Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/377/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213322 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213322.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému U. W., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom X. D. XXXX/ XX, U., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou I. A., pracovníčka Okresného súdu Zvolen, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.051,46 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 12C/276/2015-100 zo dňa 16. 05. 2016 do výroku o trovách vedľajšieho účastníka, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/ A, Lučenec, trovy právneho zastúpenia vo výške 194,29 € na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V nenapadnutých výrokoch súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotýka. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1.051,46 € spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.09.2011 do zaplatenia zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť doterajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 194,29 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu. Slovenskej pošte, a. s. uložil povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 56,30 € po právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca vzal podanú žalobcu v celom rozsahu späť, a preto bol dôvod na postup podľa § 96 ods. 1 O. s. p., teda na zastavenie konania v danej veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania prichádzala do úvahy na jeho strane povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože tomuto žiadne trovy nevznikli. Žalobcovi však uložil povinnosť podľa § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p. nahradiť trovy konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vo výške 194,29 €, celkom za tri úkony právnej pomoci v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. . 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 194,29 € podal odvolanie žalobca. Žiadal v napadnutom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že krajský súd dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov neprizná. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že aj keď sa dovtedajší vedľajší účastník mohol dať zastúpiť advokátom, tak trovy konania, ktoré s takýmto zastúpením vznikli nemožno považovať za účelne vynaložené. Predovšetkým namietal to, že združenie vytvorené za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť tak personálne a materiálne vybavené, aby mohlo zastupovať spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach bez toho, aby sa dávalo zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov. Nemalo by byť preto odkázané na kvalifikovanú právnu pomoc. Okrem toho, označený vedľajší účastník vstupoval do konania bez toho, že by mu bol známy predmet sporu, pričom podania boli abstraktné, všeobecné, bez znalosti konkrétnej prejednávanej veci, pričom sú v nich zbytočne opakované údaje, ktoré s danou vecou ani nesúvisia. Za takýchto okolností preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Okrem toho, že žalovaný bol na neznámom mieste, bol zastúpený opatrovníkom, ktorý mohol hájiť jeho záujmy bez toho, aby bola potrebná pomoc právneho zástupcu na strane vedľajšieho účastníka v konaní. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril dovtedajší vedľajší účastník, ktorý rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách považoval za správny a navrhoval ho potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní riadnym spôsobom chránil záujmy spotrebiteľa, a to písomným podaním, v ktorom reagoval na konkrétne okolnosti daného sporu a bol toho názoru, že aj v dôsledku takéhoto podania z jeho strany bola žaloba v konečnom dôsledku vzatá proti žalovanému späť. Bol to práve žalobca, ktorý masovo podával žaloby proti spotrebiteľom, a preto bol daný právny dôvod k tomu, aby v konaní boli chránené práva spotrebiteľa. Trovy, ktoré v konaní vznikli, považoval za účelne vynaložené, pretože každý účastník konania, teda aj dovtedajší vedľajší účastník mal právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zákon v tomto smere dovtedajšieho vedľajšieho účastníka neobmedzoval, a pokiaľ takýmto spôsobom postupoval a právneho zástupcu si zvolil, rozhodol len v súlade so zákonom, pričom právny zástupca vykonal len nevyhnutné úkony na zabezpečenie právnej ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. V konečnom dôsledku jeho snaha bola úspešná, čo sa prejavilo tým, že žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené. V takomto prípade súd správne postupoval pri náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p.. Trovy konania boli priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. , a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žiadal aj náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie na odvolanie žalobcu. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - ďalej „CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. K danej veci krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, ktorý platil v čase rozhodovania krajského súdu. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Vzhľadom na to, že napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré boli priznané v konaní vedľajšiemu účastníkovi, krajský súd musel skúmať, či môže s označeným vedľajším účastníkom v danej veci konať aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu v Lučenci, ktorým bolo konania zastavené, a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách konania číslo konania 12C/276/2015-100 bolo vydané dňa 16. 05. 