Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/363/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209720 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614209720.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci navrhovateľa M. Z., narodený X.X.XXXX, trvale pobytom Z. XXXX/XX, XXX XX L., proti odporcovi Z.I.I.I.L., s.r.o., so sídlom Mládežnícka 24, 984 01 Lučenec, IČO: 36 786 802, zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 212,75 Eur s príslušenstvom , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/20/2015-234 zo dňa 20. júla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/20/2015-234 zo dňa 20. júla 2015 vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením č.k. 13Cb/20/2015-240 zo dňa 19. augusta 2015 potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,98 Eur na účet právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 38,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21.1.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 26,40 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 205,11 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 7.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 212,75 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 505,75 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia titulom neuhradenej odmeny za kuriérske služby spolu so zmluvnou pokutou vo výške 101,15 Eur a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že dňa 1.3.2013 uzatvoril s odporcom Partnerskú zmluvu, na základe ktorej fakturoval odporcovi za vykonané kuriérske služby. Spoluprácu ukončili dňa 20.12.2013, pričom za obdobie od 1.12.2013 do 20.12.2013 vykonal pre odporcu kuriérske služby v hodnote 505,75 Eur, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 20130010, pričom odporca vyfakturovanú sumu riadne a včas do 20. dňa v mesiaci podľa článku IV., písmeno B., bod 4 zmluvy neuhradil. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 31.1. na zaplatenie sumy 505,75 Eur, pričom odporca následne poukázal časť fakturovanej sumy vo výške 293,- Eur. Navrhovateľ si uplatnil tiež zmluvnú pokutu v zmysle uzatvorenej zmluvy, a to podľa článku IV. zmluvy vo výške 20 % z fakturovanej sumy, čo zo sumy 505,75 Eur predstavuje čiastku 101,15 Eur. Navrhovateľ považoval za porušenie zmluvy zo strany odporcu skutočnosť, že odporca neuhradil poslednú faktúru v lehote splatnosti, t.j. do 20.12.2013, a tiež odmenu za november 2013, ktorá mu bola uhradená na dvakrát, a to prvá čiastka 23.12.2013 a druhá čiastka 30.12.2013. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom navrhovateľa a štatutárneho zástupcu odporcu a mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 1.3.2013 zmluvu označenú ako „ Partnerská zmluva“, v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v mesiaci december 2013 navrhovateľ doručil celkom 977 ks zásielok, pričom vyzdvihol 68 ks zásielok, a preto súd vzhľadom na zhodné tvrdenia účastníkov konania vo vzťahu k počtu doručovaných a prevzatých zásielok žiadne ďalšie dokazovanie nevykonával. Súd tiež konštatoval, že navrhovateľ, ako obstarávateľ vystavil odporcovi faktúru č. 20130010 dňa 20.12.2013, so splatnosťou dňa 20.1.2014 na sumu 505,75 Eur, ktorou fakturoval za mesiac december 2013 odporcovi, ako objednávateľovi doručovanie zásielok v množstve 977 ks pri jednotkovej cene 0,50 Eur/ks, čo spolu predstavovalo 488,50 Eur a za vyzdvihnutie zásielky za mesiac december v počte 69 zásielok po 0,25 Eur/ks , čo predstavuje sumu 17,25 Eur. V konaní ostalo sporným v akej výške za 1kus doručenej , resp. vyzdvihnutej zásielky náleží navrhovateľovi, ako obstarávateľovi odmena. Partnerská zmluva v zmysle článku III. odkazuje dojednanie o výške provízie osobitným dodatkom k tejto zmluve. Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé a účastníkmi konania to mal aj potvrdené, že osobitný písomný dodatok k zmluve dojednávaný nebol. Provízia bola stanovovaná každomesačne, fakticky tým spôsobom, že odporca výšku provízie navrhoval a následne túto navrhovateľ akceptoval. Takto teda každomesačne došlo k určeniu výšky provízie, ktorá sa za jednotlivé mesiace líšila. Súd mal za preukázané, že naposledy dohoda o výške provízie bola za mesiac november 2013, ktorú navrhovateľ akceptoval. V mesiaci december 2013 k dohode o výške provízie nedošlo. Okresný súd mal tiež z vykonaného dokazovania za zrejmé, že výška provízie bola jednostranne určená zo strany odporcu, avšak navrhovateľom neakceptovaná vo výške 0,10 Eur za doručenú zásielku. Súd teda vychádzal pri určení výšky odmeny z poslednej zmluvne dohodnutej odmeny, a to za mesiac november 2013 vo výške 0,45 Eur za kus doručenej zásielky a 0,25 Eur za vyzdvihnutú. Pri ustálení ceny za vyzdvihnutie vo výške 0,25 Eur/ks a 68 ks vyzdvihnutých zásielok predstavuje odmena 17,- Eur a pri ustálení ceny 0,45 Eur/ks za doručenie zásielky, pri počte 977 ks odsúhlasených zásielok predstavuje sumu 439,65 Eur. Správne teda fakturácia odmeny za mesiac december mala byť vo výške 456,65 Eur, z ktorých odporca uhradil sumu 293,- Eur. Okresný súd uvedeným spôsobom dospel k záveru, že k úhrade teda na odmene za mesiac december u navrhovateľa zostáva doplatiť sumu 212,75 Eur. K otázke platnosti odstúpenia od partnerskej zmluvy navrhovateľa a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty súd uviedol, že písomným úkonom zo dňa 20.12.2013, označeným ako Výpoveď z partnerskej zmluvy navrhovateľ v zmysle článku IX., bod 3 vypovedá partnerskú zmluvu o spolupráci uzatvorenú dňa 1.3.2013 medzi účastníkmi konania. Podľa tohto ustanovenia účinky odstúpenia nastávajú momentom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný úkon bol doručený odporcovi. Súd však konštatoval, že právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, a preto napriek tomu, že je označený ako Výpoveď zmluvy z obsahu je zrejmé, že sa má jednať o odstúpenie od zmluvy v zmysle článku IX. bod 3 partnerskej zmluvy pre prípad, že jedna zo zmluvných strán podstatne porušuje svoje povinnosti upravené v tejto zmluve. Účinky odstúpenia nastávajú momentom jeho doručenia druhej strane. Navrhovateľ v odstúpení od zmluvy nešpecifikuje, ktoré konkrétne porušenie povinností zo strany odporcu je dôvodom jeho odstúpenia od predmetnej partnerskej zmluvy. V kontexte vyjadrení navrhovateľa pred súdom mal prvostupňový súd za zrejmé, že sa malo jednať o odstúpenie pre prípad nezaplatenia odmeny v zmysle článku IV., odsek A., bod 2. zmluvy, v zmysle ktorej je povinnosťou objednávateľa , t.j. odporcu uhradiť včas obstarávateľovi faktúru za služby podľa článku I. zmluvy. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že navrhovateľ nepochybne podľa názoru okresného súdu učinil právny úkon, ktorý nazval výpoveďou zmluvy, avšak po stránke obsahovej sa jedná o odstúpenie od zmluvy. Na takýto právny úkon treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom náležitostí právneho úkonu aj vo vzťahu k jeho určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa názoru prvostupňového súdu predmetný právny úkon je nejasný a nezrozumiteľný a nie je úkonom platným, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Okresný súd zároveň v napadnutom rozsudku uviedol, že navrhovateľ si uplatnil v súvislosti s ním uvádzaným porušením práva vyplatenia odmeny za mesiac november 2013, jednak právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z faktúry za mesiac november 2013, ako aj od predmetnej zmluvy odstúpil. Porušenie povinnosti vyplatenia odmeny riadne a včas v zmysle článku IV. predmetnej zmluvy je sankcionované alternatívne, a to uplatnením si práva na zmluvnú pokutu alebo práva od zmluvy odstúpiť. Keďže navrhovateľ si uplatnil a od zmluvy odstúpil písomným podaním z 20.12.2013, súd zastáva názor, že si už nemôže uplatniť právo na zmluvnú pokutu. Napriek tejto skutočnosti však súd skúmal jednak dôvodnosť odstúpenia od zmluvy a následne prípadné porušenie povinností zo strany odporcu vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, ako aj k odstúpeniu od zmluvy. Súd uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že k odmene za mesiac november 2013 došlo k výplate opozdene, a to na dvakrát