje, lebo ako vyplýva z obsahu spisu, tak žalovanej neboli poskytnuté dostatočné informácie ohľadom predmetného revolvingového úveru a ak za týchto okolností bola vyplnená žiadosť aj v bode 5, mohli byť údaje do zmluvy vyplnené len pracovníkom žalobcu, pretože o týchto žalovaná žiadnu vedomosť nemala. Doplnenie bodu 6 žalobcom o konkrétnych podmienkach spotrebiteľského úveru a ešte spôsobom, na ktorý sa odvoláva v bode 7 zmluvy o revolvingovom úvere, nie je v súlade so štandardným postupom písomnej formy uzatvárania zmlúv, keďže následne len žalobca písomne oznamoval žalovanej tie náležitosti, ktoré mali byť obsahom zmluvy už podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a ktoré však už žalovaná nemohla ovplyvniť, pretože išlo už len o jednostranné konanie zo strany žalobcu ako veriteľa. Takýto postup bol jednoznačne v prospech žalobcu ako veriteľa a v neprospech žalovanej ako dlžníka - spotrebiteľa. 16. V podanom odvolaní žalobca poukazuje tiež na to, že súd nesprávne vyložil ust. § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., lebo podľa tohto ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Bol totiž toho názoru, že to platí len v tom prípade, keď obidve podmienky by mali byť naplnené súčasne. S takýmto záverom žalobcu v podanom odvolaní sa krajský súd nestotožňuje. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená v písomnej forme. Ak bola uzatvorená v písomnej forme, potom je predpoklad, že ako zmluva uzavretá v písomnej forme mala jednoznačne obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Len pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme sa dá posúdiť jej obsah a náležitosti, ktoré predpokladá zákon. Krajský súd je preto takého istého názoru, ako súd prvého stupňa, že dôsledky porušenia povinností, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. nastávajú aj v tom prípade, ak bola zmluva uzatvorená v písomnej forme, ale nemala náležitosti, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., iný výklad by totiž nemal zmysel, čo neskôr bolo upravené novelou zákona č. 129/2010 Z. z. 17. Okrem toho krajský súd len poznamenáva, že pri prijímaní zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov bol spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z. z. zrušený aj administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch. Súčasne bola navrhovaná aj zmena § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tak, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V rámci legislatívneho procesu však došlo k úprave, z ktorej vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Prijatím tohto zmeneného znenia § 53 ods. 6 OZ sa zmenil zmysel a účel navrhovanej zmeny právnej úpravy. Tým sa dosiahlo, že primeranosť odplaty, ktorá sa mala posudzovať podľa primeranosti zo sektoru bánk, sa preniesla na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. Tento spôsob napomohol presadzovaniu úžery, pretože jeho cieľom bolo znemožniť judikatúrne ustálenie pomerovania pravidiel primeranosti oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovanú a dohliadanú časť finančného trhu. Takýto postup bol jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. 18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a preto ho v súlade s uvedeným ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, lebo odplata bola v konečnom dôsledku ovplyvňovaná práve v prevažnej miere údajmi z nebankových spoločností. 19. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech a uplatnila si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal krajský súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).