Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/289/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221442 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613221442.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovaným 1/ Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X/X, XXX XX O., pôvodne zastúpená do 30. 06. 2016 opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, 2/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XX, XXX XX O., pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 153,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/124/2014-130 zo dňa 29. 02. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy konania vo výške 110,88 €, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 153,27 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 07. 04. 2010. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“), teda podľa úspechu v konaní. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali úspech v spore, trovy konania nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaných, ktorý vystupoval v konaní do 30. 06. 2016 vznikli trovy konania v sume 110,88 € v súvislosti s trovami právneho zastupovania, a to za tri úkony po 16,60 € + 3 x režijný paušál po 8,04 € v zmysle §-u 10, 13 ods. 2, §-u 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte ,,vyhláška“), pričom vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo znížené o 50 % u žalovaného 2/ v zmysle §-u 13 ods. 2 vyhlášky. Na náhradu uvedených trov konania súd zaviazal žalobcu, ktorý vo veci úspech nemal. 3. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že subjekt vystupujúci ako vedľajší účastník nie je zapísaný ani v zozname Združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR, a ani nebolo preukázané, že ciele v zmysle §-u 25 ods. 1 uvedeného zákona č. 250/2007 Z. z. sú hlavnou náplňou jeho činností. Namietal ďalej, že súd neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré má robiť sám. Je povinnosťou súdu zaoberať sa tým, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Napádaný rozsudok však neobsahuje žiadne odôvodnenie, na základe ktorého súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok ako nezákonný zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. 4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 5. Okresný súd vydal napadnuté rozhodnutie dňa 29. 02. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu dňa 25. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované 6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995). 7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí tretí), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy konania vo výške 110,88 €, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 8. Výroky, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý (výrok v poradí prvý), a ktorým sa žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznalo (výrok v poradí druhý), zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté. 9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016). 10. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 11. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. 12. V konaní v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016, mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014). 13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/a 2/ mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, bolo možné z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme malo i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase platného ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. 14. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník mohol sám o sebe spôsobilú kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Naviac odvolací súd dopĺňa, že VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, je od 15.11.2012 vedená ako združenie s predmetom prevažujúcej činnosti záujmových organizácií na ochranu práv spotrebiteľa Štatistickým úradom SR. 15. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu preto, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol dôvodný. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami nespĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §-u 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto podľa §-u 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. považoval súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaní zaplatili za poskytnutý úver vo výške 900 € sumu 1 428, 98 € a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, mal súd za to, že svoju povinnosť si splnili, naopak žalobcovi bolo zaplatené viac, preto žalobu z tohto dôvodu zamietol. Aj výšku úrokov považoval za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník na strane žalovaných 1/a 2/ vyjadrením zo dňa 26. 09. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 29. 09. 2014 poukázal na skutočnosť, že zmluvu je nevyhnutné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná 2/ zmluvu ani úverové podmienky nepodpísala, preto pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy nejde ani o platný úkon. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ zaplatili viac než predstavuje úver poskytnutý žalobcom. V ďalšom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2014, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 30. 10. 2014 poukázal aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru, ako aj predpokladanej RPMN s tým, že má za to, že takáto dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, preto je v zmysle §-u 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň zdôraznil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §- u 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV a vyjadrením vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV okrem toho, že kvalifikovala zmluvu, ako zmluvu spotrebiteľskú, nezamerala sa len na vznesenie námietky premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu právne posúdila aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom následne skúmala aj obsahové náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že zistené nedostatky tejto zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenovala a vysvetlila. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom už z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6MCdo 5/2013) vyplýva, že ,, „posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne, z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že strana sporu, teda VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník, vystupuje v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko súd prvej inštancie správne úkony vedľajšieho účastníka urobené do 30. 06. 2016 za dostatočne individualizované a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie stotožnil, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných 1/ a 2/ v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 16. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak bol účastník konania v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaní 1/ a 2/, ako i vedľajší účastník na jej strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania rozhodol, a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. 17. Na záver odvolací súd poznamenáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016, neobsahovala ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. bolo možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zákonu č. 353/2014 Z. z. , ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/20144 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorý v konaní vystupoval do 30. 06. 2016 s tým, že VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené, a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).