vo výške 525,- Eur a následne 35,- Eur, t.j. spolu 560,- Eur. Navrhovateľ fakturoval odporcovi za mesiac november faktúrou č. 20130009, splatnou dňa 20.12.2013 sumu 547,- Eur za 1236 doručených zásielok po 0,50 Eur a vyzdvihnutých zásielok v množstve 116 ks po 0,25 Eur. Následne za mesiac november podľa podkladov odporcu bolo vyzdvihnutých 107 zásielok po 0,25 Eur a doručených 1207 zásielok po 0,45 Eur, čo predstavuje sumu 560,- Eur. Z uvedenej sumy však bola vyplatená záloha za mesiac november 2013 vo výške 100,- Eur dňa 29.11.2013, z čoho vyplýva, že v mesiaci november boli poskytnuté platby 525,- Eur dňa 23.12.2013, 100,- Eur dňa 29.11.2013 a suma 35,- Eur dňa 30.12.2013. Uhradená teda bola čiastka 625,- Eur k 23.12.2013, pričom táto mala byť uhradená do 20. dňa príslušného mesiaca, t.j. do 20.12.2013 za mesiac november 2013. K úhrade sumy 525,- Eur došlo 23.12.2013 pripísaním na účet navrhovateľa, čo podľa názoru okresného súdu je potrebné hodnotiť ako porušenie predmetnej povinnosti. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy, v tejto časti podľa názoru súdu zmluvná pokutu za oneskorené zaplatenie odmeny, a to vo výške 20 % fakturovanej čiastky, už uplatnená nemôže byť. Súd tiež konštatoval, že odstúpenie od zmluvy pre prípad nevyplatenia odmeny, a to porušenia záväzkov v zmysle článku IV. partnerskej zmluvy upravuje predmetný článok, pričom v prípade porušenia záväzkov dáva možnosť obstarávateľovi uplatniť si voči objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % z fakturovanej čiastky, alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tiež uviedol, že podstatné porušenie zmluvy definuje zákona v § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že podľa názoru súdu z partnerskej zmluvy nie je zrejmé, či nevyplatenie odmeny by druhá zmluvná strana považovala s prihliadnutím na účel zmluvy za také konanie, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnenie si povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa názoru súdu porušenie zmluvy nie je podstatné, a to preto, že možno mať pochybnosti o takomto porušení, preto je možné odstúpiť od zmluvy len podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty. Okresný súd teda zmluvnú pokutu vo výške 101,15 Eur uplatnenú navrhovateľom nepriznal z dôvodu, že za uvedené porušenie zmluvy využil navrhovateľ právo od zmluvy odstúpiť. Súd tiež podotkol, že v zmysle § 263 ods. 1 Obchodné zákonníka právo dojednať zmluvnú pokutu v zmysle § 300 Obchodného zákonníka, ako aj právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, sú ustanovenia, od ktorých sa môžu zmluvné strany odchýliť prípadne ich vylúčiť, nakoľko sa nejedná o kogentné ustanovenia podľa § 263 Obchodného zákonníka. Ak teda pre porušenie povinnosti zmluvné strany dojednali možnosť alternatívneho uplatnenia práva jednak od zmluvy odstúpiť, alebo od zmluvy neodstúpiť a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa názoru súdu si navrhovateľ zmluvnú pokutu už uplatňovať nemôže, keďže jednostranný právny úkon odstúpenia, aj keď neplatný, uskutočnil. Vo vzťahu k uplatnenej sume 100,- Eur preddavku za mesiac november 2013 súd konštatoval, že suma 100,- Eur bola vyplatená ako preddavok, pričom zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, že by v tejto sume došlo k zníženiu fakturácie, či už v mesiaci november alebo december zo strany navrhovateľa tak, ako navrhovateľ tvrdil, a teda, že táto suma by bola zúčtovaná. Z tohto dôvodu súd konštatoval, že je potrebné sumu 100,- Eur zúčtovať tak, ako to uvádza odporca na odmenu za mesiac december 2013. Navrhovateľ teda mal správne fakturovať za mesiac december 2013 sumu 456,65 Eur (0,25 Eur/ks x 68 ks, t.j. 17,- Eur a 0,45 Eur/ks x 977 ks, t.j. 439,65 Eur ). Z uvedenej sumy bola poskytnutá úhrada 293,- Eur, zostalo teda neuhradených 212,75 Eur, na ktorú sumu je potrebné započítať preddavok vo výške 100,- Eur, teda nevyplatenou zostala suma 112,75 Eur. Oproti právu navrhovateľa, kompenzačnou námietkou si uplatnil odporca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za dve porušenia zmluvy, a