2016, odvolanie žalobcom bolo podané proti výroku o trovách konania dňa 6. júna 2016 elektronicky, pričom na podané odvolanie sa doterajší vedľajší účastník vyjadril podaním zo dňa 21. júna 2016. Všetky procesné úkony tak súdu prvej inštancie, ako aj účastníkovi konania boli urobené do 30. 06. 2016. 8. V ust. § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 9. Okresný súd v Lučenci uznesením číslo konania 12C/276/2015-75 zo dňa 29. 09. 2015 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec. Na základe podaného odvolania žalobcu konal vo veci aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením číslo konania 13Co/852/2015-85 zo dňa 01. 03. 2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Bolo teda nesporné, že súd prvej inštancie s doteraz označeným vedľajším účastníkom riadne konal, doručil mu rozhodnutie o zastavení konania v danej veci, odvolanie žalobcu a súčasne sa dovtedajší vedľajší účastník aj vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. 10. Keďže účinky vstupu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov zostali zachované (§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP), tak v súlade s § 470 ods. 4 CSP mohol krajský súd konanie z dovtedy označeným vedľajším účastníkom konania dokončiť, pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Aj keď Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľov nepozná u nej označenie vedľajšieho účastníka, má táto právnická osoba však postavenie osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak za splnenia iných zákonných podmienok platných od 01. 07. 2016. Táto okolnosť však neznamená, že by pri procesnom postupe krajského súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. júna 2016 nemohol konanie dokončiť z dovtedy označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní po 01. 07. 2016. Krajský súd takéto konanie s doterajším vedľajším účastníkom dokončí v súlade s § 470 ods. 4 CSP, ako aj čl. 2 a čl. 3 základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z., pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje svoje nároky, bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. 12. Na základe vyššie uvedeného krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania žalobcu, ktoré sa dotýkalo práve výroku, ktorým boli súdom prvej inštancie priznané dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, krajský súd s označeným vedľajším účastníkom konal, pretože časť konania sa ho dotýkalo podľa platných predpisov účinných do 30. 06. 2016, a preto je v rozhodnutí označený ako dovtedajší vedľajší účastník. 13. Súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej O. s. p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 14. Po pripustení vstupu doterajšieho vedľajšieho účastníka do konania sa tento k predmetu sporu vyjadril, pričom po tomto podaní došlo k späťvzatiu podanej žaloby žalobcom späť. Za daných okolností potom treba mať za to, že v dôsledku procesného úkonu žalobcu došlo k zastaveniu konania, a potom súd prvej inštancie pri náhrade trov správne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p., keď v dôsledku procesného zavinenia žalobcovi uložil povinnosť nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania. 15. Pokiaľ ide o doterajšieho vedľajšieho účastníka v konaní, tak vstup do konania bol povolený v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p., a pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak zákon takýto procesný postup nezakazoval, pretože tak, ako žalobca sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak isto aj vedľajší účastník mohol takúto možnosť využiť, pretože mu to nezakazoval žiadny právny predpis. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytol právnu pomoc spotrebiteľovi a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci následne žalobca vzal žalobu späť, tak je povinný uhradiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, pretože procesný následok zastavenia konania a z toho vyplývajúca náhrada trov sa vzťahuje nielen na žalovaného, ale aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý na jeho strane vystupoval. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov, rozhodol správne. Žalobca výšku priznaných trov v konaní nerozporoval, namietal len to, že takéto trovy neboli účelne vynaložené. K tomu je potrebné uviesť, že právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka poskytol v konaní len nevyhnutnú právnu pomoc za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, a to celkom za tri úkony právnej pomoci, ktoré v konaní boli účelne vynaložené, pretože v konečnom dôsledku poskytnutá právna ochrana sa prejavila na konečnom výsledku, a to procesnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. 16. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 17. Ostatných nenapadnutých výrokov sa krajský súd nedotkol. 18. O trovách odvolacieho konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania krajský súd bol oprávnený rozhodnúť, pretože procesný úkon zo strany dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania, a to vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobcu bolo vykonané do 30. 06. 2016, teda v čase, keď za platnosti právnych predpisov - O. s. p. do 30. 06. 2016, takýto procesný postup dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania bol možný. 19. Krajský súd však bol v danom prípade rozhodovania o trovách odvolacieho konania limitovaný už procesným postupom podľa zák. č. 160/2015 Z. z. a s ohľadom na § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP mohol rozhodnúť už len o nároku dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka bolo potvrdené, tak v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tak, že mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).