to neplatné odstúpenie od zmluvy a neplnenie si povinností skorým príchodom na pracovisko z rozvozu a neobslúžením všetkých zásielok vo výške 2 x 58,60 Eur (vychádzajúc z ním tvrdenej správnej fakturácie vo výške 293,- Eur, ktorú považoval za dôvodnú), teda 117,20 Eur. Pri zohľadnení predmetnej kompenzačnej námietky, ktorú súd považoval za dôvodnú, preto rozdiel predstavoval sumu 4,45 Eur v prospech odporcu. Navrhovateľ si uplatnil ešte paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur spojenú s uplatnením si pohľadávky, teda po pripočítaní tejto sumy správne mal vyplatiť odporca navrhovateľovi sumu 35,55 Eur. Súd tiež konštatoval, že odporca je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť časť odmeny navrhovateľovi v zmysle faktúry splatnej dňa 20.1.2014, a preto mu súd priznal úrok z omeškania počnúc dňom 21.1.2014 v zmysle zákonných ustanovení. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľovi priznaná suma predstavuje 10 % úspechu navrhovateľa oproti 90% úspechu odporcu, teda čistý úspech odporcu predstavuje v konaní po zaokrúhlení 80 %. Pri zohľadnení tohto pomeru úspechu odporcu voči navrhovateľovi priznal súd odporcovi právo na zaplatenie trov konania vo výške 26,40 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 205,11 Eur. Okresný súd dňa 19.8.2015 vydal opravné uznesenie č.k. 13Cb/20/2015-240, ktorým rozhodol, že prvý výrok rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/20/2015-234 zo dňa 20.7.2015 opravuje tak, že správne má znieť : „ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21.1.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že v prvom výroku rozsudku došlo k chybe v počítaní, kde vo výroku bola nesprávne uvedená suma 38,45 Eur, pričom správne má byť uvedené, že odporca je povinný zaplatiť 35,55 Eur. Opravné uznesenie okresný súd vyhotovil v súlade s § 164 O.s.p. Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2015. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku č. 2 a 3, ktorými súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku 2 a 3 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou neplatného odstúpenia od Partnerskej zmluvy. Ani zo zákona ( § 344 a nasl. Obchodného zákonníka ), ani zo zmluvy nevyplýva povinnosť uvádzať dôvod odstúpenia od zmluvy písomne. Odporca neinicoval žiadne konanie o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a navrhovateľ dôvod odstúpenia výslovne odporcovi viackrát uviedol. Dôvodom boli opakovane svojvoľné zníženia za jeho služby. Keď mu odporca dal 0,45 Eur za služby vykonané v októbri 2013, výslovne ho upozornil, že sa dohodli na 0,50 Eur a ak takto znížená cena sa bude opakovať, končí a odstúpi od zmluvy. Tak sa aj stalo hneď potom, keď sa na odmene za november 2013 nedohodli. Podotkol, že proces schvaľovania odmeny trval do 20.12.2013, teda navrhovateľ mal vedomosť o tom, akú odmenu chce odporca vyplatiť. Pretože bola nízka, dňa 20.12.2013 od zmluvy odstúpil. Nič to však nemení na fakte, že v mesiaci december v 20. deň nemal uhradenú svoju splatnú faktúru. Odvolateľ tiež považuje za nesprávny a zmätočný názor súdu pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, pretože ak súd uvádza, že právo odstúpiť od zmluvy bolo alternatívne k právu na zmluvnú pokutu, pričom pokiaľ súd vyslovil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, potom mu mal priznať zmluvnú pokutu, nakoľko druhá alternatíva odpadla a zmluvná pokuta bola uplatnená dôvodne. K odporcom uplatnenej kompenzačnej námietke za predčasnú fakturáciu poukázal na to, že nemal inú právnu možnosť, ako sa dostať k svojej odmene za vykonané služby, ako fakturovať. Odporca s ním rokovať o tzv. jeho podkladoch nechcel a podklady odporcu navrhovateľovi nedoručil, doručil mu len prázdnu obálku s listinou a nič viac. Zároveň uviedol, že si svoje povinnosti vykonával riadne aj počas dňa 20.12.2013, keď mal úraz U., čo podľa jeho názoru bolo preukázané počas dokazovania. Odvolateľ tvrdí, že z dokazovania vyplýva, že si dňa 17.12.2013 riadne plnil pracovné povinnosti, kuriérske služby vykonal v porovnaní s ostatnými kolegami na tej istej trase v priemernom normálnom rozsahu, aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam. Interná inštrukcia hovorí o povinnosti dôjsť na sklad najneskôr o 18.30 hod. a nie najskôr, preto nie je správny názor súdu, že inštrukciu porušil. Uviedol, že bolo preukázané, že dňa 17..2.2013 vykonal priemerný počet doručení ( 84 ). Navrhovateľ tiež uviedol, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal so zálohovou faktúrou 100,- Eur. Zálohová faktúra vystavená 25.11.2013 na sumu 100,-Eur mala byť vystavená za mesiac november, nie december. Ide o administratívne pochybenie navrhovateľa, avšak táto suma bola odpočítaná vo faktúre za obdobie november. Navrhovateľ tvrdí, že odporca poskytol zálohu 100,-Eur len jedenkrát. Čo sa týka výroku o trovách konania je postavený na základe nesprávnej úvahy súdu o úspechu a neúspechu účastníkov konania. Odvolateľ uviedol, že v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, a aby zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,97 Eur. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v odvolaní zrekapituloval tvrdenia prezentované ním počas prvostupňového konania bez uvedenia akýchkoľvek nových skutočností alebo argumentov. Opakované tvrdenia navrhovateľa neboli v priebehu konania vykonaným dokazovaním preukázané, preto považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a neodôvodnené. Čo sa týka odstúpenia navrhovateľa od Partnerskej zmluvy, označeného ako Výpoveď, odporca považuje posúdenie právneho úkonu zo strany prvostupňového súdu za správne, logicky i právne odôvodnené. Na uplatnenie zmluvnej pokuty navrhovateľom neexistoval vo veci zmluvný, ani zákonný dôvod, preto je irelevantné spájanie okolností zmluvnej pokuty s neplatným úkonom odstúpenia, ako to robí navrhovateľ. Odporca tiež uviedol, že uplatnenie zmluvnej pokuty odporcom vyplynulo z objektívnych zmluvných dôvodov daných viacnásobným porušením Partnerskej zmluvy zo strany navrhovateľa, čo bolo v konaní dokazovaním preukázané. Tiež konštatoval, že všetky peňažné plnenia odporcu vykonané v prospech navrhovateľa boli správne prvostupňovým súdom započítané, čo sa premietlo do výpočtu dôvodnej sumy 4,45 Eur v prospech navrhovateľa. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku 2 a 3 podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanú sumu 212,75 Eur si navrhovateľ uplatnil titulom zaplatenia vykonaných kuriérskych služieb, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 20130010 v sume 505,75 Eur za obdobie od 1.12.2013 do 20.12.2013. Nakoľko z vyfakturovanej sumy odporca uhradil čiastku 293,- Eur, navrhovateľ požadoval priznať nezaplatenú časť vyfakturovanej sumy. Tiež uplatňoval v návrhu zmluvnú pokutu podľa čl. IV. Partnerskej zmluvy vo výške 20 % z vyfakturovanej sumy 505,75 Eur, čo predstavuje 101,15 Eur za oneskorenú úhradu vyfakturovanej sumy. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si uplatnil podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, kde podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. je paušálna náhrada 40,- Eur. Okresný súd dňa 29.4.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 7Rob/21/2014-18, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odpor, v ktorom namietol oprávnenosť uplatneného návrhu. Odporca si v priebehu konania uplatnil kompenzačnú námietku, a to zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti na strane navrhovateľa vo výške 20 % z oprávnene vyfakturovanej sumy 293,- Eur za mesiac december, pričom sa jednalo o dve porušenia, teda dve zmluvné pokuty ( 2 x 58,60 Eur ), t.j. v sume 117,29 Eur. Okresný súd po vykonaní dokazovania a oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že kompenzačná námietka odporcu je v sume 117,20 Eur dôvodná, pričom nárok navrhovateľa uplatnený v sume 212,75 Eur je dôvodný, avšak po započítaní preddavku zaplateného odporcom vo výške 100,-Eur, zostalo neuhradených 112,75 Eur. Zároveň okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, ale má nárok na zaplatenie paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, teda v konečnom zúčtovaní má odporca zaplatiť navrhovateľovi 35,55 Eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení ku dňu 20.1.2014, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení ku dňu 20.1.2014, meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Odvolací súd preskúmal dôvody rozhodnutia okresného súdu v tej časti, v ktorej návrh zamietol a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená Partnerská zmluva zo dňa 1.3.2013 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko v uvedenej zmluve bola medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle článku III. zmluvy dohodnutá provízia pre navrhovateľa za vykonané služby tak, že bude stanovená osobitným dodatkom k tejto zmluve vždy po vyúčtovaní predchádzajúceho mesiaca najneskôr do 15-dňa príslušného mesiaca, k čomu však nedošlo, okresný súd postupoval správne, keď pri stanovení ceny za poskytnuté služby navrhovateľom za december 2013 vychádzal z ceny dohodnutej medzi účastníkmi konania za predchádzajúci kalendárny mesiac. Okresný súd teda správne dospel k záveru, že cena za vyzdvihnutie a doručenie zásielok je oprávnená pre navrhovateľa za mesiac december 2013 v sume 456,65 Eur, nakoľko počet vyzdvihnutých a doručených zásielok nebol medzi účastníkmi konania sporný. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ odporca poskytol za december 2013 navrhovateľovi úhradu vo výške 293,-Eur, k úhrade na odmene za mesiac december 2013 u navrhovateľa by predstavovala suma 212,75 Eur. Ide o čiastku, ktorú si uplatnil navrhovateľ v návrhu na začatie konania, avšak vzhľadom na kompenzačnú námietku odporcu, ktorú si uplatnil odporca ako zmluvnú pokutu za dve porušenia zmluvných povinností zo strany navrhovateľa ( 2 x 58,60 Eur ), t.j. 117,20 Eur, posudzuje sa tento prejav odporcu ako obrana proti návrhu. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne posúdil nárok navrhovateľa na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil vo výške 101,15 Eur. Je totiž nesporné, že účastníci konania, ako podnikateľské subjekty si dobrovoľne zmluvne v článku V. ods. B, bod 10 partnerskej zmluvy dohodli , že v prípade porušenia záväzkov uvedených v tomto článku má objednávateľ právo uplatniť voči obstarávateľovi zmluvnú pokutu do výšky 20 % z fakturovanej čiastky alebo od zmluvy odstúpiť. Nakoľko navrhovateľ od predmetnej zmluvy odstúpil, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľovi už nevzniká nárok na zmluvnú pokutu za porušenie tých istých povinností. Nemení na tom nič ani fakt, že úkon odstúpenia od zmluvy bol neurčitý a nezrozumiteľný, následkom čoho okresný súd vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko je nesporné, že na základe odstúpenia od zmluvy navrhovateľ prestal vykonávať činnosť pre odporcu a ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Z tohto dôvodu, aj keď právne nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy , navrhovateľ hneď po tomto úkone pristúpil k ukončeniu podnikateľskej činnosti, o čom svedčí dôkaz ( č.l. 63 ), a to Potvrdenie o ukončení podnikania zo dňa 27.12.2013, vydané Okresným úradom Lučenec, následkom čoho už navrhovateľ nemohol fakticky ďalej vykonávať kuriérske služby pre odporcu.. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnutý rozsudok v časti nepriznanej zmluvnej pokuty pre navrhovateľa za vecne správny. K zmluvnej pokute uplatnenej odporcom v priebehu konania vo výške 117,20 Eur za dve porušenia zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, ktoré si odporca v priebehu konania uplatnil v súlade s § 98 O.s.p., ako obranu proti návrhu, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu zmluvných povinností tak, ako uvádzal odporca. Tieto skutočnosti mal súd preukázané doručovacími hárkami, ako aj potvrdením U. M.. M. W., z ktorej vyjadrenia vyplýva, že v pondelok 20.4.2015 ju počas ordinácie vyhľadala pani O. Z., jej pacientka so žiadosťou, aby potvrdila pre súd, že v piatok 20.12.2013 ošetrila jej priateľa - M.F.. Potvrdenie nevydala, lebo v predmetnej veci sa už písomne vyjadrila pre súd podľa ambulantných záznamov. Ona ani zdravotná sestra si na daného pacienta nespomínajú, pričom p. O., ako zamestnankyňa firmy U., ktorá sídli v rovnakej budove ako U. ambulancia jej uviedla, že údajne ju ona poprosila, aby ošetrili v decembri jej priateľa s úrazom U. mimo poradia. Menovaná tvrdí, že údajne p. Z. ošetrila, zdravotná sestra mu naaplikovala lieky zo zásob ambulancie a pacient si vypýtal potvrdenie o návšteve. Ošetrujúca lekárka uviedla, že takáto situácia síce mohla nastať, lebo občas ošetrí pacienta aj mimo poradia, avšak menovaný ako pacient nie je zaevidovaný a vykázaný do jeho zdravotnej poisťovne. Na záver U. skonštatovala, že pomohli známej z vedľajšej kancelárie netušiac, že jej priateľ plánuje ich pomoc a vystavené potvrdenie účelovo zneužiť. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ by bolo potvrdenie o vykonaní vyšetrenia vystavené v deň vyšetrenia 20.12.2013, nebol by dôvod pýtať takéto potvrdenie dňa 20.4.2015. Ošetrujúca lekárka síce potvrdila, že písmo potvrdenia o návšteve jej ambulancie patrí jej zdravotnej sestre J. W., avšak pokiaľ by nebolo potvrdenie o návšteve vystavené dodatočne, nebol by dôvod snažiť sa u ošetrujúcej lekárky zabezpečiť toto potvrdenie po začatí súdneho konania, v rámci ktorého si odporca uplatnil právo na zmluvnú pokutu. Odvolací súd na základe listinných dôkazov dospel k záveru, že odporca si uplatnil kompenzačnú námietku oprávnene tak, ako konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. K odvolacej námietke, že zálohová faktúra na 100,-Eur mala byť zúčtovaná v mesiaci november 2013, a nie odpočítaná z faktúry za december 2013 odvolací súd uvádza, že predložená faktúra je účtovným dokladom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zálohu za mesiac december 2013. Tvrdenia navrhovateľa, že z jeho strany pri vystavení faktúry došlo k omylu neobstoja, nakoľko v zmysle účtovných predpisov, pokiaľ by navrhovateľ vystavil faktúru nesprávne, bola jeho povinnosť faktúru vystornovať a nahradiť ju riadnym a správnym účtovným dokladom. Pokiaľ tak neurobil je faktúra záväzná, a preto okresný súd postupoval správne, keď zaplatenú zálohu 100,-Eur odpočítal zo žalovanej sumy a túto čiastku navrhovateľovi nepriznal. Nakoľko navrhovateľ v odvolaní uviedol skutočnosti, ktoré už vzniesol v rámci prvostupňového konania, kde neuniesol v konaní dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym právnym a skutkovým zisteniam. Odvolací súd uvádza, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im vyplýva z § 120 ods. 1 O.s.p. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania aj z ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p., pričom ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde predstavujú procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil. V danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti, v ktorej mu bol návrh zamietnutý, pričom odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré čiastočne nárok navrhovateľa zamietol. Čo sa týka odvolania navrhovateľa voči výroku o trovách konania odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné ani v tejto časti, nakoľko okresný súd postupoval správne, keď na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého správne dospel k určeniu pomeru úspechu účastníkov konania v konaní, následkom čoho zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania v správnom pomere úspechu odporcu voči navrhovateľovi. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch 2 a 3 v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,98 Eur, t.j. za 1 úkon právnej služby vo výške 18,26 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál vo výške 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ), 20 % DPH vo výške 5,33 Eur ( § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ). Odvolací súd dopĺňa, že pre výpočet trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z predmetu sporu 177,20 Eur ( 212,75 Eur - 35,55 Eur ), nakoľko navrhovateľ podal odvolanie len v zamietajúcej časti návrhu. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.